Zachránime kultúrne pamiatky?
S profesorkou Danou Salamonovou sme sa stretli v suterénnych priestoroch budovy VŠVU v Bratislave, kde si už istý čas dávajú schôdzky umelci, pedagógovia i poslucháči tejto školy. Interiér kaviarne je zariadený reštaurovaným kusmi starého nábytku poslucháčmi Katedry architektúry VŠVU. Vládne tu tá správna bohémska haravara, v ktorej sa pretriasajú nielen názory na umenie, ale aj aktuálne spoločenské dianie. Profesorka Salamonová je nielen vedúcou Katedry reštaurovania, ale aj akademickou sochárkou a odbornou reštaurátorkou. Pre významné slovenské galérie a múzeá zreštaurovala viac ako 200 umeleckých diel, z ktorých 60 tvorí súčasť stálych expozícií. Reštaurovala aj v Bruseli, v sídle svetoznámeho výskumného reštaurátorského inštitútu, kde získala kráľovský titul reštaurátora. Aj tam som si uvedomila, akých má Slovensko špičkových odborníkov. Pritom tí naši pracujú za neporovnateľne ťažších podmienok oproti zahraničným kolegom. Naši reštaurátori vždy vynikajúco obstoja v rôznych medzinárodných konkurzoch. Študenti absolvujú stáže v USA, Izraeli, Nemecku, Taliansku a Rakúsku. Naopak, viacerí zahraniční študenti boli na našej katedre (USA, Nemecko, Rakúsko), ktorá má vo svete veľmi zvučné meno, povedala Dana Salamonová. V tomto školskom roku študuje na siedmich oddeleniach katedry 45 poslucháčov. VŠVU, ktorá vlani oslávila 50. výročie svojho založenia, vychovala od začiatku svojej existencie asi 200 reštaurátorov. Do 1. ročníkov prijmú ročne vždy maximálne 8 poslucháčov, pričom záujemcovia o toto štúdium musia prejsť rovnako náročnými talentovými skúškami ako na iné katedry VŠVU. Prvoradým predpokladom je schopnosť kresliť, maľovať, modelovať. Štúdium sa sústreďuje na reštaurovanie artefaktov od obdobia stredoveku cez barok, 19. storočie až po súčasnosť. Študenti sa učia reštaurovať všetko - závesné obrazy - oleje, plátna, tabuľové dosky ikony, gotické tabule, kamennú i drevenú plastiku, papier, textílie. Pribudne aj reštaurovanie kovu a keramiky. Treba však na to peniaze, ktoré aj tu chýbajú. Finančný rozpočet od štátu na každú katedru našej školy je veľmi nízky, tento rok to bolo napríklad asi 40 000 Sk. Preto je záchrana kultúrneho dedičstva veľkým problémom. Len na spevnenie jednej plastiky z drevenej hmoty zničenej červotočmi treba materiál za 20 000 Sk. Tuba farby, ktorá kedysi stála 2,50 Sk, stojí dnes aj 450 Sk. Cena za liter destilovaného terpentínu, základného reštaurátorského materiálu, sa z 8,50 Sk zdvihla na 500 i viac korún za 1 liter. Podobne je to s acetónom či toluénom. Aby sme mohli vôbec reštaurovať, musím každý rok doslova zháňať peniaze. Predtým bol tento materiál hradený z rozpočtu školy, ako aj skalpely, vata, farbičky, kahany, drôty. Ak teda chceme študentov tomuto umeniu naučiť, najprv musím zabezpečiť prostriedky. Na dva semestre to predstavuje minimálne 300 000 Sk, inak by sme mohli katedru zatvoriť, vysvetľuje prof. Salamonová. Ale to nie je všetko. Vysokoškolská profesorka musí spolu s ostatnými pedagógmi cestovať po celom Slovensku a osobne zháňať predmety kultúrneho dedičstva po múzeách, galériách, kostoloch. Človek žasne nad týmto systémom, i keď chápe, že ak štát nemá prostriedky na zdravotníctvo a iné dôležitejšie veci, ťažko ich nájde na obnovu starých predmetov, i keď zvyčajne obrovskej historickej hodnoty. A tak profesorka chodí po obecných a mestských úradoch, za pamiatkarmi i kňazmi, ktorí vedia o plných depozitoch zničených predmetov. Tento zvláštny systém sa dá prirovnať k barterovému obchodu: mestá a obce zapožičajú predmety na výučbu a škola ho zachránený vráti pre ďalšie generácie. Obyčajne sa to však nezaobíde bez pomoci sponzorov a rôznych fondov (Pro Slovakia). Takto sa napríklad po dohode s primátorom Piešťan podarilo v meste vybudovať stálu expozíciu sakrálneho umenia. Napriek tomu má človek pocit, že takéto obstarávanie učebných pomôcok nie je pre vysokoškolského profesora príliš dôstojné. Profesorka Salamonová to síce takto neformulovala a vzhľadom na svoju prácu, ktorú očividne miluje, si ani nesťažovala, predsa by asi bolo vhodnejšie, keby sa touto činnosťou zaoberal jej asistent. Lenže ja žiadneho nemám, preto v záujme fungovania katedry robím, čo sa dá. Podobné školy vo vyspelých krajinách dostávajú na svoju činnosť dotácie od štátu, od ktorého dostávajú aj štátne zákazky. Ako sa potom, za takýchto okolností, môžu vôbec uplatniť absolventi tejto katedry v praxi? Dana Salomonová pripúšťa, že je to jedna z najťažších otázok, ktorú som jej položila. Práce by bolo dosť, veď depozity sú plné nezreštaurovaných artefaktov. Našťastie pre našich poslucháčov patrí medzi študijné predmety aj pedagogika a psychológia, takže sa môžu uplatniť aj ako učitelia na základných školách či ĽŠU. Niektorí sa umiestnia v múzeách a galériách. Samostatnú podnikateľskú činnosť reštauratéra si môžu otvoriť až po určitej praxi. V reštaurátorskej komore vládne zákon, ktorý hovorí, že po absolvovaní školy musia reštaurátori pracovať niekoľko rokov pod dohľadom skúseného reštaurátora. Potom absolvujú ďalšie skúšky, akési atestácie, bez ktorých na národnej pamiatke pracovať nemôžu. Môžu však reštaurovať predmety pre starožitníctva alebo súkromných zberateľov. Živiť sa takýmto spôsobom rozhodne však nie je jednoduché. Marcela Zábojníková
|
počasie Dnes očakávame na väčšine územia prevládanie všeobecne nepriaznivých účinkov počasia. Zvýšené sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového a srdcovo-cievneho systému. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Zhoršiť sa môže priebeh ochorení dýchacích ciest. Zvýšená je náchylnosť k reumatickým ťažkostiam, ako aj k nervozite, predráždenosti, únave až depresii a k celkovým nepríjemným telesným a duševným pocitom. Nižšia je výkonnosť a koncentrácia. n Zajtra predpokladáme na celom území ústup niektorých zdravotných ťažkostí u meteosenzitívnych ľudí. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi. Zhoršiť sa môže priebeh ekzematóznych kožných ochorení. Pretrvávajú intenzívnejšie reumatické ťažkosti a sklon k depresívnym stavom. (zč)n Dnes bude polojasno až oblačno, cez deň od juhu veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach prehánky alebo dážď, miestami aj búrky. Najvyššia denná teplota 12 až 17, v nížinách miestami najmä na východe 17 až 21 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 7 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 2 až 5, cez deň postupne severný až severovýchodný 6 až 10, na juhozápade v nárazoch až okolo 20 m/s. n Vo štvrtok bude spočiatku veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach občasný dážď alebo prehánky, v priebehu dňa od severu ubúdanie zrážok a prechod k premenlivej zmenšenej oblačnosti. V piatok v noci polojasno, cez deň od severozápadu opäť veľká oblačnosť a neskôr občasný dážď, na horách od asi 700 m sneženie. Najnižšia nočná teplota 8 až 4, v piatok 5 až 1 stupeň. Najvyššia denná teplota väčšinou 10 až 14, na severe okolo 7 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 6.21 a zapadne o 19.28 hod.
|
|
|
