|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 11.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Primerané podmienkyKomentuje Zuzana Krútka Z 900 ton na 500 ton klesla za posledných desať rokov v SR produkcia nížinných druhov rýb, teda hlavne kaprov, ale aj amurov, tolstolobikov, sumcov, šťúk a zubáčov. Pri ročnej spotrebe 2000-2200 ton sa u nás predávajú zväčša dovezené ryby. Do chovu rýb nepriaznivo zasiahla transformácia vlastníctva. Tam, kde sa podniká so živým materiálom, kde výrobný, vlastne chovný cyklus trvá viac ako rok, spôsobuje totiž značné škody práve ono váhavé obdobie, keď budúcnosť nie je jasná. Dnes je už produkcia nížinných i lososovitých rýb v súkromných rukách, no chovatelia upozorňujú, že ak majú prežiť vstup do EÚ, bez legislatívnych a ďalších opatrení štátu to nezvládnu. Úroveň rentability chovov nedovoľuje investovať do nich toľko, ako by bolo potrebné. V súčasnosti by nedokázali byť konkurencieschopní s producentmi z EÚ. Možno to však zmeniť a chovatelia rýb pre to urobili niekoľko iniciatívnych krokov. Predovšetkým - aj keď sú vlastne konkurentmi - sa im podarilo vytvoriť združenie chovateľov rýb, ktoré reprezentuje ich spoločné záujmy. To už upozornilo ministerstvo pôdohospodárstva na nedostatočnú a zastaranú legislatívu (dodnes sa produkčné rybárstvo riadi zákonom z roku 1963) a navrhlo aj rad opatrení, ktoré nemožno chápať len v záujme prosperity tohto odvetvia. Funkcia rybníkov je totiž širšia ako iba komerčný chov rýb. Sú to vodohospodárske diela, ktoré majú svoj význam v protipovodňovej ochrane, sú krajinotvorným, rekreačným a ekologickým faktorom. To všetko v roztratenej forme existuje, treba to však postaviť na solídne základy vytváraním podobných legislatívnych, úverových a ďalších podmienok na rozvoj, ako majú chovatelia v EÚ. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |