|
|
||||||||||||||||
| Streda 10.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nevyužitý potenciálA čo porovnateľné výsledky? V roku 1993 sme schválili koncepciu poľnohospodárstva, ktorá mala zabezpečiť 90-percentnú sebestačnosť a potravinovú bezpečnosť Slovenska. Za sedem rokov sa koncepcia nenaplnila, naopak situácia sa zhoršila, lebo až 30 percent potravinového koša je z dovozu. Tým sme oslabili celkovú stabilitu poľnohospodárstva a zamestnanosť na vidieku. Problém je v tom, že namiesto toho, aby sme sa snažili zvyšovať v ospodárstve tržby, ustupujeme od výrob či je to v mlieku, produkcii hovädzieho mäsa, znižuje sa produkcia obilia, chovu oviec atď. Sme akoby falošní ekonómovia. Kričíme, že to a to nie je ekonomické, ale čo potom vlastne je pre nás ekonomické? Na túto horúcu tému sme sa pozhovárali s predsedom predstavenstva Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Ing. Jarolímom Augustínom. Podľa neho nemôžeme stavať hospodársku politiku len na dotáciách, tie sú iba doplnkom pre stabilitu tých, ktorí pracujú v horších prírodných podmienkach. Základná poľnohospodárska výroba musí byť efektívna, rovnako to platí na potravinársky priemysel a z toho sa musí odvodzovať aj prosperita Slovenska, a tá sa, ako povedal, nedosiahla. V súčasnosti je pripravená koncepcia rozvoja do roku 2005. Keď som si zrátal, že by sme mali chovať 230-tisíc kráv, 50-tisíc kráv bez trhovej produkcie mlieka, asi 200-tisíc bahníc, tak hovorím, že prírodný potenciál Slovenska bude využitý len na 50 percent. Takáto koncepcia nedáva záruku efektívneho hospodárenia a nezakladá efektívnosť krajiny ako takej. Ak nevyužijeme naplno prírodný potenciál Slovenska, budeme stále len príveskom Európy. Prednedávnom som bol v Írsku. Je to krajina podobná našej. Chovajú tam však 1,25 milióna kráv, my pätinu. Írsko získa ročne päť miliárd litrov európskej kvóty mlieka, my chceme mať v roku 2005 litrov 1,2 miliardy. Majú tam osem miliónov oviec, my 350-tisíc, pričom chceme mať 400- možno 500-tisíc. Ak nenasadíme takýto progresívny trend, nemáme, nechcem to tak povedať, ale neuhýbam, nemáme právo žiť. Akoby sa Slovák nevedel o seba postarať, akoby bol malomocný, hovorí rozhorčene J. Augustín. Podľa neho mali by sme odpovedať na to, čo nám prinieslo desať rokov tzv. slobodného života. Na toto sa mnohí boja odpovedať. Nech sa z toho nevyťahuje ani Mečiar, ani Dzurinda alebo Čarnogurský či ďalší, ktorí boli a sú vo vláde. Ťažko však hodnotiť, za koho sa urobilo viac zla. Isté však je, že mnoho zla sa spravilo za všetkých, ktorých som uviedol. Podľa J. Augustína pri súčasnom rozpočte republiky a pri 1,27-percentnom odvode do EÚ po vstupe do nej, mali by sme odvádzať ročne 12,5 mld. Sk. Trápi ma, že o tom nikto nehovorí. Nikto nepovie, čo za tieto peniaze dostaneme. Lebo to, čo nám ponúka EÚ cez program Sapard na rozvoj nášho vidieka, to sú bezvýznamné čísla. Aby obyčajný človek pochopil o čo tu ide, treba aby mu tieto veci niekto vysvetlil a povedal - toto sú náklady na vstup, a toto je to, čo dostaneme. Členovia vlády to vedia, ale nechcú ísť s pravdou von. Nie som si istý, či ľudia v EÚ chcú, aby takí chudobní ako sme my, sa im tam navešali. V súvislosti s ovčiarstvom na Slovensku dodal, že u nás bolo kedysi 1,3 milióna oviec. Vychádzajme z toho, že na Slovensku je 850-tisíc hektárov trvalých trávnych porastov, ktoré chceme využiť, hovorí ďalej. Keby sme len polovicu dali na ovce, je to vyše 400-tisíc. Keď to vynásobíme dvoma ovcami na hektár, ktorý ich uživí, tak to je 800-tisíc oviec. Vtedy by sme mohli povedať, že máme využitý prírodný potenciál. Krajina by bola obrobená, vyzerala by ako v Rakúsku a Švajčiarsku. Keď toto robiť nebudeme, budeme v trvalom úpadku. Podľa odborníkov dvesto oviec vie krásne uživiť jednu rodinu. Hriešne však zanedbávame aj výrobu ovčieho mäsa, po ktorom je vo svete veľký dopyt. V tejto komodite nie sú žiadne limity a obmedzenia, mohli by sme vyrábať, samozrejme, na úrovni, nemôžeme ponúkať zahraničiu nedokŕmených zajacov. Na Slovensku by sa mohlo získavať mlieko asi z 200-tisíc oviec, čo by predstavovalo výrobu približne 4000 ton syrov ročne. Z toho polovicu by sme mohli vyviezť. Tento export by predstavoval príjem 300 mil. Sk. Teraz dosahujeme sotva tretinu. Vladimír Turanský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
