|
|
||||||||||||||||
| Piatok 7.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Grécko sa náhli do eurozónyPredčasné voľby majú posilniť pozíciu krajiny Minulý rok bolo Grécko, ako jediná členská krajina EÚ, opäť vyradené z konkurzu o vstup do Európskej menovej únie (EMÚ), a to pre ekonomické ukazovatele, ktoré nedosahujú vytýčené predpoklady únie. Helénska republika je stále najchudobnejším zo štátov únie. Aj napriek tomu pre Atény zostáva vstup do zatiaľ jedenásťčlennej EMÚ prioritou priorít a tomuto cieľu v posledných rokoch podriaďuje helénska vláda svoju politiku. Dokonca aj za cenu vlastného ohrozenia, lebo z rozhodnutia premiéra Kostasa Simitisa o celých šesť mesiacov urýchlila parlamentné voľby. O šanciach Grécka na vstup do EMÚ sa má totiž diskutovať najbližšie na júnovom summite EÚ v Porte. A to je termín, na ktorom chcú Gréci konečne zabodovať a dostať záruky, že 1. január 2001 bude naozaj dňom vstupu ich krajiny do eurozóny, a preto chcú do Portugalska ísť na čele novej, silnejšej vlády. Predvolebné prieskumy však naznačujú, že Simitisova iniciatíva predčasných volieb sa môže rovnať jeho politickej samovražde. Jeho Panhelénske socialistické hnutie (Pasok) síce u voličov boduje, na päty mu však tesne šliape pravicová opozičná Nová demokracia (ND), ktorú vedie Konstantinos Karamanlis a v nedeľu 9. apríla víťazom môže byť tak Pasok, ako aj ND. Karamanlis využíva každú chybičku súčasnej vlády a sľubuje urýchlenie privatizácie sektorov štátnej ekonomiky. Začlenenie gréckej drachmy do EMÚ je aj preňho prioritou, práve však Simitisovo úsilie čo najskôr sa tam dostať sa stalo terčom jeho kritiky. O akom približovaní sa k EMÚ má byť reč, pýta sa, keď z 25 najchudobnejších oblastí EÚ 11 pripadá na Grécko a až 2,5 milióna Grékov žije pod hranicou chudoby? Karamanlis vyčíta premiérovi nárast nezamestnanosti, ktorá vlani dosiahla 11 percent a poukazuje na to (podobne ako mnohí analytici), že honba za vidinou eurozóny síce priniesla určité pozitíva, ale na druhej strane Grékov trápi vysoká korupcia, nárast zločinnosti (kde dôležitú úlohu hrá najmä vysoký prílev imigrantov), pokles úrovne služieb v zdravotníctve, zhoršenie sociálnych služieb a školstva. Mnohí grécki študenti preferujú vysoké školy v zahraničí, čo do veľkej miery ovplyvňuje únik mozgov a znižuje tak šance Grécka na vstup do internetovej éry. Simitis (63) si aj napriek tomu verí a spolieha sa na svoju popularitu a dlhoročnú skúsenosť politika. Jeho súper Karamanlis (43) je síce synovcom bývalého prezidenta a premiéra, sám však väčšie politické skúsenosti nemá, a ani u voličov nedosahuje Simitisovu dôveryhodnosť. Premiér okrem toho verí, že Gréci nezabudnú, že za posledné tri roky jeho vlády ekonomika krajiny vďaka taktike približovania sa EMÚ dosahovala slušné výsledky. Každý rok nárast HDP približne o 3 % (vlani to bolo 3,5 %). Od jeho nástupu k moci v roku 1996 sa inflácia znížila z 8 % na vlaňajších 2,5 % (vo februári tohto roka 2,9 %), čo bola najnižšia hodnota za posledných 30 rokov! Grécko je aj naďalej najchudobnejším štátom únie, avšak príjmy na obyvateľa vzrástli zo 62 % na 70 % priemeru EÚ. Voľby v Grécku sú podľa ústavy povinné, a tak sa oba hlavné tábory - Pasok a ND - museli zamerať aj na iné témy, lebo eurozóna je síce dôležitá, ale záujmy voličov sú prvoradé. Karamanlis sľubuje urýchlenú privatizáciu telekomunikácií a energetického priemyslu, v čom najviac zaostáva za EÚ. Chce aj zreformovať štátnu správu a skoncovať s korupciou, ktorá počas 20-ročnej vlády socialistov dosiahla nevídané rozmery. Medzi jeho a Simitisovými sľubmi však nie sú zásadné rozdiely, a tak je dosť možné, že v nedeľu grécky volič staví na doteraz známu istotu a tradíciu. Iaromír Novák |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |