|
|
||||||||||||||||
| Piatok 7.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Právna úprava minimálnej mzdyDňa 1. januára 2000 nadobudol účinnosť zákon č. 346/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 90/1996 Z. z.  Za každú hodinu odpracovanú zamestnancom sa výška minimálnej mzdy zmenila zo sumy 19,40 Sk na sumu 21,60 Sk. Pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa výška minimálnej mzdy, ktorá bola za mesiac v sume 3600 Sk zmenila na sumu 4000 Sk. Výška minimálnej mzdy, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov, predstavuje 75 % zo sumy 21,60 Sk, t. j. za každú hodinu ide o sumu 16,20 Sk a za mesiac ide o sumu 3000 Sk. Výška minimálnej mzdy, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov, predstavuje za každú hodinu 50 % zo sumy 21,60 Sk, t. j. za každú hodinu ide o sumu 10,80 Sk a za mesiac 50 % zo sumy 4000 Sk, t. j. za mesiac ide o sumu 2000 Sk. Výška tejto minimálnej mzdy je určená pre zamestnancov, ktorých týždenný pracovný čas je 42 a 1/2 hodiny. Povinná výška mzdy Z uvedeného vyplýva, že mzda zamestnanca nesmie byť nižšia než je výška minimálnej mzdy. Ak pracovná zmluva (zo 42 a 1/2 hod. týždenným prac. časom), v ktorej je dohodnutá nižšia mzda, než patrí podľa zákona o minimálnej mzde alebo podľa kolektívnej zmluvy, je v tejto časti neplatná (§ 4 ods. 4 a 5 zákona č. 1/1992 Zb.) V tomto zmysle možno hovoriť o obmedzení tzv. zmluvnej voľnosti v prospech zamestnanca a ide o prejav sociálnej funkcie minimálnej mzdy pred chudobou, resp. pred nezamestnanosťou. Zamestnancovi možno poskytovať časť mzdy aj v naturálnej forme, avšak okrem minimálnej mzdy (§ 13 ods. 1 zákona č. 1/1992 Zb.). Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi musí byť vždy vyplatená mzda najmenej vo výške minimálnej mzdy. Skrátený pracovný čas Od 1. apríla 1999 pri ustanovení skráteného týždenného pracovného času a pri týždennom pracovnom čase ustanovenom pre zamestnancov mladších ako 16 rokov, ktorý môže byť najviac 33 hodín týždenne, sa výška minimálnej mzdy úmerne zvyšuje. Skrátený pracovný čas je bez ujmy na mzde, t. j. bez zníženia mzdy (§ 83 ods. 3 až ods. 5 Zákonníka práce). Z uvedeného vyplýva, že v prípade skráteného pracovného času napr. na 38 hodín týždenne sa výška minimálnej mzdy zamestnanca za mesiac zvyšuje na sumu 4000 Sk, v prípade požívateľa čiastočného invalidného dôchodku a mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov sa zvyšuje na sumu 3000 Sk a v prípade požívateľa invalidného dôchodku a invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (má skrátený pracovný čas napr. na 28 hodín týždenne) sa zvyšuje na sumu 2000 Sk. Ustanovený týždenný pracovný čas môže byť skrátený na základe: - kolektívnej zmluvy, - zo zdravotných dôvodov alebo - vyhlášky MPSVR SR. Kratší pracovný čas Od 1. decembra 1999 môže zamestnávateľ so zamestnancom podľa § 70 Zákonníka práce v znení zákona č. 297/1999 Z. z. v pracovnej zmluve dohodnúť kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. V takom prípade ide o pracovný pomer na čiastočný úväzok. Zamestnávateľ je povinný utvárať podmienky, aby sa žiadostiam o zmenu rozsahu týždenného pracovného času mohlo Kratší pracovný čas než je určený týždenný pracovný čas môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom (§ 86 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení zákona č. 297/1999 Z. z. - účinný od 1.12.1999) aj z: - prevádzkových dôvodov, - zdravotných dôvodov alebo - iných vážnych dôvodov na strane zamestnanca, ak to dovoľuje prevádzka zamestnávateľa. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni, avšak zamestnancovi s kratším pracovným časom patrí mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času. Zamestnanec v pracovnom pomere na čiastočný úväzok sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v právach a povinnostiach v porovnaní so zamestnancom, zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ je povinný informovať príslušný odborový orgán a zamestnancov o pracovných miestach na čiastočný úväzok a na ustanovený týždenný pracovný čas. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec má kratší pracovný čas zo zdravotných dôvodov napr. 31 hodín týždenne, patrí mu minimálna mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu týždennému pracovnému času, t. j. je napr. nižšia ako 4000 Sk mesačne, resp. nižšia ako 3000 Sk v prípade, ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku a mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov a v prípade požívateľa invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (napr. s kratším prac. časom - 20 hod.) nižšia ako 2000 Sk mesačne. Minimálna mzda zodpovedajúca odpracovanému času (t. j. nižšia ako 4000 Sk, resp. nižšia ako 3000 Sk alebo nižšia ako 2000 Sk) platí aj pre prípady, ak zamestnanec neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni. V kolektívnej zmluve však možno dohodnúť aj vyššiu minimálnu mzdu, ako ustanovuje cit. zákon, napr. 6000 Sk, resp. 8000 Sk mesačne pre jednotlivé odvetvia hospodárstva (upravené buď v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, alebo v podnikových kolektívnych zmluvách). |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
