Hospodársky denník
USD47,648 Sk
EUR43,017 Sk
CHF27,635 Sk
CZK1,167 Sk
  Pondelok  15.Mája 2000

Nie ryba je drahá, ale...


Z čoho bolí hlava stupavských chovateľov
Lodičky alebo čižmičky? Elegantný kostým alebo športovú bundu s nohavicami? To je prakticky každodenná dilema Ildikó Brázovej, riaditeľky a konateľky spoločnosti Rybochov Stupava, pretože často aj v ten istý deň potrebuje zladiť návštevy rybích fariem s obchodnými rokovaniami. Rybochov podniká na časti majetku niekdajšieho štátneho podniku Rybochov Stupava a je najväčším slovenským producentom násadových a trhových rýb. Zaoberá sa aj produkciou rybieho plôdika a chovom generačných rýb. Na šiestich farmách západného Slovenska s dvoma desiatkami stálych zamestnancov obhospodaruje 300 ha rybníkov, 100 ha vodných nádrží a 3 ha rybníkov špecializovaných na chov pstruhov. Útla tridsiatnička Ildikó Brázová pôsobí na svojom poste od privatizácie Rybochovu, teda od januára 1997. Vyzbrojená teoretickými aj praktickými znalosťami manažmentu vhupla do problematiky chovu rýb a stala sa zároveň zanietenou propagátorkou rybieho mäsa. „Nie ryba je drahá, ale naše zdravie,“ presviedča ma, keď vyratúvam, ako sa zvýšili ceny živých rýb. „Veď rybie mäso
obsahuje nenasýtené mastné kyseliny, ktoré znižujú hladinu cholesterolu v krvi,“ odôvodňuje potrebu ich konzumácie počas celého roka, nielen na Vianoce, keď - ako vraví - majú chovatelia rýb svoju žatvu. Priznáva však, že ide o zvláštny paradox: s výnimkou reštaurácií a hotelov, kde sú naše sladkovodné ryby na jedálnom lístku samozrejmosťou, je predaj čerstvých rýb skôr zriedkavý. Ľudia, pre ktorých je rybie mäso dietetickou nevyhnutnosťou, sa radšej vyberú k rieke alebo rybníku za športovými rybármi a žobronia od nich rybičku. Tí ostatní sa po rybách príliš nezháňajú, odrádza ich čistenie a pitvanie, často nevedia, ako ich okrem vyprážania upraviť. „Veľa ľudí asi ani nepozná tú pravú chuť čerstvého rybieho mäsa,“ tvrdí riaditeľka. Aj preto, aby sa to zmenilo, spoločnosť zásobuje čerstvými rybami niektoré z renomovaných obchodných sietí. Avšak nielen nezvyk jesť ryby spôsobuje vrásky na čele Ildikó Brázovej. To je napokon pretrvávajúci stav, ku ktorému majú čo povedať nielen obchodníci, ale najmä propagátori zdravej výživy. Hlavu má v smútku z pytliakov,
ktorí sa nezastavia dokonca ani pred malými násadovými rybičkami. Tie sú pre Rybochov tiež obchodným artiklom - predávajú ich hlavne Slovenskému rybárskemu zväzu, ktorý nimi potom zarybňuje vodné toky. Na moju námietku, či nemôžu svoje rybníky oplotiť, a takto ich ochrániť, sa na mňa pozrela s úžasom: „Oplotiť rybník s rozlohou 100 hektárov! A z čoho?! Na rozdiel od klasickej poľnohospodárskej výroby nemáme možnosť získať dotácie, aj keď práve takisto ako oni investujeme počas roka, máme náklady na mzdy, na krmivo, na energiu. Pritom peniaze utŕžime až po jarnom výlove, ktorý bol pred Veľkou nocou, ale hlavne po zimnom predvianočnom.“ Dozvedám sa, že chce odkopírovať úspešný ťah českých kolegov proti pytliakom, preto vyhlásila odmenu tisíc korún za každého odhaleného pytliaka, o ktorom sa spraví zápis na polícii. Pri vlaňajších povodniach zničila voda vodný náhon na rybníku v Stupave, takže tamojšia farma zostala bez vody. Firma investovala 150-tisíc Sk do rekonštrukcie náhonu, čo znamenalo opravu hrádze pretrhnutej na viacerých miestach a prehĺbenie koryta náhonu. Pritom Rybochov nie je majiteľom, ale iba užívateľom. Vzhľadom na problémy, ktoré trápia všetkých chovateľov rýb, riaditeľka patrí medzi iniciátorov založenia Združenia chovateľov rýb na Slovensku. Uvedomuje si totiž, že ak sa nepostaráme o konkurencieschopnosť nášho rybochovu pred vstupom do EÚ, potom už bude neskoro. Ako príklad uvádza rakúskych susedov, kde EÚ síce veľmi podporuje extenzívny chov nížinných rýb, keďže to má aj ekologickú stránku, avšak tamojší chovatelia pstruhov zbankrotovali po tom, čo otvorili dvere dokorán dovozu menej kvalitnej talianskej produkcie. Zuzana Krútka
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.