Hospodársky denník
USD43,162 Sk
EUR41,595 Sk
CHF26,42 Sk
CZK1,147 Sk
  Štvrtok  6.Apríla 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čiernohorské lákanie návštevníkov - prosím čítať

Podgorica verí v turistický boom v priebehu nasledujúceho desaťročia

Vzhľadom na rozlohu a zemepisnú polohu je celkom prirodzené, že úrady v Podgorici zaraďujú turistiku medzi strategické odvetvia. A rovnako je samozrejmé, že hlavným lákadlom pre turistov je morské pobrežie, kde sa nachádza hneď niekoľko známych stredísk. Ak by sme sa vybrali smerom z juhu na sever, postupne by sme prechádzali cez mesto Ulcinj, kde sa stretávajú viaceré kultúry a kde nájdeme najdlhšiu piesočnatú pláž v Európe. Neskôr by sme míňali svetoznámy Sveti Stefan, Miločer, Budvu, záliv Boka kotorská či mesto Kotor s viacerými historickými pamiatkami pod záštitou UNESCO.

„Rozvoj turistiky ja najvyššou prioritou medzi súkromnými odvetviami Čiernej Hory,“ píše sa v strategickom dokumente čiernohorského ministerstva turistiky. „Od trvalého využitia prírodných potenciálov, zapojenia verejného a súkromného sektora, od atraktívnosti celkovej ponuky a jej medzinárodnej konkurencieschopnosti závisia pracovné miesta a životný štandard širokých vrstiev obyvateľstva.“ Pravda, vôbec nebude pre Čiernu Horu jednoduché vypracovať sa na špičkovú turistickú destináciu. Najmä nie po rokoch vojen a sankcií, ktoré poznačili celý región a podpísali sa pod výrazný pád životného štandardu. Počet prenocovaní klesol z necelých 11 miliónov v 80. rokoch na menej ako 5 miliónov. „Návrat zahraničných hostí prebieha pomaly, zatiaľ čo dopyt v Srbsku a Čiernej Hore sa koncentruje na šesť týždňov v špičke sezóny,“ tvrdia predstavitelia čiernohorskej vlády, ktorí zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre potrebné investície do verejnej a hotelovej infraštruktúry.

Niektoré trendy však avizujú lepšie dni. odvetvie turistiky už dnes tvorí 8 až 17 percent HDP (podľa úspešnosti roka a požitej štatistickej metódy). Celkové príjmy z turistiky za minulý rok predstavovali 111 mil. USD, čiže došlo k rastu o 24,8 percenta, pričom tu ešte nie sú započítaní turisti z Čiernej Hory (čísla sa teda vzťahujú na zahraničných hostí a návštevníkov zo Srbska). Ešte viac povzbudzuje zvýšenie počtu zahraničných turistov v minulom roku. V tomto prípade sú celkové príjmy 54 mil. USD, čo je o 67 percent viac ako v roku 2001. Ak tento nárast porovnáme so zvýšením zahraničných návštev (37 percent), vychádza, že štruktúra zahraničných hostí sa mení v prospech tých s vyššou platobnou schopnosťou.

Dlhodobé plány ministerstva turistiky sú však omnoho ambicióznejšie. V prvom rade je cieľom rozšíriť trvanie sezóny, čo je možné najmä rozšírením ponuky. Pokiaľ ide o letnú časť sezóny, znamená to spestriť ponuku v prímorských letoviskách, ale zároveň aj rozšíriť možnosti pre horskú turistiku, využiť možnosti Skadarského jazera, ako aj bohaté kultúrno-historické dedičstvo. Počas zimy by podľa vládnych materiálov mal turistický sektor ponúkať kvalitné produkty vo vybraných segmentoch trhu. V konkrétnych číslach je cieľom zvýšiť počet hotelových kapacít na 50 000 do roku 2010 a na stotisíc do roku 2020. Zároveň by malo dochádzať k zvyšovaniu kvality hotelových služieb. Príjmy z turistiky by sa do roku 2010 mali zvýšiť na takmer 1,2 miliardy USD a turisti zo západnej Európy by sa na týchto príjmoch mali podieľať 57 percentami. Takýto vývoj by podľa odhadov zabezpečil vytvorenie 75-tisíc nových pracovných miest.

počasie

Očakávame pretrvávanie intenzívnejších ťažkostí u ľudí s ochoreniami pohybového systému, najmä u reumatikov. Zvýšená je potreba spánku, ktorý je zväčša hlboký s dobrou regeneráciou síl organizmu. Prevládajúce dráždivé počasie zvyšuje u vegetatívne labilných meteosenzitívnych ľudí s nízkym tlakom krvi telesnú aj duševnú výkonnosť. Môžu nastať krátkodobé záťaže dýchacích ciest. Zvýšený je sklon k žalúdočným, žlčníkovým a črevným ťažkostiam. n Zajtra neočakávame podstatnejšiu zmenu vplyvu počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)

n Dnes bude v západnej polovici územia postupne oblačno až polojasno, na severe a východe prevažne veľká oblačnosť. Večer aj tu zmenšovanie oblačnosti. Miestami občasný dážď alebo prehánky, najmä na severe a východe od 800 m snehové. Najvyššia denná teplota 7 až 12, na severe miestami okolo 5 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo -4 stupňov. Severozápadný až severný vietor 5 až 10, v nárazoch miestami okolo 15 m/s. Na horách 15 až 20 m/s. n V piatok bude polooblačno až oblačno, na severe až veľká oblačnosť. Miestami občasný dážď alebo prehánky, od nadmorskej výšky približne 800 m snehové. V sobotu veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach občasný dážď alebo prehánky, od výšky asi 600 m snehové, v priebehu dňa od severu ubúdanie zrážok a zmenšovanie oblačnosti. Najnižšia nočná teplota v piatok 2 až -2, v sobotu 4 až 0 stupňov. Najvyššia denná teplota 7 až 11, na severe okolo 4 n Slnko vyjde zajtra o 6.19 a zapadne o 19.30 hod.

Amsterdampolojasno9
Atényjasno19
Belehradoblačno15
Berlínpolojasno10
Bratislavaoblačno11
Bruselpolojasno13
Budapešťoblačno12
Bukurešťzamračené16
Frankfurtpolojasno11
Helsinkiprehánky3
Istanbuljasno21
Kodaňoblačno8
Kyjevdážď13
Lisabonjasno18
Londýnjasno10
Madridjasno14
Moskvadážď15
Oslo dážď7
Parížjasno12
Prahapolooblačno7
Rímoblačno16
Sofiadážď12
Štokholmoblačno7
Varšavaprehánky6
Viedeňoblačno12
Záhreboblačno12
Ženevaoblačno9

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.