|
|
||||||||||||||||
| Streda 5.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Odmietajú tézy o roztrieštenostiRómovia si sami chcú riešiť problémy Predstavitelia prípravného výboru 3. rómskeho mimovládneho sektora si myslia, že za desať rokov sa pre rómsku menšinu urobilo na Slovensku veľmi málo. Majoritný národ podľa nich viac-menej starostlivosť deklaruje, ale efekt je veľmi malý. Preto sa snažia, aby v 3. mimovládnom sektore bolo postavenie rómskeho aktivistu adekvátne situácii rómskej menšiny a boli partnermi štátnym a samosprávnym inštitúciám. Táto organizácia si kladie za cieľ ochraňovať, monitorovať a koordinovať prácu rómskych občianskych združení, ktorých je, ako sami uvádzajú, na Slovensku okolo sto. Narazili sme na nepochopenie u nerómskych aktivistov. Rómske grémium neuspelo ani u vládneho splnomocnenca pre rómsku otázku, hovorí predseda občianskeho združenia Rómov Gemer a koordinátor rómskych občianskych združení Jozef Červeňák. Niektoré nadácie v SR vraj nevedia pochopiť tretí rómsky sektor a boja sa, že prídu o svoje rómske programy. Podľa rómskeho aktivistu ich národnostnej menšine pridelili na tento rok dotáciu len vo výške 5 mil. Sk, čo je málo a oproti vlaňajšku je to pokles o 2 mil. Sk. Medzi základné rómske projekty na tento rok patrí Zabudnutý rómsky holokaust - Porraimos, aktivisti chcú pracovať aj na projekte exodu Rómov, chcú vytvoriť Dokumentačné a informačné centrum a v pláne je aj projekt vytvorenia Združenia rómskych starostov a poslancov. J. Červeňáka sme sa spýtali, prečo je rómska komunita spoločensky a politicky taká rozdrobená. Aj z tohto dôvodu má potom vláda právo hovoriť, že hoci chce riešiť problémy Rómov, nemá s kým spolupracovať. - Nie je pravda, že nemajú s kým komunikovať. To, že rómski aktivisti sú nielen rozdrobení, ale aj rozvadení, sa hovorí už desať rokov. Na Slovensku je sto rómskych občianskych združení, sú dobrovoľníci, ktorí sa snažia niečo spraviť v ich prospech. Nepýtajte od nás recept na spoluprácu, za to sú platení štátni úradníci. Nehovorte o našej roztrieštenosti. Ja môžem poukázať na politickú roztrieštenosť Slovenska. Nedávajte recepty, my chceme, aby sa rómske organizácie špecifikovali a vypracovali, aby boli skutočne vhodným partnerom. A teraz sa pýtam ja. Môže byť mimovládne rómske občianske združenie vhodným partnerom pre štátnu správu a samosprávu, keď nemá kde a na čom pracovať? Neželáme rómskym politickým stranám víťazstvo, nechceme žiadnu etnicitu. Chceme len upraviť náš vzťah k veľkým nadáciám, do ktorých tečie veľa prostriedkov zo zahraničia. A nie aby nám sem chodili zahraniční pozorovatelia a lektori, ktorí tvrdia, že prispejú k riešeniu našej otázky. Ak to teda tak má byť, nech sa štátna správa poriadne pozrie, kam plynú prostriedky programu PHARE a na aké programy. Kto teda je kompetentný rokovať, kto je partnerom pre vládu? - Na túto otázku je jednoduchá odpoveď. Partnerom pre celú štátnu správu sú mimovládne rómske organizácie, ktoré by mali dostať príležitosť vyjadriť sa. Ale ich je sto, tak potom ako? - Ale nikto nedostal priestor. Vláda si vytvorila jeden inštitút, a ten je vytvorený politicky. Nikde inde nie sú vytvorené podmienky na to, aby sme sa stali vhodným partnerom. Je tu inštitút splnomocnenca vlády pre rómsku otázku, ale to je všetko. Z tohto inštitútu je urobená vlastne nadácia. Ten dostal 30 mil. Sk, ktoré rozdelili na jednotlivé projekty. Ale viete čo sa stalo? Všetky rómske organizácie s výnimkou zopár statočných stoja za dverami a búchajú na ne, aby dostali peniaze. Vytvoril sa veľký priestor na korupciu. V čom spočíva rómsky holokaust? V čom rasizmus voči Rómom, o ktorom tvrdíte, že tu je? - Stále sa hovorí o holokauste v súvislosti so Židmi. Nehovorí sa o holokauste v súvislosti s Rómami. V Európe rastie počet a úroveň diskriminácie Rómov. Tí boli z procesu ospravedlnenia sa za príkoria v čase druhej svetovej vojny vynechaní. Hovoríte, že Rómom by sa mal za holokaust ospravedlniť slovenský parlament, prípadne prezident. - Áno, veď tak urobili voči Židom. Na našej národnosti boli spáchané krivdy a zákonodarný zbor ako politický reprezentant by tak mal urobiť. Aj príslušné ministerstvá by mali hľadali spôsob ako odškodniť Rómov a aby si uvedomili, že boli v tomto procese postihnutí. Ako sa prejavuje rasizmus na Slovensku? - Predovšetkým v diskriminácii Rómov. Vo výbere kandidátov pre rozličné zamestnania, ktoré vytvára štátna správa. Na krajských úradoch vytvorili podmienky pre poradcov na tému rómska národnosť, kam sa však Rómovia nedostali. Je tu rastúci počet násilných činov, keď skíni prepadávajú nielen Rómov, ale aj zahraničných diplomatov. Na internete sa objavujú rasistické a xenofóbne prejavy voči našej národnosti. Momentálnou novinkou je, že sa na Slovensku objavili letáky s vetou Biely človek povstaň. Nevieme, kto za tým je. Na jednej strane hovoríte, že financií je dosť, ale zároveň tvrdíte, že tých 30 mil. Sk, ktoré dostal úrad vládneho splnomocnenca, je málo. Tak ako to vlastne je? - Peniaze idú do projektov, ktoré nie sú potrebné a ktoré nezabezpečujú Rómovia. Peniaze by mali ísť do zdravotníctva a na výchovu v ňom, na vzdelávanie rómskych aktivistov. Pretože my nesuplujeme štátnu správu, ale chceme participovať ako dobrovoľní aktivisti a na to treba peniaze. Treba financovať nielen krátkodobé, ale aj päťročné či dlhodobejšie projekty. Koľko je vlastne Rómov na Slovensku? - Myslíme si, že nás je tu do 500-tisíc. Aj vzhľadom na to, že na Slovensku je 16 rómskych politických strán, pripadá mi to tak, že čo rómsky inteligent, to nová politická strana. - Nie je to tak. Keby to tak skutočne bolo, tak tu máme okolo 2500 - 3000 politických strán. Ale to je zasa irónia z mojej strany. Môžem vás ubezpečiť, že v súčasnosti sa zrušilo sedem politických strán a boli vytvorené podmienky na to, aby sa združili do Strany jednoty Rómov. Toto sa stalo pred pár týždňami. Ale lídri parlamentných strán v súčasnosti pracujú na tom, aby rómske hlasy roztrieštili, nevedia si predstaviť, že by sa do parlamentu dostalo 7 - 8 Rómov. Koľko je na Slovensku rómskych voličských hlasov? - Reálne rátame asi s 200-tisíc hlasmi. To je veľké percento. Ale kto tu chce etnické strany? Chceme tu to, čo sa stalo v iných krajinách, napríklad s Čiernohorcami, so Srbmi a s Chorvátmi? Slovenská republika je mnohonárodnostný štát. Čo by teda bolo pre vás prijateľné? - Ani jedna z politických strán nie je v súčasnosti prijateľná. Keby vyšli s informáciou, že sú schopné prijať aj rómsky program a pôjdu s nami spoločne do volieb, tak by im okamžite klesli preferencie. A to si žiadna strana nedovolí. Takže sme v pozícii, keď nás nútia, aby sme išli samostatne. Následne však zasa zdvihnú prst maďarskí politici a povedia - to je pre nás veľmi zlý signál. Koľko dostala SMK rómskych hlasov v posledných voľbách? - Myslím, že okolo 70-tisíc. V súvislosti s rómskou otázkou sme oslovili aj riaditeľku Komunitného centra ZOR v Kežmarku Amáliu Pompovú. Potvrdila, že rómsky tretí sektor nemá zatiaľ strešnú organizáciu. Mám svoju kanceláriu v Kežmarku, J. Červeňák v Rožňave. Na otázku ako komunikujú, uviedla, že faxmi a mailami. Vysvetlila, že na Slovensku sú štyri rómske komunitné centrá - v Kežmarku, Rožňave, Humennom a v Hanušovciach nad Topľou, ktoré sú však veľmi dobre technicky vybavené. Vybavenie nám, žiaľ, neposkytol náš štát, ale požiadali sme o to Otvorenú spoločnosť v Budapešti v rámci jej rómskeho programu. Vladimír Turanský |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
