Hospodársky denník
USD47,648 Sk
EUR43,017 Sk
CHF27,635 Sk
CZK1,167 Sk
  Pondelok  15.Mája 2000

Tréner je manažérom tímu a hry


J. Filcovi finančná nezávislosť od hokeja vytvára priestor na lepšiu prácu Jeho prvé kontakty s ľadom a korčuľami boli prostredníctvom brata. Hoci prvotné myšlienky smerovali ku krasokorčuľovaniu, ktorému sa zasvätil starší z Filcovcov, napokon sa rozhodol pre hokej. „S bratom, ktorý bol o päť rokov starší, som chodieval na tréningy, kým on cibril piruety, axely či iné skoky, ja som sa motal po štadióne. Všetci ma poznali, bol som z rodiny, kde šport bol doménou a rodičia nás systematicky viedli k láske k pohybu. Lenže, ako som sa tam motkal a skúšal prvé kroky na korčuliach, ľadári ma presvedčili, že jeden krasokorčuliar v rodine stačí, aby som sa venoval radšej niečomu chlapskejšiemu – hokeju. Do brány som sa dostal len preto, že brat a jeho rovesníci potrebovali vždy, či išlo o hokej alebo futbal, aby im niekto istil svätyňu a keďže som bol najmladší, odvrávať som nemohol,“ pripomenul si prvé tykanie s hokejom tréner úspešného hokejového tímu, ktorý dobyl cenné méty už na dvoch šampionátoch, Ján Filc. Prvú medailu
zožal s juniorskou dvadsiatkou pred dvoma rokmi na MS v Kanade. Bolo to ako blesk z jasného neba. Veď rok predtým sme si vo Švajčiarsku zachraňovali kožu, aby sme nevypadli z A kategórie. „Moja cesta k juniorskej reprezentácii nasledovala po tom, čo som robil tímu najskôr manažéra. A keďže po Švajčiarsku bola veľmi zlá situácia, rozhodol som sa to s trénerským povolaním znova skúsiť. Vyšlo to, získali sme bronz,“ vysvetľuje Ján Filc. Lenže jeho cesta za trénerskými poctami bola oveľa komplikovanejšia, hoci od začiatku, čo sa venoval tomuto povolaniu, ho sprevádzali úspechy. Ako absolvent FTVŠ s pedagogickou špecializáciou na telesnú výchovu a angličtinu sa presťahoval do Nitry, za ktorú hrával až do svojich 31 rokov. Lenže popri chytaní v bránke pracoval na polovičný úväzok ako tréner dorastu. Jeho rukami prešiel aj Daňo, Kolník, Stümpel. No skôr než sa definitívne vyzliekol z brankárskeho výstroja, odchytal si nielen v Nitre (za seniorov), ale aj v B Slovana či v BEZ Poprade a v juniorskom veku za československú reprezentáciu. „V juniorke som hrával s Mariánom Šťastným, Štrbákom, Černíkom, Pouzarom, Králikom. Spolu s veličinami
V Slovane som popri takých veličinách, ako bol Dzurilla či Sakáč, nemal šancu chytať v áčku. Lenže popri hraní v Nitre som začal využívať vedomosti nadobudnuté na škole a práca ma bavila. Bola to dobrá konfrontácia a myslím si, že ma oboje veľmi ovplyvňovalo a dopĺňalo. Začal som trénovať aj juniorskú reprezentáciu – brankárov. V tíme bol napríklad Čechmánek, Turek. Lenže môj brat sa rozhodol emigrovať a ja som dostal na 5 rokov zákaz na akýkoľvek výjazd do zahraničia, čo, samozrejme, bol veľký problém. Naši totiž boli natoľko dobrí, že sa zúčastňovali na rôznych medzinárodných turnajoch, a keďže mňa stále na hraniciach colníci vysadili z autobusu a vrátili domov, nemalo zmysel, aby som v tom pokračoval. S chlapcami som nemohol byť na zápasoch a komplikovalo to celú situáciu,“ dodáva Ján Filc. Rozhodol sa pre pôsobenie v oblasti pedagogiky, a to priamo na alma mater. Po odchode doc. Staršieho prevzal funkciu odborného asistenta a medzitým zašiel trénovať brankárov v Slovane, ale aj v neďalekej Viedni. Lenže v roku 1992 nastal v jeho živote radikálny zlom. „Pedagogická činnosť ma obohacovala, no mentálne som potreboval zmenu a ísť vyššie. Došla mi ponuka zastupovať jednu zahraničnú obchodnú firmu vo východnej Európe. Chytilo ma to, začal som sa oťukávať v tejto sfére a po dvoch rokoch som si vytvoril vlastnú spoločnosť, ktorá v súčasnosti zamestnáva 40 ľudí. A keďže zamestnanci pochopili, že robia nielen pre peniaze, ale predovšetkým pre seba, umožnilo mi to znova sa vrátiť do hokeja. A keďže v manažérskej sfére som už bol doma, dostal som ponuku robiť túto prácu pri juniorskej dvadsiatke. Vo firme som urobil