Hospodársky denník
USD47,634 Sk
EUR43,204 Sk
CHF27,768 Sk
CZK1,165 Sk
  Piatok  12.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Potreba zúročenia kvalitných vzťahov

Napriek politickej konvergencii sú možnosti hospodárskej spolupráce nevyužité

Slovenská republika a Chorvátska republika v snahách zrealizovať proces tranzície majú spoločné zahraničnopolitické priority, a pokiaľ ide o vzájomné vzťahy dvoch krajín, ako priorita sa objavuje rozvoj hospodárskej spolupráce. Aj napriek úspešnej práci Medzivládnej chorvátsko-slovenskej komisie, už fakt, že objem tovarovej výmeny so Slovenskom predstavuje len 0,5 percenta z celkovej obchodnej výmeny Chorvátskej republiky so zahraničím, veľa napovedá o potrebe zlepšenia hospodárskej spolupráce.

Ekonomická situácia v Chorvátskej republike preukazuje určitú kontinuitu stability, čo je dobrým základom pre ďalší rozvoj hospodárstva, ako aj pre zahraničné investície. Medzi najdôležitejšie zahraničnopolitické úspechy za posledný rok a pol zaraďujeme Dohodu o stabilizácii a pridružení k EÚ, pristúpenie k programu NATO Partnerstvo za mier, ako aj vstup do Vilniuskej skupiny, v ktorej sú ní kandidáti pre plnohodnotné členstvo v Severoatlantickej aliancii. Konečným termínom určeným na prispôsobenie sa chorvátskej spoločnosti európskym štandardom je rok 2006. Je to zároveň jasným ukazovateľom, že aj EÚ považuje Chorvátsko za krajinu , ktorá môže, chce a vie uskutočniť svoje ciele a možnosti.

Na vnútornom pláne Chorvátska republika prechádza procesom politickej tranzície. Reformná vládna koalícia pritom zabezpečuje trvalý politický pokrok v smere ďalšej demokratizácie a prosperity krajiny.

Využívajúc celý rad komparatívnych výhod našich krajín, ako aj - vo veľkej miere podobné - zemepisné, historické a politické činitele, slovenská a chorvátska ekonomika majú šancu vybudovať efektívnu spoluprácu – tak medzi sebou, ako aj so strategickými investormi do existujúcich hospodárskych zdrojov. Štruktúra chorvátskej ekonomiky ukazuje, že asi 10 percent pripadá na poľnohospodárstvo, 30 percent na priemysel a 60 percent na sektor služieb. Proces privatizácie je z väčšej časti skončený. Prebieha privatizácia verejných podnikov a práve sa skončila druhá fáza privatizácie telekomunikačnej spoločnosti Hrvatske telekomunikacije. Veľká časť právnych predpisov a noriem je zladená s kritériami západnej legislatívy. Práva a povinnosti domácich a zahraničných podnikateľov sú vyrovnané. V rámci stredoeurópskych krajín má, vďaka geografickej polohe a prírodným krásam, turistika v Chorvátsku významné miesto. Privatizácia turistických kapacít je na začiatku, čo otvára nové možnosti pre zahraničné investície.

Ciele chorvátskej hospodárskej politiky sa pohybujú smerom k upevneniu dosiahnutých výsledkov stabilizácie, ako aj k upevneniu podmienok na ďalší stabilný rast ekonomiky. Dlhodobejšia hospodárska politika, orientácia na zdravú ekonomickú politiku, ktorú uskutočňuje chorvátska vláda, ponúka riešenie štrukturálnych problémov na pevných základoch.

Úspešným splnením podmienok z rokovaní o asociačnej dohode s Európskou úniou by sa úplne liberalizoval obchod medzi Chorvátskou republikou a členskými krajinami EÚ.

S uspokojením môžeme povedať, že Dohoda o voľnom obchode, jedna z kľúčových otázok v hospodárskych vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou, je už parafovaná. Podpísanie sa očakáva už na jeseň, takže dohoda zrejme vstúpi do platnosti 1. januára 2002.

Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Bratislave je k dispozícii slovenským a chorvátskym podnikateľom pokiaľ ide o vytvorenie optimálnych podmienok a poskytnutie všeobecných a konkrétnych rád pre hospodársku spoluprácu. Spoločné snahy by sa mali premietnuť do číselných ukazovateľov, podstatne vyšších, ako je súčasné percento obchodnej výmeny.

Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Bratislave

počasie

U ľudí reagujúcich na počasie môže pretrvávať pocit nespokojnosti. Prevládajúce počasie podmieňuje zvýšenú záťaž krvného obehu a vyšší psychický stres. Výraznejšie ťažkosti sa môžu prejaviť u ľudí s nízkym tlakom krvi. Nižšia schopnosť koncentrácie spolu s podráždenosťou, únavou až depresiou a poruchami spánku majú za následok zníženie výkonnosti. Miestami v ranných hodinách možnosť zhoršenia rozptylových podmienok, čo môže spôsobiť zvýšenie dýchacích ťažkostí. n Zajtra predpokladáme zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)

n Dnes bude polojasno až oblačno a miestami prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 23 až 28, na východe, Orave a Liptove 17 až 22 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 10 stupňov. Slabý premenlivý, cez deň postupne severovýchodný až severný vietor 5 až 9 m/s. V sobotu a nedeľu bude polooblačno, na severe časom až oblačno a miestami prehánky alebo búrky, najmä vo východnej polovici krajiny. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, v horských dolinách okolo 5 stupňov. Najvyššia denná teplota 22 až 26, na severe okolo 19 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.17 a zapadne o 20.20 hod.

Amsterdam oblačno22
Atényjasno29
Belehradoblačno28
Berlínjasno20
Bratislavaoblačno25
Brusel oblačno23
Budapešťdážď24
Bukurešťjasno25
Frankfurtdážď20
Helsinkipolojasno23
Istanbuloblačno25
Kodaňjasno17
Kyjevjasno20
Lisabonjasno16
Londýnoblačno19
Madridzamračené19
Milánooblačno23
Moskvadážď12
Oslojasno18
Paríždážď18
Prahajasno25
Rímpolooblačno29
Sofiapolooblačno27
Štokholmoblačno11
Varšavaoblačno16
Viedeňpolooblačno24
Záhrebpolooblačno24
Ženevajasno20
Ženevapolooblačno24

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.