|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 6.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Ľahostajnosť k vzdelaniuKomentuje Eleonóra Bujačková Vraví sa, že dobre prosperujú iba tie krajiny, ktoré majú rozvinutú a podporovanú vedu. A takú vedu má iba tá krajina, ktorá ma rozvinuté a podporované vzdelávanie. My stále poriadne nevieme, ako na tom naozaj sme. Argumenty pre svoje klady aj zápory nájdeme ľahko, záleží, čo chceme dokázať. Jedno vieme celkom isto, že zaostávame za vyspelými krajinami. Slovensko, žiaľ, neuplatňuje stratégiu dynamických krajín, ktoré zároveň s rozsiahlou reštrukturalizáciou ekonomiky výrazne zvyšujú svoje výdavky na výskum a vývoj. U nás sa podiel prostriedkov na vedu skôr znižuje a o sústredenej podpore sa vôbec nedá hovoriť. Dosiahnuť zdvojnásobenie finančných prostriedkov na vedu nie je podľa predsedu Slovenskej akadémie vied Štefana Lubyho neprekonateľným problémom ani na Slovensku, je však potrebné stanoviť priority. Práve zvýšením finančných prostriedkov na vedu možno čeliť problému úniku mozgov do vyspelých krajín. Aj pre stále aktuálny problém úniku mozgov venujú v susedných krajinách väčšiu pozornosť odmeňovaniu vedeckých pracovníkov. Kým v Česku priemerný plat vedeckého pracovníka akadémie vied predstavuje asi 500 - 600 USD a plat univerzitného profesora okolo 700 - 800 USD, na Slovensku priemerný plat profesora je asi 400 USD. Osobitým problémom je vysokoškolská veda a výskum. Keď sa peniaze určené vysokým školám presunú z výučby do výskumu a celkové sumy sa o čosi zvýšia, zlepší to síce štatistiky pred naším vstupom do EÚ, nie však súčasnú situáciu. Kto pozoruje vývoj našej vzdelávacej sústavy a výskumu znútra, vníma ich nedostatky ešte citeľnejšie. To, čo zostáva štatistikám ukryté, je predovšetkým kvalita vzdelania. Spôsob vyučovania na stredných školách je neraz iba čírym lartpourlartizmom, keď učiteľ bez ohľadu na užitočnosť priebežne hľadá to, čo žiaci nemôžu vedieť a žiaci sa usilujú učiteľovi vyhovieť bez ohľadu na pochopenie. Ak v čase neobmedzených možností cestovať, globálnych pozičných a navigačných systémov či programov National Geographic, má talentovaný žiak gymnázia nedostatočnú zo zemepisu za to, že nevie, koľko molybdénu sa vlani vyťažilo v Kazachstane, potom musí niekde byť chyba. Tou chybou je neraz nedostatok nadšenia, kreativity a schopnosti niektorých učiteľov. Je to však chybou iba kantorov? Pri súčasnom finančnom i spoločenskom ocenení sa nemožno čudovať, že mnohí odchádzajú. Žiaľ, aj do celkom iných rezortov. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |