|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 15.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Čína druhá, India štvrtáPPP koriguje v HDP kurzové deformácie Svetová banka zverejnila svoje najnovšie Svetové rozvojové indikátory, založené nie na výmennom kurze národných mien k doláru, ale na báze parity kúpnej sily (PPP purchasing-power parity). Ekonomická sila jednotlivých krajín sa pri tomto porovnaní radikálne mení. Natoľko výrazne, že medzi 15 ekonomicky najsilnejšími štátmi figuruje pri použití relácie PPP sedem rozvojových krajín ani jedna z nich nie je členom elitného klubu OECD. Napríklad Čína, ktorá pri porovnaní hrubého domáceho produktu cez výmenný kurz jüanu k doláru (1 USD/8,22 jüanu) zaoberá v objeme ekonomiky s jej jedným biliónom USD až siedme miesto, pri použití realistickejšieho prepočtu cez PPP patrí v rebríčku druhé miesto hneď za Spojenými štátmi. Relácia PPP je k rozvojovým krajinám milosrdnejšia, lebo nedeformuje vzťahy značnými cenovými rozdielmi, ktoré má ten istý tovar napr. na americkom a čínskom trhu. Hoci ide v konkrétnych prípadoch materiálne o ten istý objem a kvalitu tovaru, výrazne vyššie najmä mzdové náklady v USA vykážu dva až tri razy vyšší prínos k HDP, ako sa na tú istú produkciu zaráta Číne. Keďže USA mali v roku 1998 HDP 8 biliónov USD, prepočet cez výmenný kurz ocenil Čínu len na necelú osminu amerického výkonu. Po odstránení cenových deformácií však čínske HDP vykázalo podľa Svetovej banky v roku 1998 rozmer 3,8 bilióna USD. Tento výrazný posun dostal Čínu z uvedenej siedmej priečky svetového ekonomického rebríka dokonca pred Japonsko, ktoré kritériá PPP posadili s 3 biliónmi USD na tretie miesto. Nejde len o Čínu. Aj iné rozvojové ekonomiky sa vo svetových indikátoroch SB dostali na základe prepočtu PPP hore. India s HDP vyše 2,1 bilióna USD obsadila štvrté miesto pred Nemeckom (1,9 bilióna), Francúzskom a Britániou. Rebríček Svetovej banky si, pravda, nevšíma viaceré dôležité ukazovatele, ako je produktivita a technologická kvalita ekonomiky hodnotených krajín, neuvádza na báze PPP ani HDP na obyvateľa. Napriek tomu poskytuje zaujímavý korigujúci pohľad na svetovú ekonomiku s jej 37 biliónmi USD svetového HDP v roku 1998. Jaroslav Brabec HDP na báze PPP, rok 1998, bil. U SD USA (2,6) 8 Čína (8,6) 3,8 Japonsko (4,3) 3 India (4,9) 2,1 Nemecko (2,5) 1,9 Francúzsko (2,6) 1,4 Británia (2,1) 1,3 Taliansko (2,7) 1,2 Brazília (4,3) 1,1 Rusko (-) 1 Mexiko (3,9) 0,8 Kanada (3,1) 0,7 Španielsko (3) 0,6 Kórejská rep. (8,1) 0,6 Indonézia (6,8) 0,5 V zátvorkách priemerný rast HDP v % v r . 1965 - 1998 Zdroj: SB Graf: Hd |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |