Hospodársky denník
USD46,955 Sk
EUR42,973 Sk
CHF27,616 Sk
CZK1,166 Sk
  Utorok  16.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Reforma ako strašidlo?


Reforma verejnej správy je celkom iste zložitý a mnohostranný komplex problémov, ale nemyslím si, že by ňou bolo treba strašiť tak, ako sme toho svedkami v ostatnom období. Slovensku hrozí kolaps v prípade, že spravovanie verejných záležitostí ostane nezmenené, že naša krajina sa neodhodlá na potrebné kroky. Aj keď, opakujem, neľahké, a to aj pre územnú samosprávu, ktorá má byť decentralizáciou kompetencií, finančných prostriedkov i politickej moci posilnená. Pod slovkom „posilnenᓠmožno niekto vidí viac svojvôle; ale niekto viac konkrétnej, presne identifikovateľnej zodpovednosti a demokratizácie. A to je aj hlavný kľúč k reforme – nie náklady na ňu, ktoré, mimochodom, naozaj nemožno presne vyčísliť. To nie je finančná transakcia, ktorá musí byť predovšetkým návratná, bez ohľadu na iné súvislosti. Reforma je primárne o spôsobe riadenia vecí verejných, o politických právach, o ústavou garantovanej možnosti účasti občanov na správe vecí verejných, o ďalšej demokratizácii. Odporcovia reformy považujú tézu o samospráve, ktorá je bližšie občanovi, za mýtus a tvrdenie, že reforma prenesie rozhodovania na úroveň, ktorú občan bezprostredne kontroluje, za lož. Zamrzeli a zamrazili ma tiež slová o „ľuďoch, ktorí sú do svojich funkcií volení bez ohľadu na svoje vzdelanie a odbornosť“. Nuž, pokiaľ viem, neexistuje vyššia legitimizácia moci, ako sú demokratické voľby a nie je mi celkom jasné, ako možno spochybniť blízkosť samosprávy obcí a miest občanovi, keď sú priamo a demokraticky volení miestni poslanci i starostovia a primátori. Je pravda, že občania mnohokrát nerozlišujú štátne a samosprávne orgány, ale spontánne sa vyberú najmä na tie druhé – pretože ešte ani jeden režim ich nenaučil chodiť tam, kde je to pre nich ďalej, teda na štátne úrady... Čo z článkov, tvoriacich verejnú správu, je občanovi bližšie než samospráva obcí a miest? A čo je na tomto konštatovaní mýtus? Ponechala by som na vôľu voličov, koho považujú vo svojej komunite za autoritu, komu dávajú svoj hlas a dôveru. Vzdelanie a odbornosť nie sú podmienkou ľudskej múdrosti a schopností, ani bystrého úsudku, a nie sú ani podmienkou volieb na iných úrovniach, napr. do NR SR. Ani jedna sféra spoločnosti nie je imúnna proti neschopnosti, pretože tá priam zázračne vždy dokáže nájsť nejakú škáročku, ktorou sa pretisne, ale nemali by sme genaralizovať a namiesto argumentov sústreďovať odsudky. Nezdá sa mi vhodné ani pravdivé robiť z miestnych volených predstaviteľov všetkého schopných hlupákov. Vrátim sa ešte k finančným súvislostiam reformy a otázke „odkiaľ na to samospráva bude brať“. A prečo by mala „brať“, keď občania už teraz platia dane? Odkiaľ má na to štát teraz? Z daní občanov, z príjmov štátneho rozpočtu – veď výkon kompetencií ani v súčasnosti nie je zadarmo. Objem prostriedkov na kompetencie, ktoré by sa mali presunúť na samosprávu, sa pohybuje okolo 50 miliárd korún. Tu nemožno uvažovať o ďalších 50 miliardách, iba o tých, ktoré máme. Nejde o „iné“ peniaze, ale o tie isté, ibaže by sa o nich malo rozhodovať na nižšej než centrálnej úrovni. O tom, že štát je zaujímavý dlžník, už vieme a možno by ani nebolo také zlé, keby sa Slovensko o tom prestalo presviedčať; pokiaľ ide o územnú samosprávu, rozhodne sa nezadlžila tak veľmi, ako sa dokázal zadlžiť štát. Ale úvahy o určení miery prijateľnej zadlženosti – pre každý verejný rozpočet! – nemôžu byť na škodu práve pre prípady možných nesprávnych rozhodnutí. Rozsah potrebných prostriedkov je zároveň dôkazom, že už len hovoriť o presune výkonu bez presunu financií je diletantské. Pri tejto chybe určite nemožno pristihnúť Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré nečakalo na zverejnenie výhrad SDĽ, aby pochopilo nevyhnutnosť zmien v oblasti financovania. A, mimochodom, ZMOS sa o kompetencie pre mestá a obce spolu s financiami nebije niekoľko mesiacov – ale od roku 1990, teda od času, keď, tuším, viaceré subjekty súčasného politického života ešte vôbec neboli na svete. Reforma verejnej správy je vážnym rozhodovaním v každom období – o zložitosti uplynulých rokov svedčí výrečne fakt, že ju nedokázalo zavŕšiť ani jedno vládne a parlamentné politické zoskupenie. To súčasné to možno dokáže, a možno aj nedokáže – závisí od neho, čo chce vlastne stihnúť a na čo stačí jeho vnútorná sila a súdržnosť. Štyri roky volebného obdobia, z ktorých už dobrý rok a pol uplynul, nie sú na realizáciu takých zásadných zmien, ako je reforma, morom času. „Ponáhľať“ sa netreba pre ZMOS, ale pre Slovensko, ktoré otáľaním stále stráca, pre systém verejnej správy, ktorý je pre chýbajúcu samosprávu na regionálnej úrovni od roku 1990 neúplný, pre napĺňanie myšlienky o modernej demokratickej spoločnosti a napokon azda preto, že sa k reforme zaviazali politické subjekty vo svojich programoch a vláda vo svojom programovom vyhlásení. Alebo išlo iba o slohové cvičenie? ZMOS nepodporuje reformu z hľadiska krátkodobých zámerov či potrieb; podporuje ju preto, lebo je si vedomé svojej zodpovednosti za vývoj nielen obcí a miest, ale aj celého Slovenska. Oľga Gáfriková

počasie

Ráno miestami možnosť zvýšenia dýchacích ťažkostí. Celkove však na našom území bude prevládať zväčša priaznivý vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, iba mierne podráždenie vplyvom počasia, čo pôsobí skôr pozitívne na výkonnosť a koncentráciu. Hlboký spánok počas oddychových fáz napomáha lepšej regenerácii síl organizmu. Pacienti s kardiovaskulárnym postihnutím sa však majú šetriť a vyhýbať sa väčšej námahe a stresovým situáciám. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi, citliví na počasie, môžu reagovať náchylnosťou k migrénam a pocitom závratu. n Zajtra očakávame pretrvávanie uvedených vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno, popoludní v horských dolinách ojedinele búrky. Najvyššia denná teplota 25 až 29 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 16 stupňov. Slabý premenlivý vietor. V stredu a vo štvrtok bude jasno až polojasno a cez deň veľmi teplo. Vo štvrtok popoludní na západnom Slovensku oblačno s búrkami. Najnižšia nočná teplota 15 až 11, v horských dolinách miestami okolo 9 stupňov. Najvyššia denná teplota väčšinou 26 až 30 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.12 a zapadne o 20.26 h.

Amsterdam prehánky24
Atényslnečno29
Belehradtakmer jasno28
Berlínpolojasno25
Bratislavajasno28
Brusel oblačno23
Budapešťpolojasno27
Bukurešťpolojasno24
Frankfurtslnečno28
Helsinkipolojasno17
Istanbulpolojasno24
Kodaňpolojasno25
Kyjevslnečno23
Lisabonpolooblačno25
Londýnpolooblačno19
Madridpolojasno32
Milánojasno29
Moskvaoblačno11
Oslodážď19
Parížoblačno26
Prahaslnečno27
Rímtakmer jasno30
Sofiapolojasno26
Štokholmpolojasno23
Varšavaslnečno25
Viedeňjasno28
Záhrebpolojasno28
Ženevapolojasno27

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.