Premiér Mikuláš Dzurinda je presvedčený optimista
Komentuje Ivan Sedlár
Hovorí sa, že žiadna správa je vlastne dobrá správa. Priamo z toho nevyplýva, že väčšina správ nesie negatívne informácie, u nás to tak asi však je. Lebo kedy ste naposledy videli, počuli či čítali v hlavných správach a palcových titulkoch dobrú správu? Asi už dávno nie. Výnimky však potvrdzujú pravidlo. U nás to zabezpečuje najmä premiér M. Dzurinda. Za zhruba 500 dní vo funkcii už ukázal, čo vie asi najlepšie. Nie je taká katastrofa, ktorá by v jeho podaní nevyznela optimisticky. Jeho hlboké presvedčenie, že sme na dobrej ceste, zrejme len tak niečo nenalomí. A fakty už vôbec nie. Minulý týždeň si takto zobral dve samy osebe nie najlepšie informácie a vytvoril z nich tretiu. Dobrú správu, akú nám svet môže závidieť. Prvá informácia je o hospodárskom raste za minulý rok. Predstavoval 1,9 percenta. Nuž každý rast je v tomto prípade lepší ako pokles, i to sa stáva, ale žiadne terno takéto číslo nie je. Boli sme tu totiž v rokoch minulej vlády zvyknutí na trojnásobné. S dvoma percentami krajiny, ktoré už dávno majú podstatne vyššiu tvorbu HDP ako my, a aj teraz je ich rast percentuálne vyšší, nedobehneme. Druhá informácia bola o raste nezamestnanosti. Nič nové, zase stúpla. Nebol by to zásadný problém, keby tu miera nezamestnanosti bola tak 5 percent. Lenže u nás je už každý piaty človek v produktívnom veku bez zamestnania. Svojho času sa vzťahom medzi rastom HDP a nezamestnanosťou hlbšie zaoberal aj Václav Klaus. Podľa tohto rozhodne podkutého ekonomického teoretika i praktika až rast HDP okolo 2,7 percenta sa priaznivo prejavuje na raste zamestnanosti. Teda až takýto rast by sa dal v terajších našich podmienkach pokladať za ekonomicky zdravý. No nášmu premiérovi z týchto dvoch v podstate Jóbových zvestí vyšla však skvelá správa: vraj nám stúpla produktivita práce. Veď s menej pracovníkmi sme vytvorili viac. Škoda, že to ešte tvorivo nerozviedol, aká tu bude vysoká produktivita práce, keď bude zamestnaných už iba pár posledných mohykánov. Bože, aké jednoduché! A pred naším premiérom na to nikto neprišiel.
|
počasie Dnes očakávame na väčšine územia prevládanie všeobecne nepriaznivých účinkov počasia. Zvýšené sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového a srdcovo-cievneho systému. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Zhoršiť sa môže priebeh ochorení dýchacích ciest. Zvýšená je náchylnosť k reumatickým ťažkostiam, ako aj k nervozite, predráždenosti, únave až depresii a k celkovým nepríjemným telesným a duševným pocitom. Nižšia je výkonnosť a koncentrácia. n Zajtra predpokladáme na celom území ústup niektorých zdravotných ťažkostí u meteosenzitívnych ľudí. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi. Zhoršiť sa môže priebeh ekzematóznych kožných ochorení. Pretrvávajú intenzívnejšie reumatické ťažkosti a sklon k depresívnym stavom. (zč)n Dnes bude polojasno až oblačno, cez deň od juhu veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach prehánky alebo dážď, miestami aj búrky. Najvyššia denná teplota 12 až 17, v nížinách miestami najmä na východe 17 až 21 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 7 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 2 až 5, cez deň postupne severný až severovýchodný 6 až 10, na juhozápade v nárazoch až okolo 20 m/s. n Vo štvrtok bude spočiatku veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach občasný dážď alebo prehánky, v priebehu dňa od severu ubúdanie zrážok a prechod k premenlivej zmenšenej oblačnosti. V piatok v noci polojasno, cez deň od severozápadu opäť veľká oblačnosť a neskôr občasný dážď, na horách od asi 700 m sneženie. Najnižšia nočná teplota 8 až 4, v piatok 5 až 1 stupeň. Najvyššia denná teplota väčšinou 10 až 14, na severe okolo 7 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 6.21 a zapadne o 19.28 hod.
|
|
|
