|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 11.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Chlad z BruseluKompromis v nedohľadne Rozhovory o vstupe Poľska do Európskej únie v uplynulých dňoch poznamenal ďalší spor. Nie je prekvapením, že ide o mimoriadne citlivú oblasť poľnohospodárstva. Rokovanie o liberalizácii obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami prerušili, čo stavia Poľsko do celkom iného svetla než krajiny Vyšehradskej štvorky. Tie buď dohodu podpísali, čo je prípad Maďarska, alebo sú rokovania v záverečnej fáze, čo sa týka Prahy i Bratislavy. Vo Varšave sa hovorí o kríze v rokovaní, euroskeptici majú tromf v rukách. Sú však aj takí, patrí medzi nich bývalý minister zodpovedný za integráciu Ryszard Czarnecki, čo jednostaj opakujú, že je dobre, keď Poľsko ukazuje svoju silu a nenechá si nič diktovať. Za správnu cestu považuje zavádzanie ciel a neústupčivosť. Clá ako z betónu V júli teda nedôjde k obojstrannej likvidácii cla ani k zrušeniu dotácií do produktov exportovaných do Poľska z únie. Rozhovory sa skončili fiaskom, lebo Varšava nemieni vyhovieť bruselskej požiadavke zrušiť minuloročné zvýšenie ciel na obilie, cukor a mliečne výrobky výmenou za postupnú likvidáciu subvencií do výrobkov smerujúcich na poľský trh. Kompromis je potrebný, ale je v nedohľadne. Prerušenie rozhovorov nie je príjemné zvlášť po tom, čo poľský premiér Jerzy Buzek osobne predsedovi EK Prodimu sľúbil, že Varšava je na liberalizáciu pripravená. Lenže Poľsko nie je vôbec pripravené. Zaostalé roľníctvo je výrazne neefektívne. Pracuje v ňom štvrtina práceschopného obyvateľstva, pričom podiel na HDP nie je ani päť percent. Necelá polovica z dvoch miliónov rozdrobených hospodárstiev produkuje pre trh, väčšina len pre vlastnú spotrebu. Strach z dotácií O stave podnikov na spracovaní mäsa a mlieka svedčí, že tri štvrtiny mäsokombinátov a 95 percent mliekarní nezodpovedá kritériám únie. V takejto situácii by rozpočet únie na dotácie poľnohospodárstva v prípade členstva Poľska musel mať úplne inú podobu, poľskí roľníci by pohltili sumy, o ktorých sa dnes radšej nehovorí. Dlhodobo Varšava búcha na bruselské dvere, tlačí západných politikov k stanoveniu dátumu rozšírenia v roku 2003 a sama seba označuje za lídra skupiny krajín, ktoré už s EÚ rokujú. Časom príde studená bruselská sprcha a ostrá varšavská reakcia, odovzdanie nejakého dokumentu o pripravenosti. Tak je tomu aj teraz. Šéf vládneho Výrobu pre európsku integráciu Jacek Saryusz-Wolski odovzdal tisícstránkový dokument o hlavných úlohách na ceste do únie, čo ho primalo k tvrdeniu, že sa Poľsko opäť vrátilo do prvej ligy kandidátov. Kde teda bolo predtým? Nikto z vplyvných poľských politikov nepochybuje, že by Poľsko čo i len trochu zaostávalo za inými. Malá informovanosť O problémoch a sporoch sa radšej hovorí pošepky rovnako ako o celom integračnom procese. Pre liberalizáciu agrárneho obchodu došlo k ďalšiemu napätiu, ibaže o ňom je spoločnosť informovaná okrajovo. O kladoch a záporoch prijatia krajiny do EÚ priemerný Poliak nič nevie, hádam aj preto 70 percent vstup podporuje. Medzi nimi sú i roľníci, ktorí blokujú cesty, pália vlajky EÚ a protestujú proti reštrukturalizácii roľníctva. Dnes integráciu schvaľujú, zajtra budú horlivými kritikmi. Michal Nobis Varšava |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |