Čo nedokázal ani Napoleon
Mišo, nepotrebuješ pomôcť nabrúsiť korčule? podpichoval našich masérov a zároveň servismanov, Michala Malinu a Samka Petráša, kolega z českého tímu. Daj pokoj, ja si to urobím sám, ešte by si mi ich zatupil, ale môžem ja tebe pomôcť, kontroval Malina. Vzájomne sa podpichovali a vyvolávali veľmi dobrú náladu v šatni i mimo nej. Tá však panovala medzi oboma finalistami počas celého šampionátu. Účasť vo finále nevyvolávala nevraživosť, ale naopak nebolo väčšej radosti. A veru sa netajili mnohí s myšlienkou, že najradšej by sa oba tímy postavili na jednu stranu a čakali, kto nastúpi proti ním. Vzájomne si želali zlato, no na druhej strane obaja po ňom túžili. Českí hráči okukovali tréning našich a opačne. Ich kabíny boli v susedstve, čo sa doteraz ešte nestalo. S takou radosťou a pohodou som Slovákov ešte nezažil trénovať, komentoval situáciu jeden z českých hráčov. A mal pravdu. Naši chlapci pred finálovým zápasom, ale aj dovtedy, pôsobili aj na tréningoch veľmi uvoľnene a oduševnene. Doslova sa na nich bavili. S radosťou plnili všetky príkazy, vzájomne sa doberali. Uzatvárali stávky, kto lepšie splní úlohu. Ak niekto netrafil bránu, musel robiť kľuky. A s akou radosťou si vychutnávali, keď si na ľad ľahol hoci Bartečko. Svorne mu ich všetci odpočítali. Jednoducho to bola radosť vidieť ich. Kto mal šancu pozorovať náš celok na doterajších MS, hneď pochopil, že tentoraz do Petrohradu prišlo úplne iné mužstvo. Netvorili sa hlúčiky, nik negánil na druhého, ani sťažnosti nemali priestor. Všetci pochopili a vedeli, kde je ich miesto a aké povinnosti sa od neho očakávajú. Vedenie išlo správaním sa príkladom, a to bol ďalší dôvod byť v pohode. V kabíne panovala spokojnosť a vzájomné povzbudzovanie k lepším výkonom žalo zaslúžene úspech. Teším sa na finále. Juj, keby som tak dal gól, hotoval sa Rišo Kapuš pred zápasom. Jeho kolega z obrany Zdeno Chára zasa myslel na to, ako nedovoliť súperovi dostať sa do streleckej pozície. Nebojte sa, nič im nedovolím, aj keď ich mám , ale veď už majú dosť zlata, aj nám ho treba, dobrácky dodal najvyšší obranca svetového hokeja Zdeno Chára. Bol však aj vďačným objektom na fotografovanie. Veď výškový rozdiel, keď stál na korčuliach, často dosahoval aj polmetrový rozdiel. A Zdeno trpezlivo pózoval. Ani Šatan neodmietal ponuky na fotografovanie veľkému zástupu fanúšikov. Rovnako ústretoví boli všetci. Boli najväčšími hviezdami MS. Aj Petrohrad drukoval našim hráčom. Stačilo prehovoriť na ulici a hneď vám každý blahoželal a vyjadril vieru, že titul určite získame my, lebo si ho najviac zaslúžime. Naše hviezdy zhoreli, ale tí vaši mládenci, to je tím, tak treba hrať hokej od srdca, prízvukoval jeden z obyvateľov Petrohradu. Rovnaký názor mali aj fínski fanúšikovia. Tých v Petrohrade boli stovky. Vôbec sa na Slovákov nehnevali, že ich vyradili z bojov o titul. Naopak verili, že tak urobil nový majster sveta. Váš celok je správny tím. Naši hokejisti nie sú takí súdržní. Veľa veľkých individualít, roztrieštená hra. To už nie je náš švédsky hokej. Vy ste to však podchytili správnym smerom, komentoval švédsky novinár Jack Mikrut a dodal: Kým Česi do finále prešli aj zásluhou šťastia, vy ste si to vybojovali. Keď slovenskí hokejisti nastupovali na semifinálový duel s Fínskom, v Petrohrade snežilo. Udreli povestné ruské mrazy. Včera síce nesnežilo, no zima a mráz neboli zhovievavé. Napriek známej sile ruskej zimy náš hokej odolal a v každom prípade v Rusku zvíťazil. A to sa nepodarilo ani Napoleonovi či wehrmachtu.
|
