|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 6.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Priznanie hackerskej Skupiny FZatiaľ najrozsiahlejšie nelegálne zverejnenie osobných údajov Tohtoročný február sa nesie v znamení hackerských útokov. Vo svetovom meradle to bolo zablokovanie stránok Yahoo, v tom našom slovenskom priznanie Skupiny F. Samozrejme, okamžite dementované dvoma dotknutými subjektmi - firmami Gratex a Slovenská poisťovňa. V tomto štádiu sú tu teda dve verzie, kde stojí tvrdenie proti tvrdeniu. Faktom však je, že na internetovej stránke Skupiny F sa najprv objavili údaje o autách majiteľov z okresu Svidník. Neskôr pribudli nielen identické údaje z okresu Pezinok, ale dokonca rozšírené o čísla bankových účtov, rodné čísla a telefonické kontakty vrátane mobilných telefónov rôznych osôb. Nejde však o najčerstvejšie údaje, tie zverejnené sú z roku 1998. Skupina F tvrdí, že vlastní množstvo dôverných údajov státisícov slovenských občanov pochádzajúcich zo Slovenskej poisťovne a ponúkla ich na predaj. Verzia Skupiny F Podľa verzie, ktorú na vysvetlenie ako sa k údajom dostali, ponúka Skupina F. Stalo sa to takto: Modernizáciu informačného systému Slovenská poisťovňa zadala firme Gratex. Stálo ju to 1,7 miliardy korún a odovzdaný bol v roku 1998. Súčasťou systému bolo aj vytvorenie databázy státisícov klientov Slovenskej poisťovne. Niekedy v priebehu decembra 1997 na pracovisko v Slovenskej poisťovni, kde pracovali zamestnanci Gratexu, prišli dvaja cudzí ľudia. Tí sa neskôr stali členmi Skupiny F. Dôvodom návštevy vraj bola hra na počítačoch. Keďže pracovníci Gratexu sa chválili ako dobre majú systém zabezpečený, návštevníci sa rozhodli dať im príučku. O niekoľko dní pomocou svojho upraveného spúšťacieho programu hry Warcraft 2 infikovali systém tak, že im to umožňovalo neskôr preniknúť do siete zvonku. Tak sa im podarilo potom vniknúť do počítačov poisťovne v centrále i do počítačov na pobočkách, zistiť prístupové heslá a celú schému štruktúry databázy. Vraj vtedy pracovníkov Gratexu na to, čo sa im podarilo informovali, ale ich reakcia ich neuspokojila. Preto sa rozhodli pokračovať ďalej fingovaním poistnej udalosti na 10 miliónov korún. Po jej úspechu chceli celý prípad oznámiť polícii. To sa im však už nepodarilo, pretože konto na ktorom to chceli realizovať neumožňovalo zápis do existujúcich dát. Tak sa rozhodli aspoň si skopírovať dáta pre vlastnú potrebu. V počítačoch si vytvorili nové adresáre, tam za osem dní skopírovali dáta. Potom ľsťou od pracovníkov strážnej služby získali kľúče od miestností Gratexu s počítačmi a dáta v objeme 5 GB nahrali na svoje harddisky. Vo všetkých použitých počítačoch existujúcu databázu klientov zmazali a pre Gratex tam zanechali hanlivý odkaz. Neskôr ich zastrašovala a fyzicky napadla ochranka Gratexu. Dvaja z päťčlennej Skupiny F sa potom vysťahovali do Kanady. Keďže teraz vraj za ich čin súdia nevinného, znovu sa prihlásili. Toľko teda verzia Skupiny F. Mohlo to byť aj inak Podľa firiem, ktorým v tomto prípade ide o ohrozenie ich dobrého mena, Gratexu a Slovenskej poisťovni, príbeh je oveľa jednoduchší. Zlyhal ľudský faktor, nie technický. To sa občas stane, riziko sa tu síce dá minimalizovať, ale sotva celkom odstrániť. Podľa nich všetko nasvedčuje, že dáta neoprávnene získal zvnútra, nie zvonka hackerským útokom, jeden z bývalých zamestnancov Gratexu Ladislav M. Okamžite s ním rozviazali pracovný pomer a v súčasnosti stojí za to pred súdom. Je zaujímavé, že vždy keď sa blížil termín pojednávania, v podstate starý problém z mája 1998 sa opätovne medializuje. Už vtedy Slovenská poisťovňa zverejnila, že bol zaznamenaný pokus o zneužitie jej systému, ale bol úspešne eliminovaný. Kauza sa potom vyvíjala tak, že obžalovaného najprv okresný súd oslobodil, krajský súd však prípad vrátil na nové prerokovanie. Tak ako prípad opisuje Skupina F, pokladajú za výmysel. Slovenská poisťovňa zverejnenú databázu pokladá za nepresnú, neaktuálnu a nepravdivú. Faktom však je, že okrem údajov, ktoré majú spomínanú charakteristiku, zverejnili sa údaje aj presné, aktuálne, a teda pravdivé. Obe firmy sa obrátili na políciu s podozrením zo spáchania trestného činu. Prípad teda bude pokračovať. Nič nové pod slnkom Zverejnenie databáz Slovenskej poisťovne s osobnými údajmi množstva ľudí je zatiaľ u nás najrozsiahlejším vpádom do chránených osobných údajov. Doteraz takáto kriminalita u nás existovala iba v malom, tu ide o dosiaľ najväčší prípad. Dávno u nás existujú a predávajú sa rôzne databázy obsahujúce aj osobné údaje. V takej miere ako prípad Skupiny F sa však u nás ešte nestal. Podobnú aféru majú však v Česku. Tu si zamestnanec Českej sporiteľne v septembri minulého roka skopíroval časť databázy klientov banky s 2,5 miliónom sporožírových účtov a ponúkol údaje z nich na internete. Vedenie Českej sporiteľne začal vydierať a požadovať za nepoužitie informácií niekoľkomiliónové odstupné. O dva týždne už 21-ročný technik Českej sporiteľne bol v rukách polície a vo väzbe si mohol začať spytovať svedomie. Vyšetrovateľ ho obvinil z neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, zneužitia záznamu na nosiči informácií a vydierania. Hrozí mu trest od 5 do 12 rokov väzenia. Teraz už na slobode čaká na súd. U nás zatiaľ na našom prípade pracujú policajti, hádam sa dostanú aj k výsledkom. Aj bez toho by však pre všetky firmy disponujúce informáciami osobnej či obchodnej povahy mal byť prípad upozornením, že v informáciách vlastnia hodnoty o ktoré je záujem. Je na nich, aby ich chránili ako oko v hlave. Ivan Sedlár |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
