Hospodársky denník
USD47,634 Sk
EUR43,204 Sk
CHF27,768 Sk
CZK1,165 Sk
  Piatok  12.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čiernohorské lákanie návštevníkov - prosím čítať

Podgorica verí v turistický boom v priebehu nasledujúceho desaťročia

Vzhľadom na rozlohu a zemepisnú polohu je celkom prirodzené, že úrady v Podgorici zaraďujú turistiku medzi strategické odvetvia. A rovnako je samozrejmé, že hlavným lákadlom pre turistov je morské pobrežie, kde sa nachádza hneď niekoľko známych stredísk. Ak by sme sa vybrali smerom z juhu na sever, postupne by sme prechádzali cez mesto Ulcinj, kde sa stretávajú viaceré kultúry a kde nájdeme najdlhšiu piesočnatú pláž v Európe. Neskôr by sme míňali svetoznámy Sveti Stefan, Miločer, Budvu, záliv Boka kotorská či mesto Kotor s viacerými historickými pamiatkami pod záštitou UNESCO.

„Rozvoj turistiky ja najvyššou prioritou medzi súkromnými odvetviami Čiernej Hory,“ píše sa v strategickom dokumente čiernohorského ministerstva turistiky. „Od trvalého využitia prírodných potenciálov, zapojenia verejného a súkromného sektora, od atraktívnosti celkovej ponuky a jej medzinárodnej konkurencieschopnosti závisia pracovné miesta a životný štandard širokých vrstiev obyvateľstva.“ Pravda, vôbec nebude pre Čiernu Horu jednoduché vypracovať sa na špičkovú turistickú destináciu. Najmä nie po rokoch vojen a sankcií, ktoré poznačili celý región a podpísali sa pod výrazný pád životného štandardu. Počet prenocovaní klesol z necelých 11 miliónov v 80. rokoch na menej ako 5 miliónov. „Návrat zahraničných hostí prebieha pomaly, zatiaľ čo dopyt v Srbsku a Čiernej Hore sa koncentruje na šesť týždňov v špičke sezóny,“ tvrdia predstavitelia čiernohorskej vlády, ktorí zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre potrebné investície do verejnej a hotelovej infraštruktúry.

Niektoré trendy však avizujú lepšie dni. odvetvie turistiky už dnes tvorí 8 až 17 percent HDP (podľa úspešnosti roka a požitej štatistickej metódy). Celkové príjmy z turistiky za minulý rok predstavovali 111 mil. USD, čiže došlo k rastu o 24,8 percenta, pričom tu ešte nie sú započítaní turisti z Čiernej Hory (čísla sa teda vzťahujú na zahraničných hostí a návštevníkov zo Srbska). Ešte viac povzbudzuje zvýšenie počtu zahraničných turistov v minulom roku. V tomto prípade sú celkové príjmy 54 mil. USD, čo je o 67 percent viac ako v roku 2001. Ak tento nárast porovnáme so zvýšením zahraničných návštev (37 percent), vychádza, že štruktúra zahraničných hostí sa mení v prospech tých s vyššou platobnou schopnosťou.

Dlhodobé plány ministerstva turistiky sú však omnoho ambicióznejšie. V prvom rade je cieľom rozšíriť trvanie sezóny, čo je možné najmä rozšírením ponuky. Pokiaľ ide o letnú časť sezóny, znamená to spestriť ponuku v prímorských letoviskách, ale zároveň aj rozšíriť možnosti pre horskú turistiku, využiť možnosti Skadarského jazera, ako aj bohaté kultúrno-historické dedičstvo. Počas zimy by podľa vládnych materiálov mal turistický sektor ponúkať kvalitné produkty vo vybraných segmentoch trhu. V konkrétnych číslach je cieľom zvýšiť počet hotelových kapacít na 50 000 do roku 2010 a na stotisíc do roku 2020. Zároveň by malo dochádzať k zvyšovaniu kvality hotelových služieb. Príjmy z turistiky by sa do roku 2010 mali zvýšiť na takmer 1,2 miliardy USD a turisti zo západnej Európy by sa na týchto príjmoch mali podieľať 57 percentami. Takýto vývoj by podľa odhadov zabezpečil vytvorenie 75-tisíc nových pracovných miest.

počasie

U ľudí reagujúcich na počasie môže pretrvávať pocit nespokojnosti. Prevládajúce počasie podmieňuje zvýšenú záťaž krvného obehu a vyšší psychický stres. Výraznejšie ťažkosti sa môžu prejaviť u ľudí s nízkym tlakom krvi. Nižšia schopnosť koncentrácie spolu s podráždenosťou, únavou až depresiou a poruchami spánku majú za následok zníženie výkonnosti. Miestami v ranných hodinách možnosť zhoršenia rozptylových podmienok, čo môže spôsobiť zvýšenie dýchacích ťažkostí. n Zajtra predpokladáme zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)

n Dnes bude polojasno až oblačno a miestami prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 23 až 28, na východe, Orave a Liptove 17 až 22 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 10 stupňov. Slabý premenlivý, cez deň postupne severovýchodný až severný vietor 5 až 9 m/s. V sobotu a nedeľu bude polooblačno, na severe časom až oblačno a miestami prehánky alebo búrky, najmä vo východnej polovici krajiny. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, v horských dolinách okolo 5 stupňov. Najvyššia denná teplota 22 až 26, na severe okolo 19 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.17 a zapadne o 20.20 hod.

Amsterdam oblačno22
Atényjasno29
Belehradoblačno28
Berlínjasno20
Bratislavaoblačno25
Brusel oblačno23
Budapešťdážď24
Bukurešťjasno25
Frankfurtdážď20
Helsinkipolojasno23
Istanbuloblačno25
Kodaňjasno17
Kyjevjasno20
Lisabonjasno16
Londýnoblačno19
Madridzamračené19
Milánooblačno23
Moskvadážď12
Oslojasno18
Paríždážď18
Prahajasno25
Rímpolooblačno29
Sofiapolooblačno27
Štokholmoblačno11
Varšavaoblačno16
Viedeňpolooblačno24
Záhrebpolooblačno24
Ženevajasno20
Ženevapolooblačno24

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.