Hospodársky denník
USD43,618 Sk
EUR41,607 Sk
CHF26,319 Sk
CZK1,149 Sk
  Streda  5.Apríla 2000

Ešte k daňovým priznaniam


Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk Na našu mailovú adresu nám denne posielate otázky týkajúce sa právnych, daňových a účtovných problémov, s ktorými sa v praxi stretávate. Postupne prostredníctvom novín odpovedáme na všetky vaše otázky. Dnes prinášame ďalšiu sériu otázok a odpovedí z mailu, ktorá sa týka ešte tohtoročných daňových priznaní. Hoci termín ich podania už medzičasom uplynul, odpovede uverejňujeme, aby ste si overili váš postup. V redakcii uvítame aj vaše názory na rôzne problémy praxe a vaše skúsenosti s nimi, resp. problémy, ktoré vám spôsobujú.

Má povinnosť podať daňové priznanie daňovník s trvalým pobytom v Slovenskej republike, ktorý mal v roku 1999 výhradne iba príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa v zahraničí (konkrétne v Českej republike) a ktoré sú na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia zo zdanenia vyňaté? Je predsa nelogické podávať daňové priznanie vtedy, ak je daňová povinnosť nulová. Viem, že podľa § 38 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov už v takomto prípade daňovníkovi povinnosť podať daňové priznanie nevzniká, ale neviem, aká je správna interpretácia za zdaňovacie obdobie roka 1999. - Máte pravdu, na tento problém je viacero názorov. Ja osobne sa stotožňujem s vaším názorom. Keďže žiadna daňová povinnosť voči Slovenskej republike v tomto prípade nevzniká, nemá podanie daňového priznania význam. Právne by som sa oprela o ustanovenie § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na určenie alebo vybratie dane. Ak vezmeme do úvahy ešte § 5 ods. 5 a § 40b zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých sa príjmy od dane oslobodené do daňového priznania neuvádzajú, resp. neberú do úvahy, možno konštatovať, že vecné príjmy, ktoré sú vyňaté zo zdanenia, možno posudzovať ako príjmy od dane oslobodené (v prípade, ak daňovník nemá ešte ďalšie druhy príjmov). Na záver pripomínam, že podľa medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú má Slovenská republika uzatvorenú s Českou republikou, z príjmov zo závislej činnosti sa daňová povinnosť uzatvára v druhom štáte metódou zápočtu dane (a nie vyňatia z príjmov, ako uvádzate). Možnosť vyňatia príjmov zo závislej činnosti zo zahraničia vyplýva od roku 1999 až následne z nášho zákona, konkrétne z § 40p zákona č. 286/1992 Zb., pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie roku 1999. Môže si podnikateľ odpísať z daňového základu na manželku 12 000 Sk, keď poberá starobný dôchodok v celkovej sume asi 36 000 Sk za rok? - Za rok 1999 nebolo možné manželku s takýmto príjmom uznať na daňové účely ako vyživovanú osobu. Dôchodok sa do jej vlastného príjmu na tieto účely započítava. Hranica 21 000 Sk bola prekročená. Za rok 2000, za predpokladu, že výška dôchodku manželky bude do sumy 38 760 Sk, bude možné vykonať odpočet 12 000 Sk od základu dane manžela. Predpokladom, že ďalšie príjmy manželka mať nebude, resp. budú len do tejto výšky. Ktoré príjmy sa do tejto sumy nezapočítavajú, je uvedené v ustanovení § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Starobný dôchodok sa medzi tieto príjmy i naďalej bude započítavať. Uvedené platí pre všetky fyzické osoby, nielen pre podnikateľov. Dagmar Piršelová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.