Hospodársky denník
USD47,648 Sk
EUR43,017 Sk
CHF27,635 Sk
CZK1,167 Sk
  Pondelok  15.Mája 2000

Odbory žlté, kolaborujúce


Komentuje Ivan Sedlár
Keď sa po novembri 1989 navracal majetok takých organizácií ako KSČ či SZM „ľudu“, vyvlastniť majetok ROH si nikto netrúfol. Hoci tento majetok vznikol v podstate rovnakými mechanizmami ako majetok KSČ. Takmer povinnými členskými príspevkami všetkých zamestnancov a podnikaním vo vydavateľskej či hotelierskej činnosti. Keď sa lúčil posledný predseda ROH Ivan Goňko, svojim nástupcom, teraz už však prezidentom KOZ, zanechal hmotne veľmi slušné dedičstvo. No a po rozdelení českých a slovenských odborárov, tým našim ešte pribudol rôzny hnuteľný majetok, pôvodne umiestnený v Česku. A ďalšie kroky slovenských odborárov boli najmä v ochrane svojho majetku, nie členstva. Takže si odborári vytvorili Jednotný majetkový fond, v ňom sústredili a viac-menej i udržali majetok. Pôvodné členstvo síce už dávno nie, ale to odborárskych bossov asi málo trápilo. Lebo pokiaľ členovia odborov si kládli otázky načo sú im takéto "žlťácke“ odbory a končili s členstvom, majetok odborárov umožňoval a umožňuje odborárskym šéfom viesť dosť pohodlný život. Aj iným odborárom, napríklad podnikajúcim, ako vo VSŽ , vlastne tiež. Je charakteristické, že pre niektorých odborárov ich funkcionárčenie bol iba odrazový mostík do politiky. Rovnako pre Romana Kováča, ako prvého slovenského šéfa odborovej centrály, svojho času v Perspektíve, HZDS, AD, DU, SDK, SDKÚ - teraz nehodiace sa škrtnite. Aj druhého šéfa, Alojza Engliša, dnes v drese HZDS. Samozrejmou je potom otázka, za aké služby vládna strana ponúkne svojmu odborárskemu oponentovi miesto na kandidátke. Lebo je len „divadielko“, ak šéf odborov sa ukáže na demonštrácii pred Úradom vlády, aby následne kandidoval za hnutie, čo malo tu vládu pod palcom. Ostatne takéto vypúšťanie prebytočnej pary v rámci rôznych predstavení a rituálnych tancov si osvojil aj Ivan Saktor a jeho kolektív. Občas zorganizujú zastavenie cestnej premávky či na čele sprievodu sa prejdú mestom. Alebo trebárs vyjdú s takou podnetnou myšlienkou, ako bolo platenie príspevku pre odbory aj od neodborárov. Nuž táto sa hodí skôr do ich chorobopisu, ako námet na nejakú serióznu diskusiu. V zásade však záujmy svojich členov bohvieako neobhajujú. Sotva by boli takí pokojní, ak je tu 550-tisíc nezamestnaných, reálne mzdy sú nižšie ako pred desiatimi rokmi a značná časť spoločnosti žije v reálnej chudobe. Pokiaľ ich však bude živiť starý majetok, nie ich členovia, iné to nebude.
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.