|
|
||||||||||||||||
| Piatok 7.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Akú cenu má utrpenieDlhá story odškodňovania z Nemecka sa ešte nekončí Do labyrintu neprenikajú slnečné lúče a nesvieti tam nijaké svetlo. Len tisícky malých hviezdičiek sa rozsvecujú a zhasínajú akoby sa človek ocitol uprostred vesmíru. Hlas vymenúva deti jedno za druhým, len meno, vek a odkiaľ pochádzalo, a vzápätí ďalšie meno a ďalšie... Tých, ktoré zahynuli v koncentračných táboroch druhej svetovej vojny. Pamätník detí v Yad Vashem, jeruzalemskom múzeu holokaustu, vyvolá zimomriavky aj v najhorúcejšom lete. V múzeu je aj sála mien, v ktorej odznievajú mená Židov, ktorých holokaust pripravil o život. Aj zo Slovenska. Je tam tiež pamätná sála, v ktorej horí večný oheň a okolo neho možno čítať názvy tovární na smrť: Osvienčim, Terezín, Stutthof, Treblinka... Trávniky v areáli Yad Vashem sú posiate pomníčkami s menami z rôznych krajín Európy. Pripomínajú spravodlivých medzi národmi, ľudí, ktorí s nasadením vlastného života v krutom období holokaustu zachraňovali životy iných. Aj zo Slovenska. Tí, ktorí prežili prenasledovanie, väznenie, otrocké práce, kruté zaobchádzanie a týranie, ľudia rasovo a politicky prenasledovaní, bojovníci proti fašizmu, sa po skončení vojny predovšetkým tešili zo života. Zotavili sa, hľadali lásku, prácu, živobytie. No pokiaľ ich súpútnikom v utrpení z krajín západnej Európy a z Izraela Nemecko vyplatilo nemalé sumy odškodného, tí, čo zostali žiť vo východnom bloku, zostali mimo. Štyridsať rokov sa o tom mlčalo, o to viac sa o odškodnení obetí nacizmu hovorí v posledných rokoch. A nie sú to len reči. Aj keď k odškodneniu slovenských občanov zo strany Nemecka, ktoré by aspoň čiastočne nahradilo stratené roky života, ako aj psychickú a fyzickú ujmu, ešte stále nedošlo, tí, ktorí prežili, mali a majú možnosť získať isté kompenzácie na základe zákona NR SR č. 305/1999 Zb. z. Okrem toho vo svetovom meradle prebieha niekoľko súdnych sporov, ktoré - ľudovo povedané - sledujú zámer, aby sa z bohatstva, ktoré ustanovizne a firmy získali aj vďaka utrpeniu a smrti tých, ktorí im zverili svoje úspory, ušlo aj obetiam holokaustu. Ide o vyplatenie peňazí z mŕtvych kont vo švajčiarskych bankách, ako aj o vyplatenie uzavretých poistiek. Hirschova iniciatíva Tisíc reálnych mariek Ide o nadáciu, ktorá pomáha všetkým obetiam nacizmu Židom, Rómom, politickým i náhodným väzňom koncentračných táborov. Na Slovensku sa týka asi 4500 občanov, ktorým v tomto čase Slovenský Červený kríž ako sprostredkovateľ postupne vypláca po tisíc DEM. Bol by som rád, keby si ľudia nevytvárali nejaké falošné predstavy o nejakých honorároch pre sprostredkovateľov, hovorí predseda Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí (ÚZ ŽNO) František Alexander. Sprostredkovatelia, v tomto prípade Červený kríž, majú iba pokryté svoje náklady a veľmi prísne sa to sleduje. Zmiernenie krívd - zákon č. 305/1999 Veľkorysosť po 5 či po 55 rokoch Aj keď uznesenie vlády ešte z 31. mája 1994 ukladalo ministrom riešiť odškodnenie slovenských obetí nacistickej perzekúcie podobne, ako to urobili v Českej republike zákonom 217/1994 (politickí väzni protektorátu dostali priemerne 45-tisíc Kč), zákon o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov č. 305/1999 Zb. schválil slovenský parlament až 3. novembra 1999. Odhlasovalo ho s účinnosťou od 1. decembra 1999 presne sto poslancov NR SR zo 103, ktorí sa prezentovali, dvaja sa zdržali a jeden nehlasoval. Poslanci s pochopením a veľkorysosťou zohľadnili námietky Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), ako aj ÚZ ŽNO, týkajúce sa vymedzenia osôb, ktoré mali získať nárok na odškodnenie, a výšky sumy prislúchajúcej za mesiac deportácie. (O probléme sme v Hd písali 8. 9. 1999.) Zákon sa týka občanov Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území SR, ktorí boli deportovaní do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov, ako aj tých, ktorí boli z dôvodov politickej, národnej, rasovej a náboženskej perzekúcie zaistení a sústredení na území Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945, ako aj tých, ktorí sa z týchto dôvodov ukrývali. Výška peňažnej náhrady je 3000 Sk za každý mesiac deportácie alebo ukrývania. Okrem toho im patrí príplatok k dôchodku v sume 9 až 30 Sk mesačne podľa druhu dôchodku. V prípade smrti patrí manželovi, prípadne manželke a deťom alebo rodičom, ak im zomretý poskytoval výživu, jednorazové odškodnenie 100-tisíc Sk. Nárok si možno uplatniť písomne na Ministerstve spravodlivosti SR do 1. decembra 2002, inak nárok na odškodnenie zaniká. V tomto období už ministerstvo intenzívne spolupracuje so Slovenským národným archívom, ktorý poskytuje pre deportovaných občanov informácie zo svojich fondov. Pokánie Švajčiarska 1,25 mld. USD z bankových trezorov Možno predpokladať, že pravdepodobne ku koncu tohto roka dôjde na odškodnenie obetí holokaustu a ich dedičov zo strany švajčiarskych bánk a ďalších švajčiarskych subjektov na základe žaloby podanej v USA, ktorá sa však týka obetí nacistickej perzekúcie a ich dedičov na celom svete. Patria sem Židia, Rómovia, Svedkovia Jehovovi, homosexuáli, osoby duševne či telesne postihnuté. Podmienkou je, že zároveň mali pred 9. 5. 1945 uložený majetok vo švajčiarskej banke, fonde či u iného správcu; môžu mať nárok voči švajčiarskym subjektom vo vzťahu k majetku ukoristenému alebo zabavenému nacistickým režimom; vykonávali nútenú prácu pre subjekty, ktoré mohli uložiť výnosy alebo príjmy z tejto práce prostredníctvom švajčiarskych subjektov, prípadne sa bez úspechu usilovali o vstup do Švajčiarska, aby sa vyhli nacistickému útlaku alebo sa s nimi po povolení vstupu zle zaobchádzalo. Vyrovnanie sa vzťahuje aj na tých, ktorí vykonávali nútenú prácu na pracovisku vlastnenom alebo riadenom švajčiarskym subjektom. Dokazovanie je tu náročné a zložité - či z tej jeden a štvrť miliardy dolárov získajú niečo aj slovenskí občania, ťažko povedať. Zákon pre východnú Európu Uzná Nemecko aj krivdy slovenských občanov? Desať miliárd DEM má predstavovať fond na odškodnenie obetí nacizmu z krajín východnej a strednej Európy, ktoré boli nasadené na nútených prácach. Jednou štvrtinou prispeje nemecká vláda, štvrtinou by mali prispieť krajinské vlády, štvrtinou veľké priemyselné podniky a štvrtinou ďalšie zamestnávateľské subjekty. Zákon, ktorý určí, kto bude oprávnený získať odškodnenie a v akej výške, je momentálne v pripomienkovom konaní. Predpokladá sa, že ho nemecký parlament prerokuje a schváli ešte pred parlamentnými prázdninami. Ústredný zväz ŽNO, SZPB a Zväz vojnových poškodencov a invalidov vytvorili na zastupovanie slovenských pracovne nasadených Slovenský koordinačný výbor, ktorý sa v dohľadnom čase stane právnickou osobou. Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan mu vyjadril podporu s tým, že požiada nemeckú stranu, aby za svojho slovenského partnera v rokovaniach považovala práve Slovenský koordinačný výbor. Podľa F. Alexandra však možno predpokladať, že ešte pôjde o dlhú story. - Hovoríme síce o desiatich miliardách mariek, ale s výnimkou tých, ktoré prisľúbila nemecká vláda, tie financie zatiaľ isté nie sú. Krajinské vlády dokonca odmietli prispieť príslušnou sumou a 5 miliárd od hospodárskych kruhov je zatiaľ tiež vo vzduchu, konštatuje. Mieru ochoty prispieť do fondu na odškodnenie obetí nútených prác charakterizuje aj to, že sa prihlásilo zatiaľ iba 130 firiem, avšak ich prácu v období nacizmu využívalo 2300 firiem... Okruh ľudí, ktorí si môžu nárokovať odškodnenie podľa doterajšieho návrhu, je príliš úzky. Preto už proti nemu