Daň z dedičstva a darovania nehnuteľností
Otázky posielajte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413, mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk Ktorý daňový úrad je miestne príslušný v prípadoch zdedenia nehnuteľnosti, ak otec - poručiteľ mal viacero trvalých bydlísk? Žiadny občan žijúci na území SR nemôže mať viacero trvalých bydlísk naraz. Problematiku evidencie a nadobúdania trvalého bydliska upravujú osobitné právne predpisy. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností je na vyrubenie dane z dedičstva príslušný daňový úrad, v obvode ktorého mal poručiteľ trvalé bydlisko alebo stredisko životných záujmov. I keď mal váš otec viacero trvalých bydlísk počas trvania svojho života, na daňové účely dane z dedičstva sa berie do úvahy posledné trvalé bydlisko vášho otca (v čase jeho smrti). Vznikla mi daňová povinnosť vyplývajúca z ustanovení zákona č. 318/1992 o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Daňové priznanie som však podal na nesprávny daňový úrad. Môžem dostať za to nejakú pokutu? Vaša otázka nešpecifikuje presnejšie, o vznik akej daňovej povinnosti ide. Podľa zákona č. 318/1992 Zb. vzniká daňová povinnosť (§ 19) diferencovane. Záleží od druhu dane a od okamihu vzniku predmetu dane. Pri dani z dedičstva právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve, pri dani z prevodu alebo prechodu nehnuteľnosti zápisom do katastra nehnuteľností, pri dani z darovania zápisom do katastra nehnuteľnosti, ak ide o darovanie nehnuteľnosti alebo platnosťou zmluvy, ak ide o darovanie hnuteľnosti, alebo jej prevzatím, ak ide o darovanie bez zmluvy, zápisom vlastníckeho práva vydržanej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v ustanovení § 21 rieši práve vami uvádzanú problematiku. Ak nie je správca dane, ktorému bolo podanie v daňovej veci doručené, príslušný na prerokovanie veci a na rozhodnutie, je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému správcovi dane a daňovníka o tom upovedomiť. Ak ste podali daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote, t. j. 60 dní od vzniku daňovej povinnosti, považuje sa za zachovanú i u správcu dane, ktorému vec bola postúpená. Ak by ste však podali daňové priznanie správcovi dane, ktorému vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti iného správcu dane, správca dane vám ho vráti. Vyplýva zo zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností povinnosť daňovníka predložiť správcovi dane súčasne s podaním daňového priznania aj znalecký posudok? Ak je predmetom dane z dedičstva nehnuteľnosť, podľa ustanovenia § 4 zákona č. 318/1992 Zb. základom dane z dedičstva je cena nehnuteľnosti zistená podľa cenových predpisov platných v čase smrti poručiteľa. Ak je nehnuteľnosť predmetom dane z darovania, základom dane z darovania podľa § 7 ods. 1 cit. zákona je cena zistená podľa osobitných predpisov platných v čase darovania. Pri odplatnom prevode alebo prechode vlastníctva k nehnuteľnosti je základom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností cena zistená podľa § 10 tohto zákona, a to buď dojednaná cena, alebo vypočítaná podľa osobitných cenových predpisov, podľa toho, ktorá z cien je vyššia. Daňovník dane z dedičstva, dane z darovania a dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je povinný uviesť v daňovom priznaní cenu zistenú podľa cenových predpisov. Bez nej správca dane nemôže vyrubiť daň. Ak daňovník túto cenu neuvedie a nepredloží ani znalecký posudok, správca dane môže nepredloženie znaleckého posudku daňovníkom posudzovať v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ako nesplnenie si povinnosti pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností (v daňovom priznaní), v dôsledku čoho nemožno daň správne určiť. Správca dane v takomto prípade je oprávnený použiť pomôcky (napr. znalecký posudok), ktoré má k dispozícii alebo si ich obstará bez súčinnosti s daňovníkom na vlastné náklady. Z ustanovenia § 28 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že ak si správca dane uhradí náklady na zhotovenie znaleckého posudku sám, môže ich na daňovníka preniesť. Povinnosť daňovníka znášať vzniknuté náklady na zhotovenie znaleckého posudku správcom dane v prípade, ak mu znalecký posudok nepredloží, vyplýva aj z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 318/1992 Zb., podľa ktorého náklady na úkony súvisiace s vyrubením dane, ktoré sú vykonané mimo úradovne miestne príslušného daňového úradu, má povinnosť hradiť daňovník, ak túto situáciu zapríčinil. Minulý rok som predal nehnuteľnosť. Správca dane mi vyrubil daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorú som však nezaplatil a do dnešného dňa mi nabehlo penále obrovských rozmerov. Pýtam sa, prečo v tomto zákone sú uvedené také veľké penále, keď ostatné daňové zákony majú penále Je pravdou, že v § 23 ods. 2 zákona č. 318/1992 Zb. je v porovnaní s inými daňovými zákonmi uvedené, že ak nebola vyrubená a predpísaná daň zaplatená včas a v správnej výške, je daňovník povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,5 % z nedoplatku dane. Zámerom zákonodarcu pri zakomponovaní takto vysokého penále bola skutočnosť, že v prípade ak daňovník (v tomto prípade predávajúci) nezaplatil daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, peniaze, ktoré dostal z právneho titulu kúpnej zmluvy, mohol vložiť do peňažného ústavu. Takto uložené finančné prostriedky v peňažnom ústave by sa mohli úročiť, čím by daňovník mohol ešte získať a daňovú povinnosť si splniť neskoršie. Mgr. Ján Dudáš
|
