|
|
||||||||||||||||
| Piatok 12.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Bush jr. kúpil istotuS McCainom získava náskok Prijali by ste viceprezidentskú kandidatúru, keby vám ju ponúkol George W. Bush? Vôbec o tom neuvažujem, znela odpoveď republikánskeho senátora za domovský štát Arizona Johna McCaina pred dobrými pár mesiacmi, keď jeho šance získať americký prezidentský post v nadchádzajúcich novembrových voľbách vyznievali celkom sľubne, a keď nachádzal tie najhoršie chyby na texaskom guvernérovi. Vtedy si predstavoval za svojho viceprezidenta vlastnú ženu Cindy, aj keď hovorieval, že možno by to nebolo najrozumnejšie riešenie, keďže zo zákona musia americký prezident a viceprezident lietať rôznymi lietadlami. Dnes sa jeho rétorika zmenila. Ako tento týždeň v Pittsburghu tvrdil, guvernér Bush je najkvalifikovanejšou osobou na funkciu prezidenta Spojených štátov. Čo tým obaja získajú? Nateraz neúspešný prezidentský kandidát McCain post viceprezidenta zatiaľ jemne odmieta, a šancu niekedy sa opäť uchádzať o prezidentský post nateraz nepripúšťa. Týmto by vyradil (ak sa už tak nestalo) z boja ďalšiu neúspešnú prezidentskú kandidátku, a vôbec jedinú ženu na tento úrad - Elisabeth Doleovú (manželku neslávneho prezidentského kandidáta z čias Clintonovej kandidatúry), ktorej post viceprezidentky po jej vyradení z boja ponúkol sám Bush jr. Ak, pravda, vyhrá. Lenže vtedy bola Doleová miláčikom publika, lebo bola žena a vedela sa postaviť zoči-voči mužským kandidátom. Bojovala so šarmom a dôvtipom, ale nevydržala s peniazmi na kampaň. Avšak ani sám vojnový vyslúžilec John McCain nakoniec nestačil so svojimi úsporami konkurovať stroju na peniaze, ako Busha mladšieho prezývajú. Po vzájomnom pensylvánskom stretnutí však McCain opäť zostáva v hre. Znovu dokázal za jeden týždeň získať popularitu, ktorú pomaly strácal zmenou na jedného z obyčajných politikov, ktorých sú už Američania presýtení. A čo získal G. W. Bush? Texaský guvernér išiel na istotu. Vie, že s pani Doleovou by v bitke s Al Gorem ďaleko nezašiel. Po lete totiž nebude potrebovať len podporu republikánov, ale aj demokratov. A na to je senátor McCain ako vyšitý. Populárny britský komentátor Mark Steyen o ňom dokonca povedal, že je jediný skutočný nadstranník, pretože sa pre svoje princípy síce hnusí aj demokratom aj republikánom, má však v prísne straníckej atmosfére amerického Senátu medzi obidvoma tábormi svojich dosť silných priateľov. A podľa posledných výskumov verejnej mienky aj náklonnosť tých nerozhodných voličov a nezávislých, ktorí by v prípade jeho návratu boli ochotní pridať sa na stranu kandidáta, ktorý by ho získal. V premenenom na drobné - rýchlejší bol texaský guvernér, ktorý prijal s nadšením McCainovu podporu jeho (teda Bushovej) vízie a schopnosti udržať vojenskú a hospodársku dominanciu USA vo svete. Kým totiž obaja úspešní kandidáti za republikánsku aj demokratickú stranu prekvapujú svoje publiká naučenými a vyleštenými frázami zostavenými reklamnými manažérmi, že sa s nimi budú mať Američania lepšie - teda s nižšími daňami a s väčšou dávkou slobody (verzia republikánov) alebo s väčšou rasovou rovnoprávnosťou, a tým aj starostlivosťou o chudobných (verzia demokratov), McCain toto všetko postavil na hlavu. Vďaka svojej minulosti slávneho hrdinu, keďže sa nechal takmer prizabiť vo vojne vo Vietname, ale najmä nekonvenčnosti či dokonca aj občasným nadávkam, ktorými sa nebojí v návale hnevu počastovať aj kolegov zo Senátu (nielen upratovačky či vrátnika, ako to robia ostatní senátori) ho publikum zbožňovalo, a ak si zachová tento sebe vlastný šarm, začne ho zbožňovať opäť. Bez rozdielu, že tam senátor pridá vetu: Podporujem guvernéra Busha. A Bush to potrebuje. Jediným problémom by zatiaľ mohli byť zvyklosti zabehané u G. W. Busha, ktorým zatiaľ nenašiel príchuť John McCain. Týka sa to lobingu, železného trojuholníka moci a názorov na domácu, ale aj zahraničnú politiku. Arizonský senátor tvrdí, že zlomíme ten železný trojuholník moci, ktorého vrcholy tvoria peniaze, politici a lobisti. Lobistov priam neznáša. Avšak, aj keď na kampaň vyzbieral od sponzorov deväťkrát menej ako vtedajší súper Bush, osem miliónov dolárov je už tiež nejaký ten peniaz. Neintriguje, je čestný, pravdovravný a bezprostredný. Vo svojom dakedajšom Straight Talk Express - autobuse, kde sa hovorí priamo k veci, bral toľko novinárov, koľko sa popratalo s tým, že v rámci vlastných prejavov odbúral prísnu kontrolu nad tým, čo sa malo dostať von. Na jednej strane tým opäť aj pre Busha získa podporu Američanov, no texaský guvernér si bude musieť dať pozor, aby mal pod kontrolou McCainove neskoršie výpady voči demokratickým kandidátom. Al Gore ho totiž šetriť nebude, a ak sa pozrieme na začiatky kampane, takým ako Al Gore či George Bush prešli mnohé veci, ale na legende nadľudsky čistého McCaina by z prípadného očierňovacieho, aj neskôr vyvráteného tvrdenia, už zostal nepríjemný pocit. Aj preto by bolo potrebné, aby, ak chcú republikáni vyhrať, sa vzájomné vízie zjednotnili a súper nenašiel štrbinu rozdielnosti či nedokonalosti. Slávka Blazseková Snímka TASR |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |