|
|
||||||||||||||||
| Piatok 7.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sľuby ešte neprinášajú prosperituHospodárstvo bez ekonómov a poznatkov vedy Na Slovensku máme zvláštne špecifikum. Do kresiel ekonómov zasadli biológovia, fyzici, elektroinžinieri, matematici atď. Vedenia strán rozhodujú o výške daňovej sadzby, teda politická neviditeľná ruka. Môže týmto špecialistom odovzdať informáciu ekonomický údaj? Ako by nikto nechcel vidieť, že ekonómi sa pri svojom rozhodovaní nezaobídu bez poznatkov a modelov. Je pravdou, že všetky spomenuté profesie musia konštruovať modely, ak sa vo svojej profesii majú dohodnúť. Vieme, že mnoho rokov sa fyzika opierala o Bohrov model atómu. Astronómovia dodnes používajú Koperníkovu paradigmu. Pomocou týchto modelov dostávajú predstavu, ako funguje príslušný svet. Pokladáme za samozrejmé, že objekty biologických vied potrebujú, spravidla, celostný pohľad. Môžeme detailne poznať procesy fotosyntézy prebiehajúce v liste rastliny, podrobne poznať fyzikálno-chemické procesy v jeho koreňovom systéme, ale takéto atomizované poznatky sa ukážu nedostatočné na to, aby sme opísali životné procesy rastliny vcelku. Iste by ich nemohol robiť ekonóm. A ekonomický systém nie je tak zložitý? Neprebiehajú v ňom ekonomické procesy? Môže poznať ekonomický systém lekár, fyzik či biológ? Stačí mať atomizované ekonomické poznatky? Napríklad stačí vedieť, ako sa správa investičný dopyt v závislosti od úrokovej miery? Avšak iba závislosť investičného dopytu je tak komplikovaný problém, že aj napriek akceptovaniu neoklasickej teórie dokážeme jeho správanie sa opísať len teoreticky vďaka diferenciálnemu počtu. Tieto poznatky nám však prejudikujú, čo by sa malo urobiť. Kto ich nemá, nemôže odporučiť terapiu ekonomického systému. A kde sú problémy monetárnej a fiskálnej politiky? Akosi samozrejme sa berie, že Einsteinova teória relativity je ťažká a nepochopiteľná bez matematiky. V ekonómii tieto ťažkosti mnoho ľudí nevidí, lebo si ju možno redukuje na účet ziskov a strát alebo na vyplnenie daňového priznania. Len málo je takých, čo si uvedomujú, že ak si uložíme peniaze do banky na nejaký úrok, že rovnica, pomocou ktorej nám v banke vypočítavajú úrok, je vlastne riešením diferenčnej rovnice. Ba, pokladajú to za zbytočný poznatok. Aj v ekonomickom svete platia zákony, a sú rovnako neviditeľné ako zákony vo fyzike či v inej vede. Byť ekonómom nie je jednoduché aj napriek tomu, že mnohé vedenia podnikov môžu na nich zanevrieť, že nedokážu vykalkulovať príjmy a výdavky so želanou presnosťou, alebo tak, ako si to oni želajú. Naši politici pokladajú ekonómov, podľa rôznych ich vlastných vyjadrení, za kazisvetov, lebo im zabraňujú nasľubovať všeobecnú prosperitu bez vynaloženia námahy, oni to sľúbia, ale realita je iná, ako sme sa o tom po voľbách presvedčili. Posolstvo ekonómov je jednoduché: ľudia musia robiť ťažké rozhodnutia, nežijeme v raji, musíme rozhodnúť, či budeme stavať byty, rozsiahle parky, alebo budeme dlhšie pracovať, či sa dlhšie hrať a ekonóm vďaka poznatkom o správaní sa ekonomických agensov to musí riešiť. A to si žiada hlboké poznatky o tom, ako funguje ekonomický systém, ktoré ponúkajú makroekonómi len niektorí ľudia môžu posúdiť, čo je pravé portské. Iba giganti ekonomickej vedy dnes chápu a majú predstavy o správaní sa ekonomického systému. Preto neponúkajú jednoduché riešenia známe z transformačného procesu po páde socializmu. Velikáni ekonomickej vedy rozvíjali keynesovskú teóriu a vnášali do jeho dedičstva presnosť a poriadok tam, kde sám Keynes pracoval ešte s intuíciou a odhadom. Ak by sme boli získané poznatky vedy na Slovensku využili, dnes by sme nemuseli bojovať so známymi ekonomickými neduhmi a naši ľudia by mohli prejesť z HDP viac ako 49 percent vo vyspelých ekonomikách ľudia prejedia asi 70 percent. Keď experti ministerstva financií navrhujú daňové predpisy pre podniky aj individuálnych platiteľov, môžu využiť poznatky ekonomickej vedy staršie ako sto rokov (prečo ich nevyužili?), patriacich D. Ricardovi a A. Marshallovi. Zabudlo sa však aj na najnovšie poznatky, či už doma, alebo v zahraničí. Obdobne je to s tvorbou obchodnej politiky či protimonopolného zákonodarstva, ktoré musia byť založené na ideách ekonomickej vedy, napríklad na teórii zahraničného obchodu. M. Feldstein to povedal jasne: Nikto, kto chce získať predstavu o tom, ako môžu politické kroky a prístupy ovplyvniť chod hospodárstva a aké opatrenia je treba zvoliť, sa nemôže vyhnúť štúdiu národohospodárskych teórií. U nás to nepotrebujeme? Tak ako málokto vidí v pozadí aktu pripisovania úrokov v banke diferenciálnu rovnicu, ešte menej ľudí vidí v pozadí fungovania ekonomického systému ekonomické zákony, poznatky, o ktorých sú zovšeobecnením správania sa ekonomického systému. My v SR však vidíme niečo iné. Hovorili o tom veľkí ekonómi už v minulých storočiach. Aj napriek rôznym teóriám mali A. Smith, K. Marx a Th. Vebelen spoločné to, že prišli k poznaniu, že podnikatelia radi využívajú politiku vo svoj prospech. Môžete vziať jed na to, že dokonca aj dnes rečník na zhromaždení pobočky Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, inak vždy propagujúci slobodu trhu, sa chytí prvej príležitosti získať monopol, výhradnú vládnu zákazku alebo vládne výdavky zabezpečujúce zisk. V pozadí fungovania ekonomického systému je trh (slobodný), len na tomto predpoklade (a iných) možno vybudovať teóriu ako funguje systém. Vďaka týmto postulátom ekonómia získala už úplne dobrý matematický opis tohto systému a opis správania sa systému na dráhe jeho pohybu z jedného stavu rovnováhy do druhého stavu rovnováhy, ktorú opisujú diferenciálne rovnice, parametre ktorých majú za následok tlmivé (alebo netlmivé) oscilácie makroekonomických veličín, konvergujúce k novej rovnováhe tak, ako sedadlo traktoristu sa dostane do stavu rovnováhy, ak bolo z nej vyvedené. Aj keď ekonomický systém a teória o jeho správaní sa sú zložité, ponúka zákony, ktoré sa musia využiť. Pripomeniem len Sayov zákon iba výroba tovarov prináša dostatočný príjem robotníkom a dodávateľom tak, aby celkové vyrobené množstvo tovarov mohlo byť predané. A preto politika zníženia domáceho dopytu, podporovaná aj MMF, nemôže Slovensku pomôcť. Ekonomika Slovenska potrebuje vzdelaných ekonómov, tak ako JE Mochovce potrebuje vzdelaných jadrových fyzikov. Prof. Ing. J. Husár, CSc., Mgr. ek. Ekonomická univerzita Bratislava |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
