|
|
||||||||||||||||
| Streda 10.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Integrácia? Skôr príliš rýchla než príliš pomaláS viceprezidentom Európskej investičnej banky Wolfgangom Rothom Na návšteve Slovenska sú v týchto dňoch vedúci predstavitelia Európskej investičnej banky. Financovala okrem iného program na zlepšenie stavu železničnej a cestnej siete, pevných a mobilných telekomunikačných sietí a skvalitnenie systému leteckej dopravy. V tomto roku má Európska investičná banka poskytnúť kandidátskym krajinám na vstup do EÚ 2,6 mld. EUR. Viceprezident EIB Wolfgang Roth pri tejto príležitosti pre Hospodársky denník poskytol exkluzívny rozhovor. Pred päťdesiatimi rokmi predniesol Robert Schuman v tom čase minister zahraničných vecí Francúzska deklaráciu o zjednotení Európy. Jednu z možných ciest videl v prehlbujúcej sa kooperácii, najmä v ekonomickej oblasti. Je vlastne predchodcom dnešnej Európskej únie. Ako hodnotíte túto polstoročnú cestu Európy? - Myslím, že bolo logickým dôsledkom druhej svetovej vojny, že sa do popredia dostala hospodárska integrácia, pretože politické zjednotenie bolo v tom čase nemysliteľné. Pripomeňme si len latentný a v dôsledku vojny pochopiteľný konflikt medzi Francúzskom a Nemeckom, s ktorým sa tieto krajiny len ťažko vyrovnávali. Bolo nemožné zjednotiť Európu, v ktorej boli rozhodujúcim faktorom výhrady. Robert Schuman a Jean Monnet vyhlásili: Ak ukážeme, že integrovaná ekonomika má zmysel, potom môžeme urobiť pokroky aj v politike. Osobne som presvedčený, že táto filozofia bola úspešná. Európska integrácia sa v poslednom čase akoby ocitla v slepej uličke. Reformné krajiny strednej a východnej Európy stratili staré trhy a nové nezískali, alebo len veľmi málo. Nespočíva ich kooperácia s vyspelými krajinami väčšinou iba v dodávaní surovín a v ponuke lacnej pracovnej sily? - Podľa môjho názoru pokročila európska integrácia v posledných rokoch pokiaľ ide o pätnásť západoeurópskych krajín skôr príliš rýchlo než príliš pomaly. Treba si uvedomiť, čo všetko bolo dosiahnuté: integrovaný vnútorný trh, Európska menová únia, politické rozhodnutia, ktoré posilnili Európsky parlament, a máme aj nové postupy v zahraničnej politike. Teraz máme aj takpovediac európskeho ministra zahraničných vecí. Nenazdávam sa teda, že by sme neboli mali úspechy. Vzhľadom na rýchle tempo integrácie však možno očakávať istý zvrat. Je však pravdou, že súčasná tendencia integrácie východnej a strednej Európy je skôr pomalšia než rýchla. V roku 1990 bol všeobecný optimizmus väčší, ako je dnes. Osobne som toho názoru, že aj tu sa musia dôležité ekonomické rozhodnutia čo sa týka hospodárskej kooperácie výrazne urýchliť, aby sa tým mohol zrýchliť aj politický proces. Žiaľ, existuje základný problém, problém poľnohospodárstva, o ktorom sa nikto neodváži diskutovať. Táto téma sa však Slovenska veľmi netýka, pretože tu je podiel poľnohospodárskej výroby nízky. Avšak ako každý vie, že Poľsko bude pravdepodobne prvou integrovanou krajinou, čo povedie k oživeniu diskusií o tomto rozhodujúcom probléme. V súčasnosti je proces deľby práce prirodzený. Momentálna situácia, keď je predovšetkým stredná a východná Európa považovaná za trh s lacnými pracovnými silami, nemá podľa môjho názoru trvalý negatívny účinok. Ak totiž príde zo západu na východ viac priamych investícií, budú sa s produktivitou stupňovať aj nároky obyvateľstva. Bez rozsiahlejších investícii do modernej technológie si tieto krajiny neudržia v budúcnosti ani len súčasné výsledky. Čo v tomto smere môže Európska investičná banka urobiť? - Pokiaľ ide o podporu technologického rozvoja, je veľmi dôležité, aby sem zo západu prišlo viac vecného kapitálu spolu s novými technológiami. Žiaľ, v medzinárodných diskusiách dominujú portfóliové investície. Každý sa obzerá, či je niekde výnosný trh s cennými papiermi. Pomoc východnej a strednej Európe však nepríde iba vo forme portfóliového kapitálu, ale prílevom kapitálu spojeným s novými technológiami, pracovnou kultúrou atď. Dobrým príkladom je v tomto smere slovenský Volkswagen. Avšak, ako sa ukazuje, existujú aj ďalšie veľmi pozitívne príklady. Európska investičná banka bude tento proces podporovať poskytovaním finančných prostriedkov na priame investície, s relatívne nízkymi úrokmi, aby sa investori nerozhodli iba pre jednu alebo dve krajiny, ale aj pre hospodársky slabšie krajiny strednej a východnej Európy. V týchto dňoch bol na Slovensku predseda bavorskej vlády Edmund Stoiber. Zaujali ma jeho slová, že v celoeurópskej súťaži o investorov sú rozhodujúce podmienky na investovanie. Aké sú podľa vás tieto podmienky na Slovensku? Aké kroky očakávate od slovenskej vlády? - Vždy som bol presvedčený, že pokiaľ ide o kvalifikáciu pracovných síl a schopnosti integrovať sa do moderného hospodárstva, nie sú pred Slovenskom žiadne prekážky. Práve naopak, v porovnaní s inými krajinami strednej a východnej Európy má dokonca prednosti. Nazdávam sa však, že problémom v snahe prilákať investorov, o ktorom hovoril Edmund Stoiber, sú politické konflikty, ktoré prenikajú aj do zahraničia. Tie hrajú veľmi negatívnu úlohu. Čo chcú investori? Nezávisle od zmeny vlády, ktorú v demokracii každý akceptuje, očakávajú určité istoty alebo kontinuitu a stabilné podmienky. Každý politický škandál, o ktorom sa v západnej tlači diskutuje, nemusím spomínať nijaké mená ani strany, ktoré v poslednom období proti sebe vystupovali, každý konflikt tohto druhu ovplyvňuje aj priame investície. Ďalším problémom je, že napriek všetkým ťažkostiam, ktoré s tým súvisia, musí Slovensko konsolidovať svoj rozpočet, aby dostalo pod kontrolu deficit celkovej platobnej bilancie. Aj to je predpokladom investícií. Tento problém by však mal byť ľahšie riešiteľný než iné problémy. Európska menová únia polarizuje názory na integráciu. Neznižuje rast sily USD dôveru EÚ oproti spoločnej mene? - Podľa môjho názoru Európska menová únia bola zatiaľ posledným politickým krokom k integrácii. Medzinárodné kapitálové trhy sú v súčasnosti veľmi premenlivé. Skutočne existujú rôzne špekulácie o eure. Podľa mojich skúseností najlepšie je nechať špekulácie doznieť. Keď ľudia zistia, že riziko je príliš veľké, že stratia veľa peňazí, potom zmenia aj svoj postoj. S kvapkou cynizmu by som mohol povedať, že európsky exportný priemysel menovou situáciou neutrpel práve škodu. Na elú túto záležitosť sa pozerám pokojnejšie, než sa o tom píše v tlači. K tomu pristupuje skutočnosť, že v krajinách menovej únie v súčasnosti neexistuje nijaký základný inflačný problém všetky majú mieru inflácie pod úrovňou dvoch percent. Ropná explózia sa však takisto odrazí v štatistikách. Iste si každý spomenie, aké inflačné tlaky to vyvolalo v 70. a 80. rokoch. Pokiaľ ide o mzdové požiadavky, odbory v západnej Európe sú relatívne zdržanlivé, dokonca i v takých krajinách, kde túto tradíciu nemajú, ako napríklad Taliansko a Francúzsko. Ešte stále sa nazdávam, že jednou z hlavných príčin inflácie 70. a 80. rokov boli príliš vysoké mzdové požiadavky. Na celú vec sa teda dívam s istým pokojom a trúfal by som si aj predpovedať, že ešte v tomto roku pravdepodobne v druhom polroku dôjde k obratu na kapitálových trhoch. Ak sa to nestane, potom by mali európske emisné banky veľmi jednoduchý nástroj. Kontrolujú gigantické dolárové rezervy a doteraz ešte nikto nepredával dolár kvôli kurzu. Dokonca iba hrozba týmto nástrojom by mala citeľné dôsledky. Napriek tomu, že som bankár, vnímam celú situáciu pokojnejšie než ostatní. Čo podľa vás prinesie svetovej ekonomike fúzia veľkých bánk a búrz? Neohrozí to zdravý vývoj finančníctva? Na jednej strane sa napríklad USA cítia ohrozené silou Microsoftu, ale neprekáža im koncentrácia bánk a búrz. Nie je táto koncentrácia ešte nebezpečnejšia? - Som pevne presvedčený, že diskusia o koncentrácii bánk a búrz je vnímaná príliš pokojne. Považujem túto koncentráciu preto za nebezpečnú, lebo ak v budúcnosti čo i len jeden zo zvyšných bankových gigantov sveta urobí závažnejšiu chybu, aké sme tu už mali, spomeňme si len na americkú bankovú krízu, potom sa tým vyvolá nielen poľutovaniahodný proces, ktorý povedie k ťažkostiam negatívne ovplyvňujúcim svetové hospodárstvo, ale príde aj k volaniu po pomoci štátu v dôsledku bankrotu niektorých gigantov. Kto si napríklad môže dovoliť nechať zbankrotovať gigantickú banku? Nedávno sme to videli vo Francúzsku s Credit Lyonnais Bank, bankou na národnej úrovni. Kto by si v Nemecku mohol dovoliť nechať zbankrotovať takúto gigantickú banku? Hneď by sa ozvali hlasy, volajúce po štáte! A keby to bola transnárodná banka, ako by sa zadržala kríza? Keby ste tak vzali Bankers Trust a Deutsche Bank, veríte v solídnu spoluprácu americkej a nemeckej vlády? V takejto situácii by sa každý pokúsil dostať sa z hry. Aké výsledky očakávate od svojej návštevy Slovenska a čo môže Slovensko očakávať od Európskej investičnej banky? - Na Slovensko sme prišli s našou správnou radou, takpovediac s najvyšším rozhodovacím grémiom v operatívnej oblasti. Očakávame tu, samozrejme, informácie týkajúce sa využívania nami poskytnutých úverov. Rozhodneme aj o dôležitých úveroch, ktoré sa budú týkať Slovenska. V tomto roku sa už rozhodlo o veľkom úvere pre slovenské železnice a o niekoľkých úveroch stredného objemu v oblasti mestskej infraštruktúry. Slovensko bude i naďalej môcť od Európskej investičnej banky očakávať solídne financovanie na jednej strane dlhodobej infraštruktúry, keď napríklad bude opäť schopné urobiť viac vo výstavbe ciest a diaľnic. To je však interné rozhodnutie krajiny, do ktorého nechceme zasahovať. Potom ho však budeme sprevádzať, ako teraz v prípade železníc. Nazdávam sa tiež, že pri perspektíve vstupu do EÚ budeme strednodobo financovať sektor životného prostredia, hlavne pri problematike vodného hospodárstva, to znamená ťažby vody, udržiavania kvality a jej čistenie. Ako som už naznačil, tiež zamýšľame v menšom rozsahu v oblasti technológií financovať nové podniky a high-tech spoločnosti. S viacerými slovenskými bankami sme prerokovali globálny priestor na financovanie malých a stredných podnikov, ako aj infraštruktúrnych zariadení malých a najmenších obcí. To však nebudeme realizovať priamo sami. Jedna alebo viac bánk dostanú od nás relatívne priaznivý úverový limit. Dúfam, že banky ho tiež takto priaznivo postúpia ďalej, a tak pomôžu financovať takéto menšie projekty. Peter Kasalovský Peter Machala Na slávnostnej večeri počas svojho pobytu prevzal Wofgang Roth Zlatý biatec v striebre, vyrazený k nadchádzajúcemu miléniu ako stálu pripomienku na transformujúce sa európske Slovensko, od výkonného podpredsedu NEF - Hospodársky klub P. Kasalovského. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
