|
|
||||||||||||||||
| Piatok 7.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Nestabilita, ale aj váhavosťKomentuje Peter Farárik Ak vstup zahraničných investícií na Slovensko nemá požadované tempo a úroveň, je to predovšetkým výsledok viacročnej politickej nestability a nečitateľnosti trhového prostredia s premenlivými pravidlami podnikania. Na tom sa zhodli takmer všetci pozorovatelia nášho vývoja v posledných rokoch. Obdobie prvých cezhraničných kontaktov máme už dávno za sebou a vďaka privatizačným prechmatom sme dopadli tak, ako sme dopadli. Vytriezveli sme aj z ilúzií, že cestou na východ sme pre zahraničný kapitál nevyhnutnou zastávkou. Ukázalo sa, že lepšie podmienky mu ponúkli v susedných krajinách, alebo expandujúce spoločnosti jednoducho Slovensko preskočili a na východ od nás sa udomácňujú bez sprostredkovateľa. Znalosť tohto teritória z minulosti a jazykové prednosti na ňom sa preto stali zanedbateľnými. Dnešná vláda, na rozdiel od predchádzajúcej, sa netají záujmom o zahraničné investície, ktoré by prospeli k oživeniu hospodárstva. Je však málo pravdepodobné, že v súčasnej etape, ak neberieme do úvahy prirodzené monopoly, objavia Slovensko veľké nadnárodné spoločnosti. Skôr sa tu spoza hraníc etabluje malý a stredný stav. Doterajšie skúsenosti však ukazujú, že si to nasmeroval predovšetkým do Bratislavy a jej okolia, prípadne ešte tam, kde vedú diaľnice. Regióny, ktoré sú bokom dopravných koridorov, zostávajú jeho vstupu, až na niekoľko výnimiek, ušetrené. Veci sa však majú tak, že aj hlavné mesto už vykazuje vyčerpanosť voľných zdrojov pracovných síl a v menej rozvinutých oblastiach, ktoré síce nimi disponujú, ich zloženie často nezodpovedá predstavám potenciálnych investorov. Situácia v tomto smere sa ďalej zhoršuje, pretože finančne vyčerpané podniky sa vzdali odbornej výchovy nastupujúcej generácie. Postupne sa tak stráca významná priorita Slovenska ako krajiny s vysokým podielom kvalifikovanej pracovnej sily. Veľmi dôležitá je ústretovosť miestnych orgánov a inštitúcií. Napríklad v južnej časti stredného Slovenska si oživenie regiónu vedia veľmi dobre predstaviť prostredníctvom využitia bohatých zdrojov silikátov a vízie hospodárskej zóny, ktorá by prilákala zahraničných investorov. Nápad to nie je zlý, pre váhavosť príslušných ministerstiev a meškajúcu legislatívu však pridlho čaká na realizáciu, kým napríklad v Maďarsku a Poľsku boli v tomto smere podstatne rýchlejší. Neporovnateľne vyšší prísun zahraničných investícií u južných susedov oživil priemyselné zóny natoľko, že sa začínajú o pracovnú silu zaujímať na našej strane. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |