|
|
||||||||||||||||
| Streda 5.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Rastové ambície v MoskveNezröntgenovaný Putin stavil na konzervatívny liberalizmus Zatiaľ sú to len vtipy, ale Kremeľ vraj možno bude onedlho niesť meno Sankt Putinsburg. Novopečený prezident Vladimir Putin si sem totiž ťahá dávnych spolupracovníkov, ktorí všetci pochádzajú - tak ako on - zo Sankt Petersburgu. Ako vraví, pri výbere nehľadí na to, či pôsobili v tajných službách, ale na odbornosť. Jeho vízie pre nové Rusko sú veľké. Výsledky Jeľcinovej éry tiež. Ako tvrdí Vladimir Mau, riaditeľ ruského vládneho centra pre ekonomické reformy, fundamentálnou črtou ruských postkomunistických reforiem bolo, že sa začali v čase krehkej štátnej moci. Požiadavka radikálnej transformácie pri rovnako krehkom režime moci je definícia revolúcie - procesu, ktorý nikto nemôže kontrolovať, dodáva. Rusko sa však pod vedením (Západu) málo zröntgenovaného prezidenta Putina vydalo na cestu tzv. konzervatívneho liberalizmu, ktorý na rozdiel od neoliberalizmu Jeľcinovej éry ukrýva mnohé otázniky. Najmä preto, že Putinov novotvar bude pôsobiť v štátnych mantineloch. Samozrejme, Putin nie je Jeľcin. Ale ani Rusko nie je to, čo bývalo. Západ totiž čoraz silnejšie zaťahuje svoje hodené laso na Putinovom krku. Ako tvrdí, vraj neexistujú pochybnosti, že Rusko porušilo v Čečensku ľudské práva. Podľa predsedu Parlamentného zhromaždenia RE lorda Russel-Johnsona je to dokonca jasné. Rusko, resp. jeho poslanci v RE by mali byť prinajmenšom za to pozbavení hlasovacích práv, ak by krajina nestratila priamo svoje členské práva. Ale Čečensko, či sa to niekomu páči alebo nie, je stále súčasťou RF. Rusko nepoprelo ľudské práva jeho obyvateľov. Je pravda, že tvrdo zakročuje proti teroristom, ktorí napadli Rusko a dodnes separatistické chúťky neskrývajú. To, že Kremeľ oficiálne priznal, že ruské protiteroristické sily porušili zákon, pričom 130 z nich je už objektom vyšetrovania ruskej Generálnej prokuratúry a že vysoká predstaviteľka OSN M. Robinsová napokon mohla ísť zistiť situáciu, nehovoria o tom, že by Kremeľ odmietal komunikáciu. Oslabovanie Ruska medzinárodne možno prospieva Západu len dočasne. Putinova vízia vzkriesenia ekonomiky totiž ráta aj s enormnými výdavkami na zbrojenie, ktoré sú možno Putinovou vďačnosťou generálom za Čečensko, na druhej strane môžu spustiť smrteľnú lavínu nákladov na obranu, ktorá rýchlo vykvaseného prezidenta pochová. Tu znie otázka, čo vyhovuje Západu? Hocako, Rusko dnes profituje na vysokých cenách ropy, resp., ako tvrdí Der Spiegel, vláda sa podieľa na konjunktúre ropy tým, že strojnásobila exportné clo. Celkovo dokonca možno povedať, že export profituje zo zrútenia sa rubľa v čierny utorok roku 1998 a z obmedzenia dovozov. Veď to, čo sa prv dovážalo, sa dnes vyrába v Rusku. Stačí to však na silné Putinovo Rusko? Podľa štatistík prvýkrát po dlhom čase vzrástla priemyselná výroba v roku 1999 o 8 %, hoci podľa údajov The Economist klesla za posledných desať rokov o 53 % v porovnaní s rokom 1989. Putin na tento rok počíta s 3,1-percentným rastom HDP. Relatívne vyrovnaný rozpočet sa však môže zvrhnúť do deficitu. Ako tvrdí novopečený premiér Michail Kasjanov, práve znižujúce sa ceny ropy by mohli pripraviť rozpočet o 2 mld. USD. Od Putina, ktorý stanovil veľkoryso presne desať dní na reštrukturalizáciu bankovej sféry, sa očakáva veľa. Krajina je zaťažená sovietskym dlhom 31,8 mld. USD, hoci západné banky prižmúrili nad polovicou dlhu oči. Čo je horšie, podľa štátneho štatistického úradu dosiahla k 1. marcu zadlženosť na výplatách 9,4 mld. rubľov. Na druhej strane Putin posúva latku vysoko, keď v krajine, kde je priemerná mesačná mzda menšia ako 65 dolárov, by sa HDP malo do 15 rokov zvýšiť z 3170 USD na hlavu na 20 700 USD, teda asi osemkrát, čo dnes predstavuje britskú úroveň. Ako však korigujú aj ekonómi z Putinovho okolia, dosiahnutie dnešnej brazílskej úrovne do desiatich rokov - teda 6500 USD na hlavu, by bol úspech. Je zrejmé, že Putinova predstava rastu HDP dokonca o 10 - 15 mld. USD nie je možná bez zahraničných investícií a jasných pravidiel. Nový dvojstranný dialóg bezpečnosti, ktorý si najnovšie vymyslel na Rusko Západ a tlačí krajinu do reforiem, žiada od Putina zníženie vplyvu magnátov, zvýšenie daní, resp. ich priehľadné vyberanie, zníženie korupcie a prijatia potrebnej legislatívy na zabezpečenie napr. pravidiel bankrotu, priezračnosti finančných operácii či ochrany práv súkromného majetku. Putin totiž dokáže vládnuť výnosmi, ale zatiaľ nemôže počítať s absolútnom poslušnosťou. Môže len upadnúť do spleti tých, na ktorých visí - tajnej polícii, generáloch a magnátoch. Slávka Blazseková |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |