|
|
||||||||||||||||
| Piatok 12.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Doma nereagujú, pomoc čakajú zo zahraničia?!Lekárske odborové združenie o finančnej diskriminácii Dôverujete odborom? Zverili by ste im zastupovanie svojej záležitosti v pracovnoprávnom spore? Ako by sme odpovedali na túto otázku, keď budeme úprimní?! Je napríklad inštitúcia, ktorá má takmer tritisíc zamestnancov a väčšina z nich by sa odpovedi najradšej vyhla. Odborový predák, ktorý v nej takéto zastupovanie svojim členom sľúbil a pozbieral od nich aj potrebné, dôverné informácie, urobil potom, obrazne povedané, salto a ocitol sa na druhej strane. Za atraktívny plat, auto so šoférom a mobil. Dnes je riaditeľom ľudských zdrojov v spomínanom podniku a pomáha vyhadzovať tých, ktorí mu dali svoju dôveru... Tento prípad je skôr výnimkou ako pravidlom, ale aj tak sa ukazuje, že to nie je s tou dôverou v odborárskom svete také jednoduché. Napriek tomu, že najväčším problémom zdravotných sestier je nezamestnanosť, nemajú s odborármi k sebe v určitých oblastiach blízko. Podľa prezidentky Slovenskej komory stredných zdravotníckych pracovníkov Magdalény Hadáčovej, transformáciu podporovali od roku 1990, pričom si v stavovskej organizácii nemysleli, že sa odchýli od pôvodných zámerov. Po prvej vlne privatizácie však prišlo o zamestnanie 10 000 sestier. Primárna zdravotnícka starostlivosť je na 95 % odštátnená a bežnou praxou sa stala častá výmena sestier a s ňou súvisiace uzatváranie zmlúv len na dobu určitú. Problémom sú aj nízke platy v neštátnych ambulanciách. Stáva sa, že nespokojnosť sestry lekár rieši jej výmenou. Situáciu by podľa M. Hadáčovej mohol vyriešiť Slovenský odborový zväz pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti ( SOZPZ) vytvorením vyššej kolektívnej zmluvy. Odborári svoju nečinnosť v tomto smere zdôvodňujú nízkym počtom sestier z neštátnych ambulancií organizovaných v SOZPZ. Sestry zasa odmietajú vstúpiť do odborov, ktoré pre nich nič nerobia. Aj lekári svojho času stratili dôveru v spomínaný odborový zväz . Mali pocit, že nedostatočne zastupuje ich záujmy a založili si preto vlastný, či presnejšie LOZ - teda Lekárske odborové združenie. A ich hlas, najmä v posledných dňoch, počuť intenzívne. V otvorenom liste napríklad píšu: Systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale najmä ohodnotenie štátnych lekárov a ostatných štátnych pracovníkov v rezorte je zlé. Lekári sa dostávajú na okraj spoločnosti a stávajú sa sociálnou vrstvou, ktorá je finančne diskriminovaná. Lekárske odborové združenie sa takto rozhodlo informovať predsedu Európskej komisie Romana Prodiho, predsedu výboru pre sociálne veci, zdravotníctvo a rodinu pri Rade Európy Thomasa Coxa a veľvyslanca Európskej komisie na Slovensku Waltera Rochela o problémoch v slovenskom zdravotníctve. Predseda LOZ MUDr. Marián Kollár informoval médiá, že k tomuto kroku pristúpili vzhľadom na neschopnosť vlády riešiť súčasnú situáciu. Zástupcovia LOZ v liste pripomínajú, že od roku 1997 dochádzalo u nás stále k zvyšovaniu nákladov, čo sa pri absencii valorizácie odzrkadlilo na znižovaní reálnych miezd. Podľa listu, výsledkom toho všetkého je, že mesačný plat lekára - profesora vo fakultnej nemocnici, je na úrovni priemerného platu murára, pracujúceho v ktorejkoľvek stavebnej firme. Medzi lekármi vládne beznádej, pričom vláda ani parlament nepredložili žiadny časový horizont riešenia súčasnej vážnej situácie. List neputoval iba do zahraničia, dostal ho aj premiér Mikuláš Dzurinda a rezortný minister Tibor Šagát. Prezident Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor síce označil minulý rok za obdobie stagnácie, úpadku i chaosu a keď zrušil májové protestné akcie poznamenal, že majú aj iné prostriedky na vydobytie svojich požiadaviek, nespresnil však aké. Ani to, kedy ich použijú. A tak to lekári skúsili medzinárodne. Zo zahraničia nám asi ťažko pomôžu, ale budú aspoň z lekárskych odborových kruhov vedieť, ako sa tu máme. A môžu informácie porovnávať s tými, ktoré od nás dostávajú oficiálnou cestou. Napriek tomu, že si lekári dokážu nájsť spôsob ako upozorniť na svoje problémy, podľa zistených štatistických údajov odborom u nás najviac dôverujú ľudia s nižším vzdelaním. V zdravotníctve však pracuje sedem organizácií, ktoré sa usilujú o zlepšenie podmienok v tomto rezorte. Výrazný úspech sa zatiaľ neobjavil. Ľudmila Koníková Organizácie v zdravotníctve : SLK Slovenská lekárska komora SKZL Slovenská komora zubných lekárov SKSZP Slovenská komora stredných zdravotníckych pracovníkov SKZT Slovenská komora zubných technikov SLeK Slovenská lekárnická komora SOZPZ Slovenský odborový zväz pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti LOZ Lekárske odborové združenie |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |