|
|
||||||||||||||||
| Piatok 7.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Nájsť si svoje miesto a štýlNegatívne dosahy práce vo mzde na textilný priemysel Otváranie dverí nepripravenej domácej ekonomiky žiadny štát nepríde lacno. V oblasti textilného priemyslu nás to stálo značné percento výrobných kapacít, predovšetkým v oblasti pletiarenského priemyslu. Ten vytlačili a rýchlo nahradili lacné alebo pochybné dovozy úpletového tovaru nízkej kvality, vyrobených v ázijských krajinách. Odevný priemysel, predovšetkým orientujúci sa na výrobu ťažkej konfekcie, bol na tom lepšie. Kvalifikovaná pracovná sila a vysoká kvalita jej práce obstáli v medzinárodnom porovnaní a vďaka tomu sa odevný priemysel stal jedným z najlepších proexportných odvetví. Údaje o odevnom priemysle (podniky združené v ATOP) v mld. Sk Ukazovateľ/rok 1998 1999 Index Predaj spolu 4,8 5,2 1,09 - v tom vývoz 3,5 4,0 1,16 Práca vo mzde 2,6 2,9 1,12 Hmotné investície 0,21 0,16 0,77 Údaje o textilnom priemysle (podniky združené v ATOP) v mld. Sk Ukazovateľ/rok 1998 1998 Index Predaj spolu 5,3 5,7 1,07 - v tom vývoz 2,5 2,9 1,15 Práca vo mzde 0,29 0,41 1,42 Hmotné investície 0,26 2,25 0,83 Zdroj: ATOP Systém deľby práce v odevnom priemysle v oblasti výroby konfekcie, ktorý je platný vo svete, vyčlenil módne návrhárske dielne prezentované módnymi domami alebo veľkými obchodnými reťazcami. Popri nich sa grupuje veľký počet subdodávateľov vrátane výrobných odevných firiem, ktoré šijú plnú konfekciu alebo len za mzdu. Je samozrejmé, že objednávateľ chce sám zhodnotiť svoju značku a tlačí cenu za šitie dolu. Svetová cena šitia, na ktorú vplýva ázijský trh s lacnou pracovnou silou (dokonca aj s detskou prácou), spôsobuje výrobcom v Európe celý rad problémov. Priemerné zárobky zamestnancov na Slovensku dosahujú 65 % úrovne zárobku v priemysle celkom. Výška nominálnych miezd nie je motivačná a v mnohých regiónoch sa prejavuje nedostatok šičiek, bez ktorých výroba nie je možná. V oblastiach blízko hraníc s Ukrajinou zasadajú za šijacie stroje Ukrajinky a ochota pracovať za nízku mzdu naznačuje smery, kam sa zákazník zadávajúci objednávky môže v budúcnosti vydať. Navyše práca vo mzde nezabezpečuje dostatočnú tvorbu zisku, a teda obmedzuje aj možnosti investičných zámerov. O investíciách rozhoduje skôr havarijný stav ako cielené plánovanie. Nedostatočné investičné zdroje, podkapitalizácia slovenských výrobcov, neochota bánk úverovať výrobu a k tomu pridružená priemyselná politika štátu vytvárajú podmienky skôr na útlm odvetvia ako na jeho rozvoj. Domáca kúpyschopnosť klesá a spolu s ňou dodávky na vnútorný trh. Navyše fakt, že značná časť zahraničného tovaru dovezená na náš trh nemala nič spoločné s módou a aktuálnymi módnymi trendmi, pokazil vkus a estetické cítenie obyvateľstva. Dnes považuje za módu to, čo už dávno módou nie je alebo s módou nemá nič spoločné. To vytvára veľmi nepriaznivú situáciu pre slovenských výrobcov, ktorí v záujme udržania si pozícií na zahraničných trhoch musia nasledovať aktuálne módne trendy. Financovať vývoj vo väčšom rozsahu si však môžu dovoliť len veľké podniky, pretože všetky zdroje informácií o trendoch sa hľadajú na zahraničných trhoch. V priebehu rokov sa v odevnom a textilnom priemysle nevytvorila takmer žiadna nadstavba a menší podnikatelia majú šancu dostať sa k takej dôležitej informácii, ako je farebná vzorkovnica na nasledujúce obdobie 1-2 rokov len z prednášky nemeckého odborníka počas konania veľtrhu Trenčín Mesto módy. Fakt na zamyslenie v čase, keď miešanie farieb a voľbu správneho tónu vo svete bežne riadia počítače. Vplyvom historického vývoja zmiešavania kultúr a stieranie rozdielov medzi mestom a dedinou utrpelo formovanie vlastného štýlu. V tomto smere nie sme takí silní ako napríklad severské štáty. Preto na účely presadenia sa na svetovom trhu je slovenský výrobca nútený promptne reagovať na módne trendy. Značku však v prvom rade vytvára štýl. Jeho vyprofilovanie nie je možné bez oživenia kultúry bývania či obliekania. V tom prípade lepšie využitie neekonomických zdrojov je podmienkou na lepšie ekonomické zhodnotenie práce v textilnom či odevnom priemysle. Rudolfa Vallová |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |