|
|
||||||||||||||||
| Piatok 7.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Ľahko sa dostanete na ulicuNie je dobré, keď zákony sú proti nesolvemtným obyvateľom Sme mladá rodina s dieťaťom, ktorá poctivo platí všetky, stále rastúce poplatky. Mali sme to šťastie, že sme sa v roku 1995 dostali k štátnemu 1-izbovému bytu v dezolátnom stave. V byte sme bývali päť rokov a koncom roka 1999 sa nám podarilo konečne od štátu byt odkúpiť. Nad výmenou za väčší byt sme premýšľali už dlhšie, ale každá výmena bytu je možná iba s doplatkom v hotovosti, ktorý sme nemali. Jediné riešenie v našej situácii bolo počkať na list vlastníctva a potom byt predať. Aj sa tak stalo. Byt sme predali v januári 2000 a zároveň sme mohli požiadať o úver na kúpu väčšieho bytu, lebo manželka konečne našla prácu po materskej dovolenke. Vo februári sme takýto úver dostali. Doplatili sme rozdiel medzi výškou úveru a predajnou cenou nového bytu a nasťahovali sme sa. Potiaľ to je ideálny príbeh ako z rozprávky, keby s účinnosťou od 1. 1. 2000 nenadobudlo platnosť nové znenie zákona o dani z príjmu, kde sa v druhej časti § 4, ods. (1) hovorí, že prijaté peňažné prostriedky sú oslobodené od dane z príjmu iba v prípade, že bezprostredne pred predajom ste vlastníkom a súčasne máte trvalý pobyt v predávanom byte aspoň dva roky. Tu sa rozprávka končí a nastupuje realita. Do konca roku 1999 stačilo mať v predávanom byte iba trvalý pobyt aspoň dva roky a byt ste mohli slobodne predať za kopu peňazí a nikoho to netrápilo. Nemuseli ste byť dva roky vlastníkom. Byt sme predávali mladej panej, ktorá si na tento účel brala úver od Stavebnej sporiteľne, a teda sme na KPZ dali skutočnú kúpno-predajnú cenu vo výške úveru, o ktorý žiadala. Podľa nového znenia zákona musíme pripočítať zinkasované peniaze z predaja k celkovému ročnému príjmu a peniaze zdaniť. Daň predstavuje výšku 40 % z kúpno-predajnej ceny, čo v našom prípade predstavuje sumu okolo štvrť milióna korún. Keďže zinkasované peniaze sme použili na kúpu nového bytu, kúpu zariadenia, úpravy bytu a rôzne poplatky u notárov, bánk a katastrálnych úradov v súčasnosti peniaze nemáme. Nepredpokladám, že v našej ekonomickej situácii sa dá za rok ušetriť z platu štvrť milióna korún. Takže, čo sa stane? Príde budúci rok a s ním aj daňová povinnosť. Na daň peniaze nebudú, nezaplatíme ju a čo? Príde k nám na návštevu daňový exekútor? Nezostane nám nič iné, ako predať nový byt, v ktorom budeme tiež kratšie ako dva roky. To znamená, platiť daň z peňazí za predaj. Keďže nový byt je založený v prospech banky poskytujúcej úver, budeme musieť tento úver vyrovnať, zaplatiť daň exekútorovi a sme na ulici a bez peňazí. Toto je likvidácia mladých rodín v praxi. Sme rovnakí ľudia ako tisícky ostatných, ktorí mali ideálne podmienky minulý rok. Tento zákon je nespravodlivý voči všetkým, ktorí potrebujú riešiť svoju bytovú otázku, ale nemajú, prípadne dostali list vlastníctva až v poslednom čase. Vláda týmto zastavila akékoľvek obchodovanie s bytmi pre obyčajných ľudí v medziach zákona a zase podporila len takých, ktorí na to majú a môžu si na kúpno-predajnú zmluvu dať symbolickú cenu. Všetci, čo máte malé deti a chcete väčší byt, ešte musíte dva roky počkať, ak nemáte nazvyš veľkú kopu peňazí pre výbercov daní. Komu to vyhovuje, aký bol cieľ takejto úpravy zákona, to vie zrejme len náš zákonodarca. Otázkou ostáva, prečo majú ľudia, ktorí potrebujú bývať v ľudských podmienkach, platiť dane za niekoho, od koho sa ich nepodarilo v minulosti vymôcť. Prečo sa to deje v takej veci ako je životne dôležité bývanie? Buď vláda prijme novelu zákona, v ktorej upraví podmienky pre poctivých ľudí, alebo bude ďalej podporovať kšeftárov. Jozef Sedláček, Bratislava |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |