Hospodársky denník
USD47,314 Sk
EUR43,053 Sk
CHF27,653 Sk
CZK1,165 Sk
  Štvrtok  11.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Renesancia chorvátskej turistiky

Slováci významným článkom úspechu jadranského pobrežia

Po ťažkých deväťdesiatych rokoch chorvátska turistika znovuzískava stratené pozície. Rok 2000 možno v tomto smere označiť za zlomový. Štatistiky zaznamenali medziročný nárast počtu prenocovaní o 45 percent, zatiaľ čo príjmy z medzinárodnej turistiky boli na úrovni 2,7 miliardy USD (takmer 15 percent HDP). Najmä vďaka vydarenej turistickej sezóne chorvátsky export služieb v roku 2000 vzrástol o pozoruhodných 26,4 percenta. Očakávania do budúcnosti sú ešte optimistickejšie, keď sa pre nasledujúce obdobie počíta s 5- až 10-percentným nárastom počtu turistov ročne. Doterajší priebeh letnej sezóny naznačuje, že optimizmus je úplne namieste. Začiatkom júla na chorvátskom pobreží trávilo dovolenku o 11 percent hostí viac ako vlani. Tohto leta sa pritom posilňuje tendencia z roku 2000, že zahraničný hosť vytláča domáceho. Povedzme k 9. júlu bolo na Jadrane zaregistrovaných 387-tisíc zahraničných návštevníkov a len 35-tisíc domácich.

Určite je jednou z príčin takéhoto vývoja stabilizácia bezpečnostnej situácie v celom regióne. Avšak bezpečnosť bez adekvátnej turistickej ponuky nestačí. „Jedinečnosťou chorvátskeho mora je zeleň, až 70 percent pobrežia tvorí zeleň. Ďalej je to členitosť pobrežia, vďaka množstvu zátok a ostrovov ani v špičke sezóny nemáte pocit, že je to preplnené ľuďmi. No, asi najväčšou výhodou Jadranu je čistota vody,“ tvrdí Nora Henterová z bratislavskej pobočky Chorvátskeho turistického združenia, ktorá je organizačnou zložkou Ministerstva turistiky Chorvátska a zaoberá sa propagačnou a informatívnou činnosťou pre rozvoj turistického ruchu. Podľa N. Henterovej výrazná prevaha zahraničných hostí je výsledkom fungovania trhových princípov hospodárstva. „Tak hotelieri, ako aj turisti sa tu riadia podľa zákonov ponuky a dopytu. Ubytovacie kapacity sú prakticky zaplnené.“

Pokiaľ ide o slovenských turistov, tých do Chorvátska láka aj vzdialenosť a tradícia. „Je to najbližšie more, ktoré máme, a Slováci ho začali navštevovať už za čias prvej republiky,“ uvádza N. Henterová. Aj preto naši turisti majú významný podiel na renesancii chorvátskej turistiky. „Slovenskí turisti sa vo veľkej miere pričinili, že sezóna v roku 2000 dopadla tak dobre. Bolo ich vyše 204-tisíc, pričom je pri štatistikách dôležité pozerať najmä na ten počet lôžkodní, ktoré sú smerodajné z hľadiska úspešnosti turistickej sezóny. Lebo nie je jedno, či turista strávi pri mori víkend alebo celý týždeň. Keďže slovenskí turisti už tradične chodia do Chorvátska za rodinnou dovolenkou, spravidla tu zostávajú na dlhšie obdobie,“ hovorí N. Henterová.

V tomto roku by sa počet slovenských turistov mohol zvýšiť aj vďaka tomu, že sa často rozhodujú ísť na dovolenku individuálne mimo cestovných kancelárií. Chorvátsko má o takýchto návštevníkov eminentný záujem. V krajine totiž práve prebieha privatizácia a rekonštrukcia hotelov, v dôsledku čoho tie naplno nevyužívajú svoju kapacitu. Na druhej strane nevýhodou slovenských turistov je, že sa zameriavajú na špičku sezóny. „Chorvátsko sa snaží zvýšiť počet návštevníkov najmä rozšírením sezóny. Na Slovensku však chýba solventná klientela dôchodcov, ktorá by na dovolenku chodila pred sezónou alebo po sezóne. Ako sme povedali, u nás ide v prvom rade o rodinných dovolenkárov, ktorí termíny si prispôsobujú detským prázdninám,“ tvrdí N. Henterová.

Snahy o rozšírenie sezóny sa však vôbec neobmedzujú na animovanie dôchodcov. V Chorvátsku je viac projektov snažiacich sa o zlepšenie ponuky. Aktuálna je napríklad tak kongresová turistika, ako aj nautická, ekologická, poľovnícka či vidiecka. Okrem toho, hoci je chorvátska turistika v prvom rade o mori, treba povedať, že v krajine sú aj iné lákadlá. Napríklad osem národných parkov (vrátane preslávených Plitvických jazier), z čoho až polovica v horskej oblasti, ako aj desiatka parkov prírody. Osobitnou turistickou atrakciou je aj hlavné mesto Záhreb.

Rastislav Boldocký

počasie

Prevládajúce počasie podmieňuje zvýšenú záťaž krvného obehu a vyšší psychický stres. Nižšia schopnosť koncentrácie spolu s podráždenosťou, únavou až depresiou a poruchami spánku majú za následok zníženie výkonnosti. Zdraviu škodlivé požívatiny majú zvýšený účinok. Ráno miestami pri zhoršení podmienok na rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší možnosť zhoršenia dýchacích ťažkostí. Pozitívne pôsobí prevládajúci typ počasia na pacientov s reumatickými ochoreniami. Zdravotné ťažkosti budú len slabej až miernej intenzity. n Zajtra neočakávame podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na citlivých ľudí.(zč)

n Dnes bude jasno až polojasno, popoludní pri zväčšenej oblačnosti miestami prehánky alebo búrky, najmä na severe. Naďalej veľmi teplo. Najvyššia denná teplota 25 až 30, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 23, na horách vo výške 1500 m 16 stupňov. Slabý vietor. V piatok a sobotu bude polooblačno až oblačno a miestami prehánky alebo búrky, najmä vo východnej polovici krajiny. V sobotu jasno až polojasno, cez deň miestami prechodne až oblačno a ojedinele prehánky alebo búrky. Stále veľmi teplo. Najnižšia nočná teplota 15 až 11, v horských dolinách okolo 9, najvyššia denná 25 až 29, na severe miestami okolo 23 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.18 a zapadne o 20.19 hod.

Amsterdam polooblačno24
Atényjasno27
Belehradslnečno26
Berlínpolooblačno25
Bratislavaslnečno26
Brusel polooblačno22
Budapešťslnečno26
Bukurešťslnečno24
Frankfurtpolooblačno25
Helsinkiprehánky15
Istanbuljasno23
Kodaňoblačno20
Kyjevoblačno20
Lisabonslnečno19
Londýnoblačno22
Madridpolooblačno19
Milánoslnečno24
Moskvadážď13
Osloprehánky20
Parížslnečno24
Prahaslnečno23
Rímpolooblačno24
Sofiaslnečno25
Štokholmprehánky22
Varšavaslnečno24
Viedeňslnečno25
Záhrebjasno26
Ženevapolooblačno24

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.