|
|
||||||||||||||||
| Piatok 12.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Diktuje ten, kto kupujeBerú aj stratové objednávky, keď sú vyplatené Odevný trh západnej Európy je príliš tvrdý pre niektorých našich výrobcov. Aspoň tak by sa mohlo zdať pri spomienke na výkony nášho textilného a odevného priemyslu spred desiatich rokov, v pestrosti, ale aj v termínoch. Podľa odborníka Hermana Fuchslochera už nestačí rozlišovať ponuku na jar, leto, jeseň, zimu, treba rozlišovať najmenej dvanásť ročných období. Bez pravidelnej obnovy technológií a zavedenia, občas aj prevratných drahých investícií do know-how, sa už nezaobídeme. O týchto problémoch sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom akciovej spoločnosti Merina Trenčín Ing. Antonom Rokášim. - To, čo ste v úvode spomenuli, je pravda. Aj Merina prekonala určitý šok v prvých troch mesiacoch roka 2000, pretože sme nestíhali služby pre našich odberateľov, nestíhali sme plniť dodávky v stanovených termínoch. Urobili sme viacero opatrení a teraz sa dostávame do dobrého časového plnenia. Pritom je zaujímavé, že včasnú ponuku kvalitných vzorov a nových materiálov, to sme vedeli zabezpečiť. V súčasnosti ide predovšetkým o presné termínové plnenie dodávky v objeme a kvalite. Textilné látky prúdia neuveriteľne rýchlo z prvovýroby, druhovýroba prešla na automatizovaný spôsob spracovania prípravy výroby, ako aj na veľa kooperačných zmlúv, a preto termín plnenia dodávky v presný deň sa stal určujúci. Museli sme to akceptovať a robíme všetko, aby sme dodržiavali nie mesačné termíny, ale denné. Ak sa v minulosti hovorilo o diktáte módy, dnes, zdá sa, môžeme hovoriť o diktáte logistiky a presunov, po starom toho známeho zásobovania. - V súčasnom období slovenské textilné firmy sú pod určitým náporom ponúk západoeurópskych výrobcov v oblasti textilu. Západné firmy ponúkajú na presun svoje výrobné kapacity z Anglicka, Francúzska, zo Španielska do štátov ako Poľsko, Maďarsko, Ukrajina a, samozrejme, Slovensko. Tieto ponuky sú veľmi zaujímavé v tom, že pri presune výrobných kapacít dochádza aj k presunu výrobných technológií, takže je možné zabezpečovať určité inovačné technológie, určité know-how z vyspelých štátov Európskej únie na naše podmienky. Znamená to vari, že práca vo mzde sa už natrvalo zavrhla? Veď v textilnom priemysle na Slovensku ešte stále pracuje masa ľudí, ich zárobok patrí k tým najnižším. Jeden riaditeľ výlučne na export orientovanej fabriky na košele sa vyjadril, že ich vzťahy v exporte sú tak napnuté, že niekedy je zákazka aj stratová, ale držia si ju pre zamestnanosť, aj preto, že západní odberatelia platia načas. - Nie, natrvalo sme sa nemohli vzdať práce vo mzde. Tam je však zaujímavý rozdiel, že dochádza okamžite k odovzdaniu know-how, takmer okamžite k odovzdávaniu výrobných technologických liniek a je iba vecou dohody, či pôjde o odkúpenie, prenájom alebo o vzájomné založenie spoločnej firmy či o iné kombinácie. Aký efekt to má pre slovenského textilného výrobcu? - Dochádza k navýšeniu výrobných kapacít bez podstatných investícií, pokiaľ nepôjde o odkúpenie alebo o založenie spoločného podniku. Aj keď ide o prenájom týchto moderných zariadení, efekt je rovnaký. V súčasnosti uskutočňujú slovenské textilky minimálne sériu rokovaní s tromi rôznymi záujemcami. Nie sú jednoduché, pretože majú viacero polôh. Jedna poloha je technický rozvoj v samostatnej organizácii, druhá je zabezpečovanie kontinuity vývoja výrobkov a tretia je zabezpečovanie vlastných trhov. Vo všetkých troch spomínaných prípadoch sa musia viesť úvahy a rokovania s cieľom získať maximum pre naše textilné firmy. Tieto rokovania spestrujú paletu možností rozhodovania slovenských textilných firiem podľa finančných možností a podľa predstáv o svojom podnikateľskom pláne. Kúpiť použité stroje je vari pre naše firmy jednoduchšie východisko. - Vždy existujú určité technológie, ktoré sú využiteľné na dlhšie obdobie. Treba stále sledovať technický rozvoj v jednotlivých oblastiach a na základe toho sa rozhodovať, či sa bude nakupovať úplne nová technológia s prírastkom produktivity, kvality výrobkov, alebo sa bude fixovať na dlhšie obdobie súčasná technológia, pretože na trhu produktívnejšej technológie niet. Nedá sa teda odsúdiť nákup strojov z druhej ruky. Aj Merina nakupuje v určitých oblastiach stroje z druhej ruky, povedzme 4 - 5 rokov staré, ale v prevažnej miere nakupujeme novú technológiu. Nie je na zahodenie ani také riešenie, keď sa slovenská firma nachádza momentálne v horších ekonomických podmienkach, radšej prevezme prenájom a s tým spojené určité dodávky pre tie trhy, ktoré má predávajúca firma pod svojou kontrolou. Ivan Klačanský |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |