|
|
||||||||||||||||
| Piatok 7.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Najprv zastavenie, potom stabilitaVývoj zamestnanosti a nezamestnanosti v SR v roku 2000 Populačný vývoj v roku 2000 bude naďalej ovplyvňovaný dlhodobými tendenciami pohybu populačných vĺn z období rokov 1946 - 1954 a 1970 - 1975. Tendencia ustavičného poklesu podielu obyvateľstva v predproduktívnom veku bude pokračovať i v roku 2000, keď klesne z 19,84 % na 19,26 % (medziročne niečo vyše 30-tisíc osôb). Priaznivá dlhodobá tendencia rastu počtu obyvateľstva v produktívnom veku bude tiež pokračovať, keď stúpne jeho podiel zo 62,24 % v roku 1999 na 62,71 % v roku 2000. Dynamika tohto rastu sa však stále spomaľuje a v roku 2000 dosiahne necelých 29-tisíc osôb, keď ešte v roku 1999 bol prírastok takmer 31-tisíc osôb. Hoci podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku tiež stúpne (zo 17,91 % v roku 1999 na 18,03 % v roku 2000), čím sa potvrdí dlhodobá tendencia jeho rastu, jeho dynamika sa zmierni. Prírastok počtu poproduktívneho obyvateľstva v roku 2000 mierne prevýši 7-tisíc osôb, kým ešte v roku 1999 dosahoval takmer 8,5-tisíca osôb. Pracovné zdroje Dôsledkom demografického vývoja sa v roku 2000 očakáva prírastok obyvateľstva v produktívnom veku, ako už bolo spomenuté, na úrovni 29-tisíc osôb. Následkom toho je možné odhadnúť celkový prírastok ponuky práce na trhu práce v objeme 22-tisíc osôb. Je výsledkom salda medzi prirodzeným prílevom asi 100-tisíc nových pracovných síl na trh práce a prirodzeným úbytkom pracovných síl (dôchodok, úmrtie, invalidita a pod.) z trhu práce. Ťažisko prírastku sa pritom bude koncentrovať do vekových skupín 50- až 54- a 25- až 29-ročných, a ťažisko úbytku do vekových skupín 40- až 44- a 15- až 19-ročných. Pokiaľ ide o mieru ekonomickej aktivity, pozitívny trend rastu bol v roku 1998 vystriedaný poklesom, ktorý bude i naďalej v roku 2000 trvať, a to aj napriek tomu, že podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude pokračovať v rastovej tendencii (pozri tab. č. 2). Negatívnym a dlhodobým trendom (od roku 1995, keď mal hodnotu 40 %) je pokles podielu zamestnaných na obyvateľstve, pričom i v roku 2000 treba očakávať jeho ďalší pokles až na úroveň tesne nad 36 %. Vývoj v oblasti zamestnanosti, len veľmi mierne determinovaný dlhodobými a relatívne stabilnými demografickými trendmi, bude v roku 2000 oveľa výraznejšie ovplyvňovaný pretrvávajúcimi a prehlbujúcimi sa deformáciami ekonomického prostredia (pseudoprivatizácia, pseudoreštrukturalizácia hospodárstva SR, nefungujúce bankovníctvo, nefungujúci kapitálový trh, mizivý prílev priamych zahraničných investícií a pod.). Prepad zamestnanosti v roku 1999, keď celková zamestnanosť medziročne klesla o 67-tisíc pracovníkov v hospodárstve SR, bude pokračovať aj v roku 2000, aj keď nie až takým dramatickým tempom. Očakávaný, len veľmi mierny rast HDP, nebude schopný za sebou ťahať zamestnanosť. Prahová hodnota tempa rastu HDP, od ktorej by bolo možné očakávať začiatok rastu zamestnanosti, je všeobecne odhadovaná na úrovni 3-percentného rastu HDP. V podmienkach hospodárstva SR, v ktorom ešte stále pretrváva relatívne vysoká prezamestnanosť, sa táto prahová hodnota pohybuje mierne vyššie. Vývoj základných makroekonomických charakteristík zamestnanosti spolu s odhadom na rok 2000 obsahuje graf č. 1. Snaha o zabezpečenie rastu produktivity práce v hospodárstve SR povedie, pri úsilí aspoň zachovať úroveň reálnych miezd (a za predpokladu rastu HDP v intervale 1,6 - 3,2 %), k poklesu úrovne zamestnanosti redukciou prezamestnanosti. Koncom roku 1999 pracovalo v hospodárstve SR 2,132 milióna osôb (medziročný pokles o 3,0 %), pričom na medziročnom poklese zamestnanosti sa podieľalo šesť odvetví s počtom 79-tisíc osôb oproti 38-tisíc v roku 1998 (graf č. 2). K rastu zamestnanosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo v štyroch odvetviach o 12-tisíc osôb oproti 31-tisíc osôb v roku 1998. V roku 1999 pracovalo v primárnom sektore 157-tisíc, v sekundárnom 820-tisíc a terciárnom 1,155 milióna osôb. V medziročnom porovnaní znížil sekundárny sektor počet zamestnancov o 47-tisíc osôb oproti vyrovnanému stavu v roku 1998 a primárny sektor o 24-tisíc osôb oproti 21-tisíc v roku 1998. Zhoršila sa situácia aj v terciárnej sfére, kde počet zamestnancov vzrástol o 5-tisíc osôb oproti 13-tisíc v roku 1998. Štrukturálne zmeny prebiehajúce v rámci odvetví a medzi nimi z hľadiska zamestnanosti sú predovšetkým výsledkom útlmu neefektívnych výrob a redukcie prezamestnanosti a viac-menej prebiehajú samospádom pod tlakom pôsobenia nastavených makroekonomických parametrov. Následné posuny v tvorbe HDP a v produktivite práce v prospech terciárneho sektora nepôsobia prozamestnanecky, ale naopak, výsledkom je relatívne prudký úbytok pracovných príležitostí. Hlbšiu analýzu (a ani prognózu) štrukturálnych zmien v rámci hospodárstva SR nie je možné uskutočniť v súčasných podmienkach úrovne poskytovaných dát Štatistickým úradom SR, pretože tieto sú výlučne statického charakteru (stav veličiny k danému dátumu) a úplne absentujú tokové ukazovatele vývoja hospodárstva SR. Navyše neznalosť a absencia monitorovania tokových veličín vedie následne na všetkých úrovniach riadenia do istej miery k neefektívnej hospodárskej politike vykonávanej decíznou sférou na všetkých úrovniach riadenia. Vážnym signálom zhoršovania sa stavu ekonomiky v roku 1999 s pokračujúcou tendenciou v roku 2000 bola podstatne vyššia dynamika rastu nezamestnanosti v doteraz relatívne silnejších hospodárskych regiónoch SR (Bratislavský, Trenčiansky, Žilinský a Trnavský kraj). Dochádzalo tak k miernemu poklesu medziregionálnej diferenciácie (meranej relatívnou smerodajnou odchýlkou) priemerného počtu nezamestnaných. Túto skutočnosť však nie je možné považovať za pozitívny trend, pretože k nej dochádzalo vďaka rýchlejšiemu tempu zhoršovania sa situácie v hospodársky silnejších regiónoch oproti ostatným regiónom. Výsledkom opísaných procesov je zrejmá neschopnosť ekonomiky Slovenska generovať nové pracovné príležitosti. A pokiaľ vznikajú, v prevažnej väčšine to nie sú miesta s vysokou pridanou hodnotou (high-tech biotechnológie, nanoinžinierstvo a pod.), ale práca v mzde alebo k nej veľmi blízka práca. Vychádzajúc z týchto skutočností je reálne na rok 2000 očakávať pokles zamestnanosti v hospodárstve SR na úroveň asi o 30- až 40-tisíc pracovných miest nižšiu než v roku 1999 (pokles o takmer 2 %). Nezamestnanosť Vývoj v oblasti nezamestnanosti bol v roku 1999 ešte dramatickejší ako prepad zamestnanosti. Priemerný počet nezamestnaných za rok 1999 dosiahol 490-tisíc osôb (medziročný rast o 107-tisíc, teda o 27,9 %), pričom medziročne ku koncu decembra 1999 bol stav nezamestnaných o 107-tisíc osôb vyšší. Začiatkom roku 2000 miera evidovaných nezamestnaných prelomila psychologickú hranicu 20 percent, keď sa vyšplhala na rekordných 20,54 %. Počet dlhodobo nezamestnaných (nad jeden rok) v roku 1999 prudko rástol a začiatkom roku 2000 prekročil hranicu 260-tisíc osôb (historické maximum). Priemerná dĺžka evidencie v roku 1999 (február) prekročila hranicu 12 mesiacov a v 1. štvrťroku 2000 prevyšuje hodnotu 14 mesiacov, čo znamená, že v snosti v priemere každý evidovaný nezamestnaný je dlhodobo evidovaným nezamestnaným. Vážnym signálom je tendencia oveľa prudšieho vytláčania mužov z trhu práce než žien (graf č. 3), ktorá zvyčajne býva sprievodným indikátorom výraznejšieho zhoršovania sa stavu Vplyvom uvedeného vývoja prudko vzrástli výdavky na podpory v nezamestnanosti, čo prakticky paralyzovalo aktívnu politiku trhu práce Národného úradu práce, keď bolo vytvorených, jej pomocou, v roku 1999 menej ako 10-tisíc nových pracovných príležitostí. Celkový ročný prílev novoevidovaných nezamestnaných po mnohoročnom sústavnom rovnomernom raste sa koncom roku 1999 a v 1. štvrťroku 2000 stabilizoval na úrovni 460-tisíc osôb. Celkový ročný odlev nezamestnaných z evidencie úradov práce po mnohoročnom trende poklesu zaznamenal koncom roku 1999 pozitívny obrat s náznakom rastúcej tendencie (graf č. 4). Analýza vývoja prílevu i odlevu naznačuje, že trend prudkého roztvárania sa nožníc v roku 1999 medzi ponukou a dopytom po práci v roku 2000 sa bude postupne mierne oslabovať. Miera tohto oslabovania bude priamo úmerná odvahe k pragmatickejšej hospodárskej politike vykonávanej vládou SR. Adaptabilita Mierou flexibility/rigidity trhu práce je jeho schopnosť adaptability v nasledujúcich hlavných oblastiach: - pružnosť v práci menej ako na 8-hodinový pracovný čas - pružnosť v práci na čas určitý - pružnosť v práci iných foriem - mobilita za prácou (predpokladá fungujúci trh s bytmi) - pružnosť v určovaní nákladov práce a.) určovanie miezd a odvodov z nich b.) regionálna flexibilita miezd c.) odvetvová flexibilita miezd - bariéry v kolektívnom vyjednávaní (odbory, Zákonník práce a pod.) - adaptabilita školstva na trh práce - adaptabilita firiem na trh práce. Slovenský trh práce sa vyznačuje silnou mierou rigidity vo všetkých opísaných faktoroch, a to tak v porovnaní s relatívne síce flexibilnými trhmi práce EÚ (ktoré však proti trhom práce USA, Veľkej Británie, ale aj Holandska sú stále ešte pomerne rigidnými), ako aj s trhmi práce v okolitých štátoch (okrem Česka). Vzhľadom na to, že uvedomenie si vážnosti tohto problému trhu práce SR nepokročilo ani v decíznej sfére a ani v legislatívnom vedomí (novely Zákonníka práce, zákona o zamestnanosti a mnohých ďalších súvisiacich zákonov nie sú vôbec ponímané z hľadiska výrazného zvýšenia flexibility trhu práce), nemožno očakávať v roku 2000 nijaké podstatné zmeny v miere rigidity trhu práce na Slovensku v žiadnom z uvedených parametrov. Naďalej treba očakávať, že v roku 2000 práca na menej ako 8-hodinový pracovný čas de marginálnou (asi 2 % pracovnej sily), rovnako marginálnymi zostanú iné formy práce. Adaptabilita školstva na trh práce sa tiež podstatne nezmení vzhľadom na to, že v SR neexistuje prakticky žiadny účinný ekonomický tlak na školstvo, aby sa správalo v smere pružnejšej reakcie na dopyt trhu práce. Asi zo 100-tisíc nových absolventov škôl v roku 2000, ktorý vstúpia na trh práce, možno očakávať, že asi 55- až 60-tisíc z nich sa objaví na úradoch práce. Relatívne vysoké odvetvové diskrepancie priemerných miezd a plošná minimálna mzda budú naďalej pôsobiť ako silná bariéra na trhu práce. Výsledkom bude neschopnosť trhu práce SR adekvátne profitovať z rastu svetovej i európskej ekonomiky a z následného prudkého rozvoja trhov práce. Prebytok pracovnej sily na Slovensku bude naďalej vytláčaný do šedej a čiernej ekonomiky i do práce v zahraničí. Prognóza vývoja Súčasný stav trhu práce na Slovensku charakterizuje jeho vysoká nerovnováha, prudko sa roztvárajúce nožnice medzi ponukou práce a dopytom po práci, nízka adaptabilita i na podnety, ktoré dostáva, a vysoká rigidita v porovnaní s okolitými transformujúcimi sa štátmi. Týmito charakteristikami sa slovenský trh práce vyznačuje aj napriek tomu, že trhy práce v EÚ, ale aj prakticky v celej ekonomicky silnej časti sveta, sa pohybujú na opačnej trajektórii. Zvyšujú svoju absorpčnú schopnosť, svojou flexibilitou pri zabezpečovaní rovnováhy ponuky a dopytu po práci dosahujú historické maximá, mnohé z nich sťahujú pracovnú silu z iných trhov práce a niektoré z nich majú oprávnené obavy z inflačných tlakov spôsobených veľmi nízkou nezamestnanosťou. Tieto skutočnosti jednoznačne dokazujú, že príčiny súčasného stavu trhu práce SR ležia v zle zvládnutej ekonomickej a štrukturálnej transformácii hospodárstva SR a v nezvládnutej legislatívnej transformácii pravidiel hry v ekonomickom prostredí a v prostredí trhu práce. Výsledkom je neschopnosť ekonomiky generovať nové pracovné príležitosti a neschopnosť trhu práce využiť silný boom ostatných trhov práce. Vzhľadom na všetky uvedené faktory je stav trhu práce na Slovensku nevyhnutné označiť za neštandardný, pohybujúci sa rýchlym tempom po opačnej trajektórii ako okolité trh práce. Neštandardnosť situácie priamo implikuje nevyhnutnosť využiť i neštandardné opatrenia na urýchlenú stabilizáciu trhu práce umožňujúcu pokračovať v transformácii ekonomiky. Riešenia dlhodobého a strednodobého charakteru, aj keď vo svojej teoretickej podstate správne a dobre mienené, sú v takej neštandardnej situácii k rýchlemu zvráteniu nepriaznivých tendencií nedostatočné. Aby koncom roku 2000 bolo možné dosiahnuť stabilizáciu trhu práce, musia byť urýchlene prijaté krátkodobé a účinné opatrenia, ktoré zároveň nemajú extenzívny fiskálny charakter. Z tohto hľadiska je legitímne uvažovať prinajmenej o troch kvantifikovateľných cieľoch hospodárskej politiky štátu na rok 2000, a to: - uvoľnenie 200 - 300 mil. Sk na urýchlené vybudovanie infraštruktúry priemyselných zón tak, aby v druhej polovici roka generovali pracovné príležitosti s vyššou pridanou hodnotou, - zaviazanie sa k podpore vytvorenia minimálne 75- až 80-tisíc nových pracovných príležitostí, - pritiahnutie 1,2 - 1,5 mld. USD priamych zahraničných investícií (okrem investícií do privatizácie bánk a prílevu špekulatívneho kapitálu). Za týchto predpokladov je možné predikovať vývoj nezamestnanosti v roku 2000 (graf č. 5 - variant II) hlbšie pod hranicu priemerného počtu nezamestnaných 535-tisíc osôb, a to na úrovni 480- až 500-tisíc osôb. Zároveň možno očakávať stabilizáciu úrovne zamestnanosti na rok 2000, v opačnom prípade nie je možné očakávať ani stabilizáciu zamestnanosti a ani zastavenie rastu nezamestnanosti. Zamestnanosť klesne asi o 30- až 40-tisíc pracovníkov v hospodárstve SR a nezamestnanosť sa zvýši na úroveň asi 535-tisíc nezamestnaných (ročný priemer) s tým, že na prelome rokov 2000/2001 bude kulminovať na úrovni blízkej 600-tisíc nezamestnaných (graf č. 5 - variant I). RNDr. Pavel Tomasta, CSc. Národný úrad práce |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