protestovali zástupcovia obetí nútených prác a požadujú, aby odškodnenie dostali všetky obete, teda väzni koncentračných táborov a get, tzv. totálne nasadení i nútene nasadení v poľnohospodárstve, a nielen na území hraníc nemeckej ríše z roku 1937, ako predpokladá návrh zákona. Faktom zostáva, že Nemecko veľa rokov prakticky úspešne stavilo na biologické riešenie a ešte aj dnes jeho predstaviteľ Otto Lambsdorf zastáva názor, že stredoeurópske a východoeurópske vlády sa musia zmieriť s tým, že nemôžeme poskytnúť odškodnenie vo všetkých prípadoch, ale iba v tých najťažších... K tomu treba dodať ešte aj to, že v spomínanom návrhu zákona nie je Slovensko - na rozdiel napríklad od Ruska, Česka či Ukrajiny - uvedené menovite, možno sa len domnievať, že patrí medzi a iné. A v akom štádiu sú rokovania so Slovenskom? - Vyzvali nás, aby sme špecifikovali počty obetí, hovorí F. Alexander. - Isté čísla sme už postúpili nemeckej strane, ale budeme ich musieť spresniť. Nemáme databázu nútene nasadených, takže si ju musíme vytvoriť, aby sme získali prehľad. Mrzí ma však, že pri jej vytváraní vzrušíme týchto napospol starších ľudí, vzbudíme v nich nádeje a ťažko povedať, či z toho naozaj niečo bude... Minister zahraničných vecí SR E. Kukan odovzdal ešte vo februári 1999 ministrovi zahraničných vecí Nemecka Joschkovi Fischerovi aide-mémoire so žiadosťou o začatie rokovaní v otázke odškodnenia. Vyhliadky na dosiahnutie priameho odškodnenia sú však dosť otázne, keďže vláda v Berlíne už údajne kapitolu odškodnenia na základe bilaterálnych dohôd uzavrela. Polená pod nohy hádžu našej diplomacii pod nohy všetci tí, čo svojimi vyhláseniami velebia vojnový slovenský štát a jeho predstaviteľov či vyhlasujú súčasnú Slovenskú republiku za pokračovateľa jej menovkyne z rokov 1939 -1944. Nepremlčané poistky 1,25 mld. USD hlavne pre dedičov K vyrovnaniu nevyplatených nárokov plynúcich z poistných zmlúv, ktoré obete holokaustu uzavreli v rokoch 1920 až 1945 pre prípad úmrtia či poistenia zvereneckých fondov určených na vzdelávanie a veno, má viesť proces, ktorý začala Medzinárodná komisia pre vyrovnanie poistiek obetí holokaustu (ICHEIC). V ICHEIC sú združené poisťovne Alianz AG, AXA, Generali, Winterthur Leben, Zürich Financial Services a ich dcérske spoločnosti. Aj nároky vznesené na základe poistných zmlúv vystavených inými poisťovňami im ICHEIC postúpi so žiadosťou, aby nároky odškodnili podľa zásad ICHEIC. Na vyrovnanie nárokov plynúcich zo zmlúv uzavretých dnes už s neexistujúcimi poisťovňami vytvorila ICHEIC zvláštny humanitný fond. Možno odhadovať, že tých poistiek je veľmi veľa, hovorí F. Alexander. Veď napríklad len poisťovňa Generali najprv vyhlasovala, že ide o dve poistky, potom o dvanásť, potom o sumu 12 mil. USD, napokon priznali 100 mil USD, pričom spolu všetkých päť poisťovní dalo napokon dohromady sumu 1 a štvrť miliardy... Kto sa domnieva, že má nárok na vyrovnanie nesplatených nárokov plynúcich z takýchto poistiek, môže písať na adresu International Commission, PO Box 1163, Wall Street Station, New York, NY 10268, USA. Na internetovej stránke www.ICHEIC.org možno nájsť aj potrebné informácie, ako aj informácie telefonicky, ak si prostredníctvom medzinárodnej spojovateľky objednáte hovor na účet volaného: 001 (212) 462-7100. V dohľadnom čase budú informácie k dispozícii aj na bezplatnej telefónnej linke ÚZ ŽNO. Zuzana Krútka Snímky archív autorky Tabuľka: Výška odškodnenia pre obete nacizmu od Nemecka Krajina Suma v mil. DEM Izrael 3450 Poľsko 500 Francúzsko 400 Holandsko 125 Grécko 115 Maďarsko 103 Rakúsko 101 Belgicko 80 Nórsko 60 Taliansko 40 Luxembursko 18 Dánsko 16 Veľká Británia 11 Švajčiarsko 10 Švédsko 1 Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR Tabuľka: Hd |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
