Hospodársky denník
USD47,648 Sk
EUR43,017 Sk
CHF27,635 Sk
CZK1,167 Sk
  Pondelok  15.Mája 2000

Rusko - NATO: teplejší mráz


Stretnutie generalít signálom, že Moskva nechce izoláciu
Mimoriadne teplá európska jar vyhnala na bod mrazu ukazovateľ vzťahov Ruska a severoatlantickej aliancie. Minulý týždeň sa po viac ako roku obnovili kontakty ich generalít. V hlavnom štábe najprestížnejšej svetovej vojensko-politickej organizácie v Bruseli náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Anatolij Kvašnin síce odmietol spoločne udierať na gong s Quidom Venturonim, náčelníkom vojenského výboru NATO, zato však prisľúbil, že Rusko bude, aj keď zatiaľ len v studenej vode, postupne rozmrazovať vzťahy so severoatlantickou alianciou. Moskva prerušila všetky kontakty s alianciou a stiahla svojich predstaviteľov z Bruselu v marci minulého roka na protest proti operácii NATO v Juhoslávii. Kontakty s touto štruktúrou obmedzila iba na mierové operácie v Bosne a v Kosove, nezúčastňovala sa dokonca ani na konzultáciách. Prvý kontakt s novým velením aliancie v Európe sa v hodnotení kosovských udalostí veľmi neodlišoval od tých, ktoré zmrazili vzájomné vzťahy: „pozitívny vývoj nezaznamenávame, NATO sa pokúša prikrášliť to, čo sa tam odohráva“ - neodpustil si generál Kvašnin. Napriek tomu Ruská strana začala roztápať ľady ponukou na otvorenie vojenskej misie NATO v Moskve, čo Brusel požaduje už veľmi dávno. Dala tiež najavo, že sa môže výberovo zapojiť do spolupráce s v rámci programu Partnerstvo za mier - súhlasí s účasťou na tých vojenských cvičeniach, ktoré sa nebudú odohrávať v blízkosti ruských hraníc. Ruské armádne velenie prízvukuje, že obnovenie spolupráce s alianciou na úroveň spred začiatku minulého roka je možné len v rámci rešpektovania parížskeho Základného dokumentu o vzájomných vzťahoch. Generálplukovník V. Manilov, zástupca veliteľa hlavného štábu, vyhlásil, že Moskva „požaduje rovnoprávnu spoločnú analýzu otázok európskej bezpečnosti a vzájomné hodnotenia s rešpektovaním postojov Ruska. Po druhé: spoločný program predchádzania krízových situácií a tiež rovnoprávnu účasť na realizácii spoločne prijatých rozhodnutí v oblasti európskej bezpečnosti“. Rusko si podľa Manilova nenárokuje na právo veta, ale skúsenosti kosovskej krízy ukázali, že napriek existujúcemu poriadku vzťahov - Zakladajúcemu aktu aliancie, prijaté záväzky z neho vyplývajúce nerešpektovala. „Nikdy nedopustíme, aby sme sa vrátili k status quo pred Kosovom, chceme vzťahy na kvalitatívne vyššej úrovni,“ vyhlásil V. Manilov. Návšteva po viac ako roku bola sondážou možností. Politické rozhodnutia vrátane potvrdenia vojenskej spolupráce na rok 2000 budú prijímať ministri zahraničných vecí a obrany. Začiatkom júna tému obnovenia spolupráce Ruska a NATO posúdia s najväčšou pravdepodobnosťou v Moskve počas návštevy americkej delegácie na čele s prezidentom Billom Clintonom. Návšteva náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl A. Kvašnina v Belgicku sa uskutočnila paralelne s cestou šéfa diplomacie I. Ivanova v Strassbourgu, kde Rada Európy posudzovala, ako Moskva plní jej odporúčania v Čečensku. Ochota prijať toľkokrát odmietnuté pozvanie do Bruselu, mohla byť ani nie tak začiatkom spolupráce s NATO, ako signálom pre európskych šéfov diplomacií, že Rusko si neželá izolovať sa od sveta. Mária Mikušová
Moskva
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.