Terchovské doliny ožívajú

Obavy nemajú ani z tatranskej konkurencie
Atraktívna oblasť Terchová – Vrátna, miesto narodenia a „pôsobenia“ ľudového hrdinu Juraja Jánošíka, je predurčená na podnikanie v cestovnom ruchu. Sú tam výborné podmienky na zimnú aj letnú dovolenku. V minulosti sa v oblasti postavilo veľa rekreačných chát a zariadení, ale napriek tomu sa jej veľká pozornosť v turistickom ruchu nevenovala. Vždy bola v tieni Vysokých či Nízkych Tatier, ale aj iných turisticko-rekreačných oblastí Slovenska, hoci mnohí vedeli, že je to pekné miesto, že je tam čistá a neporušená príroda. Zdá sa však, že opak začína byť pravdou a Terchovčania berú „opraty“ do svojich rúk, stávajú sa pánmi svojho osudu. Po roku 1989 bolo obdobie, keď turistický ruch u nás padol na hubu, hovorí vedúci prevádzky hotela Terchová Rudolf Patrnčiak. „Boli sme orientovaní na klientelu z bývalej NDR a na zájazdy ROH. Nebolo treba vynakladať úsilie, aby sa oblasť zaplnila turistami. Potom sa otvorili hranice, východní Nemci začali cestovať inde, ROH prestalo fungovať, hotely ostali prázdne a zdalo sa, že je koniec turizmu. V posledných rokoch to tu však začína ožívať,“ hovorí. Na otázku čím to je, usudzuje, že Slováci pochodili za pár rokov svet a zrazu si začínajú vážiť to, čo majú doma. Hovorí sa, že Slovensko je na dovolenku drahé, ale R. Patrnčiak si myslí, že vždy je lacnejšie ako zahraničie. Hotely a ďalšie zariadenia v terchovskej oblasti Malej Fatry prešli postupne do rúk tých, ktorí chcú v tomto biznise pracovať a tí, ktorí sa k tomuto majetku dostali, začínajú ho zveľaďovať.
„Začiatky však boli iné. Prví privatizátori nemali záujem podnikať, ale nadobudnutý majetok chceli dvoj- až trojnásobne speňažiť jeho predajom. Terchovčania mali smolu, že sa v minulosti neorientovali na turistický ruch. Prichádzali ľudia z iných končín Slovenska, ktorí začali podnikať a domáci hľadali obživu v stavebníctve. Boli tu silné pridružené družstevné výroby a mnohí pracovali aj v Česku. Ešte aj dnes veľa chlapov odchádza za prácou na Moravu a do Česka. Chalupy tu máme krásne, ale mnohé rodiny sú z tohto dôvodu neúplné, lebo chlapi sú preč. Posunom vpred však je, že mnohí vedúci pridružených výrob sa stali súkromnými podnikateľmi, založili si stavebné firmy a peniaze, ktoré zarobia vo svete investujú doma.
Takže majetok ktorý tu je, prechádza do rúk Terchovčanom,“ osvetľuje situáciu. Do malofatranských dolín sa začínajú vracať aj Nemci, Česi a je tu aj veľa Poliakov. Novou klientelou sú Holanďania, no maďarskej a ruskej klientely až na výnimky niet. Pri návšteve Terchovej sme si všimli, že pred rovnomenným hotelom veje slovenská vlajka, žltozelená terchovská a tretia, ktorú sme nevedeli identifikovať. R. Patrnčiak vysvetľuje, že tá posledná je hotelová a potenciálny klient, ktorý ich vidí, zistí podľa nich, že tu niečo je, že sa tu niečo deje a napokon je to aj forma reprezentácie a vzťahu ku krajine a štátu. Ako uviedol, „ani inde vo svete sa za svoje vlajky nehanbia. Je to tak napríklad aj v USA, ale aj vo Švédsku. Ak tam prídete do rodiny, tak nejeden hostiteľ na počesť, že ste ho navštívili, dá na stôl malú vlajočku”. Podnikatelia v terchovských dolinách však nemôžu naplno rozvinúť svoje predstavy. Nie sú natoľko bohatí, aby mohli všetko financovať z vlastných zdrojov. „Banky robia nemilosrdnú politiku v cestovnom ruchu. Aj štátna politika je v oblasti turizmu nesprávna. Nie je to založené na tom, že podnikateľ, ktorý má takéto zariadenie, môže podnikať len prostredníctvom neho. On musí mať
aj inú firmu, ktorá mu dotuje povedzme splácanie úverov na rekonštrukciu hotela,“ vysvetľuje situáciu. Konkurencie sa miestni podnikatelia v cestovnom ruchu neboja, pretože v sezónach nedokážu ešte uspokojiť záujem klientov a pribúdanie ubytovacích kapacít len vítajú. To podľa nich prinesie oživenie obchodu aj v oblasti služieb a zároveň vdýchne „život“ do zasľúbených, a tak trochu ešte zasnených terchovských dolín. Vladimír Turanský