|
|
||||||||||||||||
| Piatok 12.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zvládli by súbežné havárie?Záchranári na chvoste a nie iba abecedyNajboľavejším miestom v záchrannej dopravnej zdravotníckej službe, a to nie len v Bratislave, ale na celom Slovensku, je technické vybavenie. Vozový park vo väčšom rozsahu v hlavnom meste SR obnovili v rokoch 1989 až 1991. Odvtedy sa uskutočnil len jeden väčší nákup v roku 1996, keď kúpili vozidlá ford z tureckej deblokácie. Štátny rozpočet od roku 1994 neprispieva na túto oblasť v tej výške ako by bolo potrebné. Zo štátneho rozpočtu dostávame maximálne 1,5 percenta na objem výkonov, čo je dané financovaním zdravotníctva cez poisťovne. Zdravotné poisťovne uhrádzajú zvyšok zdravotných výkonov. Tie sa bránia financovať aj jednoduchú reprodukciu a odôvodňujú to tým, že by to mal pokryť štát, vysvetľuje ťažkosti zdravotníkov riaditeľ Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby Bratislava MUDr. Ján Kovalčík. V Bratislave je približne 120 sanitiek. Pričom ide najmä o staré Škody 1203, ktoré majú najazdené vyše 200-tisíc kilometrov. Ako zdôraznil, tieto vozidlá by potrebovali vymeniť všetky, no nemajú na to. Vozidlo vyššieho radu pojazdná ambulancia, v ktorej sa dá pre záchranu života urobiť maximum, stojí okolo 2,2 mil. Sk. Takýchto je v Bratislave osemnásť, z nich šesť by taktiež potrebovali okamžite nahradiť. Od roku 1997 si obnovu vozidlového parku záchranári zabezpečujú len pomocou uvedeného štátneho príspevku, a to vychádza ročne na jediné vozidlo a navyše bez zdravotníckeho vybavenia. Len nosidlá do neho stoja 40-tisíc Sk, prístroj na dýchanie 200-tisíc, defibrilátor 450-tisíc Sk Táto zdravotnícka činnosť, ako hovorí J. Kovalčík, je pomerne nákladná, lebo treba držať v pohotovosti posádky, vozidlá, materiál a to aj pre mimoriadne udalosti. Zabezpečiť musíme aj zdravotnícke operačné stredisko, to znamená obhospodárenie tiesňovej telefónnej linky 155. Niekto musí hovor prevziať, vyhodnotiť ho a rozhodnúť, čo a koho za pacientom pošle. To je finančná záťaž, bez nej však nemôžeme existovať. Bolesťou je, že zákon v týchto našich činnostiach nie je podrobný, ale len rámcový. Bližší vykonávací predpis, ktorý by prospel záchrannej službe tým, že by deklaroval štandardy a špecifiká, nemáme. Takže, ide o ekonomický ale aj legislatívny problém, dodáva. Ako uviedol, za 24 hodín bratislavská záchranná a dopravná služba má vyše 60 zásahov vozidlami rýchlej zdravotníckej pomoci, teda úrazovkami, v čom nie sú zahrnuté bežné prepravy pacientov. Tých je okolo 400 denne. Ročne takto bratislavskí záchranári najazdia viac ako 3,5 milióna kilometrov. Sú si vedomí, že na mimoriadne, neočakávané udalosti musia mať v zálohe aj technické a materiálne rezervy. Na tieto činnosti nemáme základnú ekonomickú rezervu, lebo ju nemáme z čoho vytvoriť. Keby bola, tak vieme zamestnať viac ľudí, zabezpečiť dostatok vozidiel, liekov, ako aj materiál pre výučbové stredisko, pretože v našich činnostiach musia byť ľudia v stálom dynamickom stereotype. Nemôžu predsa prísť na miesto nehody a začať rozmýšľať čo robiť. Tým sa stráca čas. V Záchrannej a dopravnej zdravotníckej službe by potrebovali aj ďalšiu výučbovú techniku, vrátane priestorov, kde by sa to dalo doškoľovať. Jedna figurína, napríklad resuscitačné dieťa má hodnotu okolo 15-tisíc Sk. Dospelá figurína stojí 60- až 80-tisíc Sk, podľa toho, či má zabudovaný program. To sú veci, ktoré sa vypúšťajú, lebo z príspevku, ktorý dostávame, na to nemáme, vysvetľuje. Na otázku akú veľkú nepredvídanú haváriu by bratislavskí zdravotníci boli schopní na požadovanej úrovni zvládnuť, riaditeľ odpovedal, že ak by išlo napríklad o zrážku vlakov s desiatkami zranených, tak prvotné ošetrenie by vedeli zvládnuť a rozviesť ťažko zranených ľudí do nemocníc. Menej poranení by museli hodinu, alebo aj viac čakať. Na mieste nešťastia sú schopní spraviť aj núdzové pracovisko, ale ak by situácia trvala dlhšie ako 6 7 hodín, tak ďalej by sme neboli schopní pokrývať udalosť ani kapacitne ani materiálovo. Sme schopní zvládnuť situáciu po havárii menšieho lietadla, alebo zrážku dvoch autobusov, kde je okolo sto osôb. To vieme zvládnuť v priebehu 45 minút. Ak by vznikla za tejto situácie druhá podobná, tú by sme už nezvládli. Druhú by sme riešili na úkor kvality zásahu v prvej. Takáto rezerva by si vyžiadala pomerne vysoké náklady. V Bratislave napriek uvedeným problémom nie je situácia až taká vypuklá, horšie je to inde na Slovensku. Napríklad v okrese Malacky je jediné vozidlo vybavené zdravotníckou technikou. Uvediem vám raritu, pokračuje Ján Kovalčík V okrese Vranov majú vozidlo Renault - master z roku 1991, ktoré má najazdených 800-tisíc kilometrov. Ak vozidlo vypadne, niet náhrady. Musia si pomôcť náhradným riešením, povedzme vytiahnuť z garáže nejakú starú Š 1203. Ale tá nie je vybavená zdravotníckou technikou, snažíme sa zistiť aká by bola reakcia zdravotníkov. Použije sa tá z nepojazdného vozidla. Ale vznikne oneskorenie. Čo ak niekto niekde dostane infarkt, alebo treba oživovať topiace sa dieťa. Čo potom? Nie je čas na prehadzovanie prístrojov, alebo vyťahovanie zabudnutého auta, pokračujeme v otázkach. To je pravda. V takomto prípade má postihnutý nádej, že máme zálohu v požiarnikoch, alebo policajtoch. Tieto zložky si vedia pomôcť. A opäť. Ak by súčasne vznikla rovnako vážna situácia na dvoch miestach, tak by bol problém, vysvetľuje. Zoberte si Trnavský okres. Z jedného konca na druhý je okolo 60 kilometrov. A Trnava má momentálne k dispozícii dve vybavené vozidlá, ale len s jednou lekárskou osádkou. Druhá je v pohotovosti, ale spravidla len cez pracovný čas. Aj takýto je obraz Slovenska. Na otázku, aká je v tejto oblasti spolupráca s ministerstvom zdravotníctva, Ján Kovalčík poznamenáva, že sa v posledných rokoch trochu pohla dopredu. Jednak sa presadila koncepcia urgentnej medicíny, čo vlastne pokrýva tieto záchranárske činnosti, existuje vyhláška o povinnom vybavení ambulantných a prevozových vozidiel, pripravuje sa koncepcia záchrannej služby, ktorá ešte nie je oficiálne vydaná, ale je poradou ministra odsúhlasená. V legislatívnej oblasti nastal pokrok. V otázke financovania sa to však nezlepšuje. Záchranná služba má na začiatku svojho názvu písmeno Z, čiže je na konci abecedy, s trochu irónie dodáva riaditeľ MUDr. Ján Kovalčík. Vladimír Turanský |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