niekoľko zmien. Odišiel som z niektorých postov a začal som sa venovať kontaktnej činnosti a konateľstvu,“ približuje Ján Filc a na otázku, čo ho viac ovplyvnilo a obohatilo, dodáva: „Dialektika nebol výmysel marxistov. Je veľmi ťažké rozlišovať, čo s čím súvisí a ovplyvňuje. Firmu som založil na princípe športového klubu a na to ma upozornil môj partner, ktorý o športe veľa nevie a o hokeji tobôž. Ako Francúz ani nevie pomaly, čo to je. No štruktúra firmy je tá istá ako v hokejovom klube. Človek presadzuje myšlienku, ktorú má vžitú, bez toho, aby si to uvedomil. Ja som vo firme zamestnal aj ľudí, ktorí neboli z danej brandže, ale podstatný bol ich charakter a postoj k práci. A to sa mi osvedčilo. Zamestnanci sú súčasťou firmy a uvedomujú si, že pracujú predovšetkým pre seba. Vývoj vzťahov
Aj v hokeji sa odzrkadľuje vývoj medziľudských vzťahov tak ako vo firme. Po úspechu našej dvadsiatky a po skončení vlaňajších MS som dostal ponuku na reprezentačného trénera seniorov. Tú som prijal. Dnes sa už reprezentácia netvorí na základe dlhodobej koncepcie. To je prakticky nemožné. Konečný efekt závisí od manažérskej schopnosti trénera. Musí vedieť, ako sústrediť všetkých potrebných hráčov do krátkodobých tréningových procesov. Musí mať dobre premyslenú koncepciu zloženia jednotlivých formácií. Detailne poznať veľké množstvo hráčov, vedieť, že ak mi môže prísť koncový hráč, musím k nemu postaviť hokejistu, ktorý je tvorivý typ a tak ďalej. Musím vedieť využiť hráčsky potenciál tak, aby sa hokejista ukazoval v jeho reálnej sile. Môžem úspešne pracovať s hráčmi vtedy, ak je buď talent, ktorý sa rozvíja, alebo je to pracant, schopný prijímať rady a aj ich plniť. Pokiaľ ide o kaučing, je to manažérska činnosť počas zápasu. Manažérske vlohy
Chce to správny odhad, kombinácie, reagovanie na vývoj hry, a to sú vlastnosti, ktoré musí mať každý dobrý manažér akejkoľvek firmy. Ďalej v tíme musia byť presne stanovené pravidlá a kompetencie. Poriadok v tíme a jeho dodržiavanie je veľmi dôležité. Aj my sme zaviedli niektoré opatrenia. Hráčom sa jasne povie denný program. Každý musí byť dochvíľny, a to bez výnimky. Pokiaľ ide o večierku, sám si ju určí, no musí vedieť, čo ho na druhý deň čaká a podriadiť tomu svoju životosprávu. Musíme naučiť hráčov byť zodpovedných samých za seba. Navyše so všetkými diskutujem, vysvetľujem im ciele, koncepciu. Je to obojstranne prospešné. Oni vedia, čo po nich chcem a zase ja sa dozviem ich názor a navzájom sa obohacujeme. Keď som koncipoval súčasnú reprezentáciu, vychádzal som z faktu, že tvorím základ tímu pre OH 2002. Vedel som, že musím skĺbiť skúsenosti niektorých starších hráčov, ale zároveň popri nich vytvoriť mladé gro, ktoré absorbuje všetky ich vedomosti. Ďalej som bol presvedčený, že kombinácia hráčov z NHL a z európskych líg s našimi usmerní herný vývoj predovšetkým tých, z našej súťaže. Je faktom, že legionári, predovšetkým z NHL, sú naučení na disciplinovanosť a zodpovednosť, čo prenášajú na kolegov.“ Jeho prístup, systematická práca a odbornosť už dosiahli dva veľké svetové úspechy. Podarilo sa mu to, čo zatiaľ ani jednému nášmu trénerovi. Vytvoril tím, ktorý spoločne dýchal a myslel na víťazstvo. Aj keď mnohí od začiatku dosť nahlas kritizovali jeho prácu, lebo mali pocit, že si z reprezentačného postu urobil cestovnú kanceláriu, neodradilo ho to od zámeru dôkladne spoznať potenciálnych reprezentantov od Tatier až po Vancouver. Od začiatku vedel presne čo chce a išiel za cieľom priamočiaro. Dokázal presvedčiť domácich hráčov, aby reprezentovali na menej lukratívnych podujatiach i tým, že trebárs sa nedostanú na MS. Navyše im umožnil spoznať medzinárodný hokej a byť rovnocenne hodnotenými ako legionári. „Hokej ako finančne veľmi náročný šport je u nás výrazne ovplyvnený celým procesom ekonomických reforiem. Jeho podpora výrazne klesla a aby došlo k náprave, sú potrebné dobré výsledky na medzinárodnom fóre. Potom začne byť hokej zaujímavý pre sponzorov.
A keď sa to podarí, môžu sa priživiť aj iné športy, lebo podnikateľov naučíme, aká je efektná investícia do športu a budú ústretovejší smerom k dotáciám pre šport. Ak si zoberiem český hokej, ich partneri sú firmy, ktoré majú národné cítenie a sú zároveň nadnárodné. Táto ekonomická väzba tu je. Dnes sa u nás ťažko uživí na adekvátnej hernej úrovni sotva päť klubov. Hoci mnohí volajú po rozšírení ligy, zatiaľ by to bol krok vzad tak pre úroveň ligy, ako aj samu reprezentáciu. Musíme sa spoliehať na legionárov. No tí nie vždy môžu prísť. Preto sme sa snažili hľadať riešenia tam, kde ich vidíme. Aby sme skvalitnili tréningový proces, rozhodli sme sa pre otvorený systém pre mladých hráčov, ktorí v reprezentácii pri stretnutiach s protihráčmi z iných európskych a svetových krajín môžu nahliadnuť do reálneho športového zrkadla, kde vidia, kde sú za svetovým hokejom, čo im chýba, v čom poprípade vynikajú, v čom sa majú zdokonaľovať, a čo naozaj treba celé prepracovať. Bez takejto konfrontácie by hráč zostal na svojej úrovni alebo na úrovni svojho málo konkurenčného prostredia stáť a nemohol by ašpirovať na absolútnu svetovú špičku. Do prostredia odkiaľ prichádzajú prenášajú všetky poznatky, skúsenosti z reprezentácie, určitú športovú i spoločenskú rozhľadenosť a ovplyvňuje to klubové prostredie. Pokiaľ je hráč motivovaný reprezentáciou a chce sa do nej vracať častejšie, musí zvyšovať svoju hodnotu a v klube zároveň nachádza veľa nasledovníkov. Väčšina hráčov si uvedomila, že hokej sa nekončí hranicami okresu, kraja, ale má globálny význam a že talentovaný jednotlivec sa môže presadiť.“ Jánovi Filcovi sa zmluva na trénerský post v reprezentácii končí. Ak mu však budú vytvorené adekvátne podmienky v pokračovaní začatej práce, rád by dotiahol tím až po OH 2002. „Nie som finančne závislý od hokeja, a to mi dáva oveľa širší priestor na prácu v ňom,“ pripomína Ján Filc a dodáva, že keď raz skončí s hokejom a s podnikaním, rád by sa venoval nadácii na podporu odbúrania násilia medzi ľuďmi. „Potrebujem, aby moja práca mala hlbší zmysel. Každý úspech ma teší, no staviam si vždy ďalšie ciele. Mojím želaním je, že keď sa rozhodnem odísť zo športu a z podnikania, vytvorím nadáciu, ktorou pomôžeme odstrániť zlo a násilie z filmov, dáme mladým ľuďom na voľný čas zmysluplnú činnosť či už športovaním alebo kultúrou. Len tak eliminujeme drogovú závislosť, kriminalitu. Budem sa snažiť presadiť kritériá kresťanského sveta.“ Ján Filc
Nar. 19. 2. 1953
Kariéra: MSJ 1972, MSJ 1973, hráč Slovana B, BEZ Bratislava, Plastika Nitra Trénerská kariéra: 3. miesto na MS dvadsaťročných 1999, MS 2000
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.