|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 11.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Návrat do Strednej AmerikyProtidrogová vojna argumentom pre základne USA sa vracajú vojensky do Strednej Ameriky na vlne antidrogovej vojny. Po vyprázdnení základní v Panamskom prieplave pociťuje totiž Washington vojenské vákuum v tomto citlivom regióne. Svoj niekdajší zápas proti ľavicovej gerile teraz substituujú Spojené štáty širokou policajnou akciou proti drogovým kartelom a narkocestám z Južnej Ameriky do USA. Stratené základne v Panamskom prieplave nahradili bázami v Ekvádore a v Antilách. To je od Strednej Ameriky dosť ďaleko, a tak Washington zdôvodňuje potrebu antidrogovej kontroly Strednej Ameriky požiadavkou príslušných základní a dohôd s tamojšími krajinami. Vo februári sa uskutočnila v San José (Kostarika) protidrogová konferencia, ktorá potvrdila tesnejšiu spoluprácu USA so stredoamerickými vládami. V apríli súhlasil Salvádor s využívaním medzinárodného letiska námornou pechotou USA. Proti tomu sa stavia Oslobodenecký front Faribundo Marti, ktorý považuje USA za nepriateľa od 80. rokov, keď Washington investoval 3,5 mld. USD do vojny proti frontu. Salvádorská vláda však dostala vlani z USA pomoc 56 mil. USD. Kostarika, ktorá vlani dostala z USA 9 mil. USD, zasa podpísala dohodu o spoločných protidrogových kontrolách s vojenskými jednotkami USA vo svojich výsostných vodách a práve USA zadržiavať kostarické lode. Podobnú dohodu odsúhlasil Honduras, ktorý dostal vlani z USA pomoc 506 mil. USD. Navyše, Honduras poskytuje USA právo používať leteckú základňu. Washington rokuje aj s Guatemalou a Nikaraguou. Guatemala dostala vlani z USA pomoc 106 mil. USD, Nikaragua len 5,9 milióna. Možno aj preto šéf nikaragujskej diplomacie Eduardo Montealegre nástojí, aby príslušná dohoda rešpektovala otázku suverenity. Britský denník Financial Times vyjadruje názor, že USA sa rozhodli používať voči Strednej Amerike skôr cukor ako bič a prezident Clinton sa ospravedlnil Guatemale za úlohu CIA pri porušovaní ľudských práv v tejto krajine. Očakáva sa, že USA predĺžia dvom miliónom Stredoameričanom možnosť pracovať v USA (povolenie exspiruje 5. júla). Pretrvávajú aj rozpory a rétorika proti gringom. Panama žiada, aby USA zbavili územie prieplavu nevybuchnutej munície. Stredoamerické vlády považujú za ťažko priechodnú požiadavku USA znížiť dovozné clá do ich krajín bez protislužby USA v oblasti imigrácie a obchodu s agrárnymi produktmi. Podľa amerických kongresmanov Colemana a Herringa to znižuje ochotu k demokratickej a kapitalistickej revolúcii v tejto časti sveta. Jaroslav Brabec |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |