Hospodársky denník
USD43,162 Sk
EUR41,595 Sk
CHF26,42 Sk
CZK1,147 Sk
  Štvrtok  6.Apríla 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Do ekonomiky musia prúdiť peniaze


Prezident Rudolf Schuster vymenoval v uplynulom týždni Elenu Kohútikovú (členku Neformálneho ekonomického fóra - Hospodársky klub) do funkcie viceguvernérky Národnej banky Slovenska (NBS). Na návrh vlády (z polovice decembra uplynulého roka) ju na tento post zvolili poslanci Národnej rady SR. Po rozhovoroch s ministrom Ivanom Miklošom, prognostikom Pavlom Kárászom sme požiadali o rozhovor zástupkyňu finančnej sféry, novú viceguvernérku NBS. Pred niekoľkými dňami ste sa vrátili z road shows, kde ste predstavili emisiu desaťročných dlhopisov vlády SR denominovaných v euro. Keďže ste sa na podobnej road show zúčastnili aj pred desiatimi mesiacmi, môžete posúdiť, či sa zmenilo správanie sa investorov voči Slovensku? - Možno povedať, že v správaní sa investorov nastal obrovský obrat. Investori ocenili nielen to, že vláde sa postupne darí makroekonomická stabilizácia, ale aj to, že sa začal náročný a dlho odkladaný reštrukturalizačný proces. Rozbehnutý proces reštrukturalizácie, ktorý sa začal vybranými bankami a bude pokračovať podnikovou sférou, považujú zahraniční investori za záruku, že celý proces sa neskončí makroekonomickou stabilizáciou, ktorá sama nestačí na obrat vo vývoji ekonomiky. Bolo to vidno aj z otázok investorov, ktoré sa dotýkali najcitlivejších oblastí. Okrem politickej a makroekonomickej stability sa zaujímali predovšetkým o to, ako bude pokračovať reštrukturalizácia a privatizácia. Investori pozitívne vnímali zrušenie tzv. zákona o strategických podnikoch, ako aj privatizáciu (či už úplnú alebo s ďalšou účasťou štátu) prirodzených monopolov, ktoré vlastní štát. Za pozitívne pokladali aj to, že vláda dala najavo nefalšovaný záujem o vstup veľkých zahraničných investorov do slovenskej ekonomiky, a tým by chcela zvýšiť efektívnosť reštrukturalizačného procesu. Investori ocenili, že vláda svoje predsavzatia postupne plní. Malo na správanie investorov vplyv významné zníženie deficitu obchodnej bilancie a bežného účtu platobnej bilancie? - Investori ocenili nielen zníženie uvedených deficitov, čo sa napokon prejavilo na vývoji úrokových sadzieb a kurzu slovenskej koruny oproti hlavným svetovým menám, ale aj zvyšujúcu sa exportnú výkonnosť slovenskej ekonomiky. Pozitívne vnímali aj to, že sa obrátila bilancia služieb, ktorá sa z predchádzajúceho deficitu dostala vlani do veľkého prebytku,
čím pomohla bilancii výnosov (platby úrokov), ale aj obchodnej bilancii. Investorov zaujímala štruktúra kapitálovo-finančného účtu, prílev priamych zahraničných investícií. Ich stav je stále neuspokojivý, pretože nimi pokrývame iba 30 percent deficitu bežného účtu. Pozitívne bolo hodnotené aj zníženie fiskálneho deficitu. Takže hodnotenie Slovenska investormi vyznelo v podstate pozitívne. Napokon, svedčí o tom aj to, že investori dali dôveru desaťročným cenným papierom emitovaným vládou SR, čo pokladám za mimoriadne významné. Tým sa otvorí cesta aj podnikateľskej sfére dostať sa k dlhším peniazom. - Na reštrukturalizáciu podnikovej sféry budú nevyhnutné dlhšie peniaze, aspoň päťročné, aby ich dokázala zhodnotiť. Preto za najvyšší prínos tejto emisie pokladám to, že sa otvoril desaťročný trh. Pred nami sa to podarilo Poľsku a Slovinsku. Samozrejme, nie príliš lichotivé hodnotenie Slovenska najvýznamnejšími svetovými ratingovými agentúrami sa prejavilo v rizikovej marži,
ktorá je vyššia ako pre uvedené krajiny, avšak je približne o polovicu nižšia, ako bola pri vlaňajšej emisii päťročných dlhopisov vlády SR. Takže aj v tomto sa prejavilo, že finančné trhy hodnotia Slovensko lepšie ako napríklad pred necelým rokom. Napriek tomu však treba veľmi intenzívne pokračovať v reštrukturalizácii, najmä mikrosféry. Makroekonomická stabilita je totiž pri menej výkonnej mikrosfére vždy veľmi krehká - generuje problémy, ktoré ekonomickú stabilitu ohrozujú. Ako hodnotia investori menovú politiku centrálnej banky?
- Myslím, že pozitívne ohodnotili menovú politiku aj oblasť menovej politiky, ktorá dostáva štandardný charakter. Pozitívne hodnotili, že centrálna banka zaviedla repo sadzby alebo sadzby pre depozitné a refinančné denné operácie, čím určila určitý koridor, v ktorom sa úrokové sadzby stabilizovali. Samozrejme, že zahraniční investori nebudú určite spokojní so znižovaním sa úrokového diferenciálu, ktorý je determinovaný poklesom sadzieb na našom peňažnom trhu. Na druhej strane, mimoriadne pozitívne sa hodnotilo, že vláda, hlavne svojou fiskálnou politikou vytvorila priestor centrálnej banke, aby pri výkone svojej menovej politiky mohla začať používať štandardné nástroje. Uplynul síce krátky čas (dva mesiace) od zavedenia repo sadzby na denné operácie, ale prvé skúsenosti už zrejme máte. - Veľmi dobre možno hodnotiť to, že trh sa zavedeniu repo sadzby na denné operácie rýchlo prispôsobil a nejaké zásadné škrípania v novom systéme neboli. Úrokové sadzby sa veľmi rýchlo znížili a v súčasnosti sú nielen nízke, ale aj stabilizované. Stalo sa tak pod vplyvom viacerých faktorov. Jedným z nich je aj emisia už spomínaných desaťročných dlhopisov denominovaných v euro. Tie nebudú tlačiť na kurz našej meny priamo, lebo idú do devízových rezerv centrálnej banky, budú však vplývať na prebytok korunovej likvidity na peňažnom trhu. Aj preto bude musieť centrálna banka zvýšiť svoje sterilizačné aktivity. Už dnes sterilizujeme priamo z trhu okolo 30 mld. Sk a je veľmi pravdepodobné, že to bude ešte viac. Keďže aj štát má u nás uložené zdroje,
čo je v istom zmysle tiež sterilizácia, tak NBS je vo významnej sterilizačnej pozícii. Možno už v súčasnosti hovoriť o nejakej primeranej hladine úrokových sadzieb? - Primeraná hladina bude tam, kde ju dokážeme dlhodobejšie udržať. Pri stanovovaní úrokových sadzieb sme vychádzali z existujúceho stavu na peňažnom trhu a dnes dávame určitý signál, že je žiaduce, aby išli dole aj úrokové sadzby z úverov. Samozrejme, že musia klesať aj úrokové sadzby z depozitov. Je totiž nevyhnutné, aby sa peniaze začali dostávať do ekonomiky, teda do sféry, do ktorej patria - do podnikateľskej. Možno očakávať, že sa budú vytvárať dlhodobejšie zdroje?
- Keďže krátkymi peniazmi sa môžu banky ufinancovať zo zdrojov centrálnej banky (je to už iba otázka ceny a nie dostupnosti zdrojov), banky si začínajú viac ako dovtedy vážiť dlhodobé zdroje. Aj preto predpokladáme, že sa začne rozvíjať trh dlhodobejších depozitov. To znamená, že sa konečne začne vytvárať štandardný depozitný systém a v bankovom sektore budú prostriedky aj na úvery s dlhšou lehotou splatnosti ako jeden rok - väčšina súčasných úverov nemá totiž dlhšie lehoty splatnosti. Navyše, tým sa vytvoria predpoklady aj na to, aby štát nemusel hľadať zdroje s dlhšou lehotou splatnosti v zahraničí. Podmienky na to sú už teraz. Ministerstvo financií SR ráta s otvorením trhu päťročných cenných papierov. - Ak sa podarí vytvárať dlhodobé zdroje, bude možno rátať aj s dlhšími splatnosťami ako päť rokov, pritom s prijateľnou cenou. Tým sa vyrovnajú výhody, ktoré mali doteraz zahraničné zdroje s dlhšou lehotou splatnosti
s domácimi zdrojmi. Napokon, naším cieľom je vytvoriť taký domáci trh, ktorý by bol schopný financovať aj prípadný deficit a zahraničný trh by sa mal využívať na splátky zahraničných úverov, ale nie na prejedanie doma. Možno predpokladať, že centrálna banka začne v relatívne krátkom čase uplatňovať aj ďalšie štandardné nástroje na riadenie svojej menovej politiky? - Dosiahnuté výsledky, o ktorých sme hovorili, vytvárajú predpoklad na to, aby centrálna banka začala postupne uplatňovať aj ostatné štandardné menové nástroje. Vážnym momentálnym problémom je pomerne vysoká inflácia,
na ktorú sme neboli zvyknutí. Som presvedčená, že väčšine obyvateľov je zrejmé, že je to krátkodobý jav, ktorý súvisí s nápravou niektorých cien (zvýšenie regulovaných cien), a že to nie je reálna inflácia, ktorá je zabudovaná v systéme, v očakávaniach. Aj preto by som chcela, aby vývoj úrokových sadzieb - z dlhodobejšieho hľadiska - zodpovedal miere inflácie, ktorú chceme mať na konci tohto roka. Teda, aby v súčasnosti nekopírovali úroveň inflácie. V posledných troch rokoch sme si zvykli žiť s veľmi reálnymi úrokovými sadzbami. Žiaľ, toto obdobie musíme zaplatiť aj určitými negatívnymi úrokovými sadzbami. To sa potom prejaví v tom, že inflácia sa nebude zvyšovať, ale že sa bude znižovať, len čo vyprchajú uvedené faktory. Čo by ste si pri nástupe do funkcie viceguvernérky NBS najviac želali? - Mám dve želania. Prvé, aby sa urýchlila kvalitatívna prestavba mikrosféry a čo najviac sa urýchlila privatizácia. Je nevyhnutné čo najviac skrátiť proces privatizácie, ktorý je často charakterizovaný rozmanitými očakávaniami a nežiaducim správaním - iným, ako keď je už vlastník jasný. Aby začalo produkovať a brať peniaze
to, čo má zabezpečiť dlhodobú výkonnosť našej ekonomiky. Teda, aby vláda šetrila a podniky mohli investovať. Druhé moje želanie je, aby sa inflácia opäť dostala na úroveň, ktorá patrí k jeho ekonomike, tzn. na jednocifernú, približne na takú úroveň, na ktorej bola. Aby ľudia a podniky mohli dlhodobejšie plánovať svoje ciele a vedeli, že centrálna banka je schopná udržať infláciu a mali tak určitú istotu v očakávaniach. V najbližších dňoch sa zúčastníte na rokovaní s OECD. Možno očakávať, že aj Slovensko sa v relatívne krátkom čase stane členom tejto prestížnej organizácie? - OECD zhodnotí celú ekonomickú pozíciu Slovenska, prístup k privatizácii, reštrukturalizácii, stupeň liberalizácie ekonomiky a rad ďalších otázok súvisiacich napríklad s rozvojom finančného trhu a dozorom nad ním. Keďže nemáme liberalizované všetky odvetvia ekonomiky, musíme povedať čo, kedy a akým tempom chceme liberalizovať. Predmetom rokovania budú aj právne normy regulujúce finančné trhy. Veľvyslanci jednotlivých krajín musia dostať presvedčivé informácie o tom, že kroky, ktoré sa na Slovensku urobili, prinesú reálne ozdravenie
ekonomiky, ktoré sa prejaví na životnej úrovni obyvateľstva. Hlavná previerka by mala byť 27. apríla, keď by sa mali - dúfajme, že pozitívne - uzatvoriť rokovania o vstupe SR do OECD. Na tomto rokovaní sa zhodnotí pripravenosť Slovenska na vstup nielen podľa makroekonomických kritérií. Rokovania, ktoré sa doteraz uskutočnili, boli veľmi tvrdé, pretože veľvyslanci jednotlivých členských krajín sú veľmi dobre informovaní o politickej a ekonomickej situácii SR. Anton Legéň

počasie

Očakávame pretrvávanie intenzívnejších ťažkostí u ľudí s ochoreniami pohybového systému, najmä u reumatikov. Zvýšená je potreba spánku, ktorý je zväčša hlboký s dobrou regeneráciou síl organizmu. Prevládajúce dráždivé počasie zvyšuje u vegetatívne labilných meteosenzitívnych ľudí s nízkym tlakom krvi telesnú aj duševnú výkonnosť. Môžu nastať krátkodobé záťaže dýchacích ciest. Zvýšený je sklon k žalúdočným, žlčníkovým a črevným ťažkostiam. n Zajtra neočakávame podstatnejšiu zmenu vplyvu počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)

n Dnes bude v západnej polovici územia postupne oblačno až polojasno, na severe a východe prevažne veľká oblačnosť. Večer aj tu zmenšovanie oblačnosti. Miestami občasný dážď alebo prehánky, najmä na severe a východe od 800 m snehové. Najvyššia denná teplota 7 až 12, na severe miestami okolo 5 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo -4 stupňov. Severozápadný až severný vietor 5 až 10, v nárazoch miestami okolo 15 m/s. Na horách 15 až 20 m/s. n V piatok bude polooblačno až oblačno, na severe až veľká oblačnosť. Miestami občasný dážď alebo prehánky, od nadmorskej výšky približne 800 m snehové. V sobotu veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach občasný dážď alebo prehánky, od výšky asi 600 m snehové, v priebehu dňa od severu ubúdanie zrážok a zmenšovanie oblačnosti. Najnižšia nočná teplota v piatok 2 až -2, v sobotu 4 až 0 stupňov. Najvyššia denná teplota 7 až 11, na severe okolo 4 n Slnko vyjde zajtra o 6.19 a zapadne o 19.30 hod.

Amsterdampolojasno9
Atényjasno19
Belehradoblačno15
Berlínpolojasno10
Bratislavaoblačno11
Bruselpolojasno13
Budapešťoblačno12
Bukurešťzamračené16
Frankfurtpolojasno11
Helsinkiprehánky3
Istanbuljasno21
Kodaňoblačno8
Kyjevdážď13
Lisabonjasno18
Londýnjasno10
Madridjasno14
Moskvadážď15
Oslo dážď7
Parížjasno12
Prahapolooblačno7
Rímoblačno16
Sofiadážď12
Štokholmoblačno7
Varšavaprehánky6
Viedeňoblačno12
Záhreboblačno12
Ženevaoblačno9

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.