Prioritami sú peniaze, kompetencie a reforma

Dnes sa tento problém týka Žakoviec, ale stačí ďalší fanatik a už zajtra sa môžu báť iní občania. Preto treba dávať prednosť zákonu pred emóciami a zneužívaním takzvanej ľudskosti. „Pred zvolením
do funkcie primátora v decembri roku 1998 som pracoval ako poslanec MZ, problémy komunálnej politiky som čiastočne poznal, ale priznám sa, že som neočakával, že obce a mestá sú na tom tak zle,“ uviedol svoj diskusný príspevok primátor Turzovky Miroslav Rejda. Kysuce a severozápadné Slovensko sú klimaticky krajne znevýhodnené, veď napr. ešte začiatkom apríla sme v odľahlejších prímestských častiach robili zimnú údržbu. Ale dlhoročný problém prerozdeľovania cestnej dane tieto klimatické podmienky vôbec nezohľadňuje a paušálne sa rovnako rozdeľuje na celom Slovensku. Výdavky na zimnú údržbu tvoria na severe takmer 15 percent celkového rozpočtu miest a obcí. Vykurovacie obdobie trvá 8 až 9 mesiacov kalendárneho roka a zabezpečuje sa dostupným, ale nekvalitným palivom, čo má priamy dosah nielen na životné prostredie. Viac ako 76 % komunálneho odpadu tvorí odpad z kúrenia. Na to priamo nadväzuje dlhodobo neriešený problém so skládkami tuhého komunálneho odpadu, ktorý sa v plnom rozsahu prejaví po uzatvorení skládok tuhého komunálneho odpadu po 1. júli t. r. Primátor Turzovky upozornil aj na to, že obec je podľa zákona povinná zabezpečiť personálnu súčinnosť na exekúcii,
ale čo je horšie, musí poskytnúť na exekuovaný majetok po obdobie šiestich mesiacov priestory. Možno predpokladať, že počet exekúcií bude stále rásť, a tento problém sa pre mestá a obce stane neriešiteľným. Na opačnej strane majú firmy v exekúcii a likvidácii často veľké záväzky voči mestu, tie však nie je možné za súčasných legislatívnych pomerov od exekútorov a likvidátorov vymôcť. Starosta Meniakoviec Milan Rabatin sa venoval okrem iného potrebe správne definovať verejný záujem
a výkony realizované vo verejnom záujme v oblasti dopravy, ale dotkol sa aj problémov skládok komunálneho odpadu, reformy, pôdy. Uviedol, že ak sa vyskytnú problémy, musia ich odborníci neodkladne riešiť, a nie ich politicky odsúvať, lebo je to nezodpovednosť voči občanom tohto štátu. Záver jeho vystúpenia tvorili slová: „Vždy, keď bola na sneme prítomná parlamentná opozícia, sľubovala nám rýchle, účinné a priame riešenia problémov. Ste pri moci, vážení, tak čakáme.“ Primátor Liptovského Hrádku Július Medvedi predložil viaceré návrhy na činnosť ZMOS v budúcom období. Väčšina z nich sa týkala ekonomiky (stabilizácia príjmov obcí minimálne na 4 roky, možnosť valorizácie miestnych daní, príprava zákona o miestnych poplatkoch, riešenie problému nezamestnanosti, kompenzácia príjmov z územia oslobodeného od platenia dane z nehnuteľností), legislatívy a reformy verejnej správy. V súvislosti s ňou uviedol, že „...decentralizácia a modernizácia verejnej správy musia byť ambíciou každého komunálneho politika. Je pre neho príležitosťou rozvíjať svoju obec či región a niesť zodpovednosť spolu s príslušnými právomocami, lebo zastupuje ľudí, ktorí mu dali dôveru. Získať, alebo stratiť viac, ako je dôvera, nie je možné“. Primátor Trnavy Štefan Bošnák hovoril o nariadení vlády o základných sadzbách odvodov za vyňatie pôdy
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Tento problém sa týka všetkých sídel, pretože hranica zastaveného územia je v zmysle platnej legislatívy určená k dátumu 1. január 1990. Odvtedy však nastali podstatné zmeny a súčasný právny stav znemožňuje mestám a obciam realizovať viaceré podnikateľské zámery. Preto je potrebná novelizácia príslušných predpisov. Primátor Trnavy spomenul v súvislosti so zákonom o pozemných komunikáciách príklad z Česka, kde má vlastník miestnych komunikácií právo rozhodovať o ich využívaní, právo rozhodovať o určovaní ich využitia a právo všeobecným záväzným nariadením stanoviť spoplatnenie za využívanie. Netýka sa to len parkovania v centrálnych mestských zónach, ale všetkých obcí, pretože novelizácia zákona v SR by mohla istým spôsobom regulovať využívanie miestnych komunikácií. Tretím návrhom bola požiadavka na
vyriešenie absurdnej situácie,
do ktorej sa mestá a obce môžu dostať v bytových domoch so zmiešaným spoluvlastníctvom. Ak sa spoločenstvo vlastníkov rozhodne, že vlastníci bytov budú mesačne platiť 1500 korún do fondu opráv, obec je povinná takú istú sumu platiť tiež, a to bez ohľadu na to, že zinkasuje za prenájom 150 alebo 200 korún. Stanovisko členov dvoch regionálnych združení - Podunajska a Malokarpatského regiónu – tlmočil na sneme primátor Senca Jozef Elšík. Päťdesiatsedem starostov a primátorov okresov Senec, Malacky, Pezinok a Dunajská Streda podporuje decentralizáciu a modernizáciu verejnej správy, avšak zásadne nesúhlasia s navrhovaným pričlenením týchto okresov do vyššieho územného celku Trnava a žiadajú svoje začlenenie do VÚC Bratislava. Opierajú sa o dlhodobý historický vývoj, ktorým sú vybudované sociálne, ekonomické, kultúrne a hospodárske väzby medzi územiami. Ďalší rozvoj hlavného mesta Bratislavy nie je podľa nich možný bez zázemia, ktoré nerozdeliteľne tvorí územie spomínaných okresov. Starosta Jaslovských Bohuníc Peter Ryška ocenil prácu poslanca NR SR P. Bohunického v prospech regiónu. Je v kontakte s obcami, dotknutými činnosťou jadrovej elektrárne, spracú novely zákonov, usiluje sa konzultovať so všetkými, ktorých sa novela týka, komunikuje v parlamente, komunikuje s príslušnými vládnymi činiteľmi. Okrem ďalších tém sa dotkol aj kontroly financií,
pričom podľa neho bola samospráva v predchádzajúcej diskusii postavená do dosť nepríjemného svetla, ako keby sa bránila verejnej kontrole financií. Pýtam sa, prečo robíme transformáciu? Pretože chceme dať práva späť občanovi, pretože peniaze nie sú peniazmi ministerstva financií, to sú zdroje od všetkých občanov. Je potrebné vrátiť rozhodovanie o nich na nižšiu úroveň. Štátna kontrola tiež nie je všemocná - napriek nej sme vlastne došli o celý štátny majetok... Mestá a obce sa racionálnej, rozumnej a nezneužiteľnej kontrole nebránia. Ide o to, aby proces bol skutočne racionálny a aby viedol k upevňovaniu právneho poriadku. Na problém
živelných pohrôm,
ktoré v priebehu niekoľkých minút menia osudy ľudí aj osudy miest, upriamil pozornosť primátor Sniny Štefan Milovčík. Navrhol vytvorenie fondu obcí a miest vo výške napríklad desať korún na jedného obyvateľa. Keby k tomu pristúpil naozaj každý zodpovedne, mohlo by sa v ňom objaviť okamžite 50 miliónov korún. K návrhu na vytvorenie fondu viedla primátora Sniny zlá skúsenosť obcí a miest z minulých rokov, keď síce postihnutých každý ľutoval, ale niekedy chýbali prostriedky na vyriešenie najhorších situácií. Čert a „EL NINO“ totiž podľa meteorológov nebudú spať ani v nastávajúcich rokoch. Zahrnúť definíciu lokálneho televízneho vysielania do zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý pripravuje Ministerstvo kultúry SR, navrhol primátor Novák Dušan Šimka. Pri lokálnom káblovom vysielaní využíva vysielateľ iba káblovú sieť, nijako nezaťažuje éter, ktorý je považovaný za národné bohatstvo a ktorý je z hľadiska počtu frekvencií obmedzený. Preto by na lokálne káblové vysielanie mala stačiť registrácia na okresnom úrade a nie licencia. Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie totiž posudzuje v súčasnosti každé obecné vysielanie tak, ako napr. vysielanie televízie Markíza či Luna. O negatívach
odďaľovania transformácie podnikov vodární a kanalizácií, ktorými sú nepriaznivý vplyv na koncepčnú prácu, rozvoj územia, využitie zdrojov území, modernizáciu prevádzkového majetku, hospodárenie, starostlivosť o majetok a špekulácia s majetkom, hovoril starosta Dubového Dušan Vereš. Položil tiež otázku, či štát poskytne mestám a obciam garancie terajšej ceny povrchovej vody a podzemnej vody na prameni. Združenie miest a obcí Turca podporilo stanovisko Rady ZMOS k decentralizácii a reformy verejnej správy a v rámci toho mesto Martin, ako sídlo územnosprávneho celku a tiež ako sídlo krajského úradu. Regionálne združenie podporuje postupnú realizáciu reformy, súbežne s prideľovaním finančných prostriedkov podľa tvorby a schvaľovania príslušných zákonov a súčasne žiada, aby sa politická vôľa a lobistické záujmy podriadili odbornému stanovisku. Združenie miest a obcí Turca ocenilo, že sa podarilo vyriešiť niektoré parciálne otázky, napríklad doplatenie výnosu z malej privatizácie pre mestá a obce, rovnomerné preplácanie dlhopisov z Fondu národného majetku, oslobodenie z príjmov z predaja a prenájmu z dane príjmov miest a obcí, či zakotvenie povinností predkladania potvrdení o úhrade daňových nedoplatkov k žiadostiam o poľnohospodárske dotácie. Starosta obce Ulič Jozef Repka hovoril o tom, že v obci Ulič je zriadená dočasná ubytovňa pre migrantov,
avšak bez základných hygienických a bezpečnostných potrieb. Ľudí zvážajú až z okolia Bystrice, dovedú ich tam na 30 dní. Po tejto lehote môžu zariadenie opustiť, ale bez toho, že by sa o nich niekto staral. Je tu teda nový problém, najmä v pohraničnej oblasti s Ukrajinou, a tento problém bude pretrvávať. Keď už má byť toto zariadenie na našom území, dožadujeme sa toho, aby spĺňalo základné hygienické, zdravotné a bezpečnostné podmienky, aby nedošlo k rozšíreniu chorôb. Medzi migrantmi, ubytovanými v Uliči, sa neskôr v Nemecku zistilo šesť prípadov cholery. Oľga Gáfriková