Od stredy bez víza do Luxemburska
Luxemburské veľkovojvodstvo dočasne pozastavuje od stredy 17. mája uplatňovanie vízového režimu voči občanom SR. Podľa štátneho tajomníka MZV SR Jána Figeľa je to výsledok rozhovorov, ktoré mal na pôde sídla Rady Európy v Štrasburgu so šéfkou tamojšej diplomacie Lydiou Polferovou. MZV SR preto v najbližšom čase očakáva podľa neho oficiálnu nótu. Luxembursko sa tak pridáva k Holandsku, ďalšej krajiny Beneluxu, ktorá ani neuvažuje o zavedení víz voči občanom Slovenska. Ako zistil Hospodársky denník zo zdrojov veľvyslanectva Holandského kráľovstva v SR, dôvodom je aj to, že pre azylantov je Holandsko z hľadiska poskytnutých podmienok nepopulárne. V krátkom čase sa podľa Figeľa pripravuje návšteva prezidenta Policajného zboru SR a následne ministra vnútra SR v Belgicku, v rámci ktorej by malo dôjsť k podpísaniu dohody o spolupráci s rezortom vnútra v smere obnovenia bezvízového režimu s Belgickom, ale zároveň aj plnenia tretieho piliera EÚ v oblasti koordinácie vzťahov medzi ministerstvami vnútra členských krajín EÚ. Ján Figeľ mal už v piatok telefonicky prediskutovávať problém vízového režimu s ministrom zahraničných vecí Belgického kráľovstva. Ako zdôraznil, verím, že potrebné rozhodnutie sa podarí realizovať pre Slovensko pred letom tohto roka. Podľa neho totiž aj rozhodnutie Luxemburska vychádza z reálneho stavu počtu žiadostí zo Slovenska o azyl. Podľa dostupných údajov sa totiž v Luxembursku za apríl vyskytlo len 12 žiadostí o azyl, v susednom Belgicku 262 žiadostí (do začiatku zavedenia vízovej povinnosti to bolo spolu 577) a v Holandsku dosiahol celoročný počet žiadateľov 662, z toho v apríli 69. Keďže však nikto z azylantov nespĺňal kritériá, nikomu azyl neposkytli. Štátny tajomník informoval aj o výsledkoch svojej návštevy v Holandsku minulý týždeň. Na otázku Hospodárskeho denníka či súčasťou postoja Holandska v prioritnosti krajín Vyšehradskej štvorky, a teda aj Slovenska v jeho novom politickom prístupe, ktorý pred mesiacom schválil holandský parlament, je aj podpísané Memorandum o predvstupovom partnerstve medzi Holandskom a Slovenskom, odpovedal Figeľ, že by to malo byť základom spolupráce, čo je pre Slovensko, ktoré v rámci V4 zaostávalo, vyhovujúce. Ako ďalej zdôraznil, je dobre, že má o túto spoluprácu záujem nielen holandský, ale aj belgický parlament. Na žiadosť slovenskej strany by v centre spolupráce na tento rok mala byť oblasť životného prostredia, neskôr justícia, migrácia, regionálny rozvoj a nevylučuje aj otázky rozvoja malého a stredného podnikania. Návšteva predsedu vlády Holandského kráľovstva Wima Koka sa plánuje na 1. novembra tohto roku. Figeľ v krátkosti informoval aj o stretnutí s rakúskou ministerkou zahraničných vecí Benitou Ferrero-Waldnerovou, ktorá požiadala o stretnutie a oficiálnu návštevu Slovenska. Tá sa podľa J. Figeľa plánuje na 6. júna tohto roku. Pokiaľ ide o štrasburské stretnutie RE, ktoré sa zaoberalo situáciou v Rusku a následných krokoch v Čečenskej republike, RE prijala ako dostačujúce terajšie kroky Ruska v danom regióne. Slovensko podľa neho tlmočilo svoje stanovisko, podľa ktorého je potrebné pozerať sa aj na územnú integritu, ústavnosť a boj s terorizmom, ako na dôležité fenomény pre každý štát z hľadiska budovania stability a bezpečnosti. Preto ak aj preverovanie zajatcov alebo rukojemníkov ruskou stranou z hľadiska spáchania zločinov, je súčasťou právneho štátu, najmä keď sa má aj Čečensko vrátiť na cestu tohto právneho štátu. Slávka Blazseková
|
