Hospodársky denník
USD47,335 Sk
EUR42,978 Sk
CHF27,67 Sk
CZK1,168 Sk
  Streda  17.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Technický sneh ako prírodný

Aktívne využívanie času v rámci našich dovoleniek zohráva čím ďalej, tým väčšiu úlohu. Predovšetkým v zime, keď sa človek túži „zohriať“ pohybom, rastie záujem o krátkodobé, hlavne víkendové, ale aj zimné dovolenkové pobyty. Slovensko, ktoré pokrývajú z dvoch tretín hory, má vhodné reliéfne a klimatické predpoklady na zimné športy. Regióny zhodnocujú svoj potenciál a v lyžiarskych strediskách investujú spoločnosti do umelého zasnežovania. Človek prírode nerozkáže a mechanické zasneženie svahu garantuje lyžiarom dobré podmienky na lyžovanie a čo je dôležité - predlžuje zimnú sezónu. A tak sa snežné delá stávajú štandardným vybavením väčšiny zimných stredísk.

Medzi prírodným a technickým snehom naoko nie sú žiadne rozdiely. Oba typy tvorí voda. Technický sneh má však dlhšiu životnosť a pomalšie sa topí. Sklz lyží je zase lepší na prírodnom snehu. Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje podmienky na lyžovanie, je podklad. Na pokrytie trávnatých svahov stačí niekoľko desiatok centimetrov snehu, kosodrevina a skalnaté bloky vysokohorských stredísk vyžadujú skutočne „vysokú“ nádielku snehu. Investície do umelého zasnežovania sú spojené aj s investíciami do úpravy svahov tak, aby zodpovedali medzinárodne uznávaným normám, a tým zabezpečili bezpečnosť lyžiarov. No napriek všetkému, úspech závisí od komplexnosti vybavenia strediska, teda od schopnosti poskytnúť turistovi náhradné služby v čase, ak počasie nepraje snehu a iným zimným radovánkam.

Lyžujeme radi a často? Pohľad na informácie z prieskumu, ktorý poskytol Ústav turizmu, nepotvrdzuje, že by Slovensko v súčasnosti patrilo medzi vyhľadávanú krajinu zimných športov, a zo strany domáceho obyvateľstva pobyt na horách vyhľadáva ročne necelá tretina dovolenkujúcich. Vysoký záujem je o silvestrovské pobyty, po nich nasledujú vianočné a prázdninové (dovolenky s deťmi). Rast záujmu o víkendové lyžovanie vytvára v zimných strediskách skôr neželaný tlak na prepravnú kapacitu. Bežná čakacia lehota na vlek by mala byť 10 - 15 minút, avšak s prekročením jeho vyťaženia nad 50 percent sa, samozrejme, znásobuje aj čas čakania. Regulácia počtu návštevníkov a ich spokojnosť s kvalitou služieb je v rukách zimného strediska. Aktivity jednotlivých stredísk presvedčujú, že záujem o klienta majú. Nielen o zahraničného, ale aj domáceho.

Rudolfa Vallová

tabuľka

Účel dovolenkového pobytu domácich hostí v percentách

Účel pobytu 1997 1998 1999

Pobyt na horách 33,0 38,1 31,6

Pobyt pri vode 22,3 27,7 23,2

Návšteva známych 16,1 13,0 12,5

Liečebný pobyt 10,2 9,4 14,4

Pobyt na vidieku 8,6 5,6 6,7

Mestský turizmus 3,0 1,8 3,2

Kombinovaný pobyt 4,8 2,6 4,4

Okružné cesty 0,8 1,0 1,1

Iný typ 1,3 0,8 2,9

Zdroj: Ústav turizmu

tabuľka

Účel návštevy zahraničných návštevníkov z jednotlivých vysielajúcich krajín v percentách

Účel návštevy ČR PR Rak. MR Ukr. Nem.

Pracovná cesta 38,9 10,8 26,5 12,5 22,6 17,1

Tranzit 9,5 29,5 30,1 25,6 12,8 41,8

Návšteva rodiny 27,2 4,7 18,0 26,4 20,6 9,3

Nákupná turistika 2,6 15,1 16,5 17,3 35,9 1,4

Lyžovanie 3,0 5,0 0,2 3,4 0,7 2,2

Rekreačný pobyt 10,0 14,4 4,2 6,3 4,1 17,4

Kult. poznávací 7,1 18,3 2,6 6,7 3,2 4,8

Liečebný pobyt 1,6 2,2 1,9 1,8 0,0 6,0

Zdroj: Ústav turizmu

počasie

Dnes bude prevládať príjemná teplotno-vlhkostná klíma bez podstatnejšej záťaže srdcovo-cievneho systému. Očakávame ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím, ktoré má skôr všeobecne priaznivý a povzbudzujúci vplyv. Pozitívne sú účinky na toleranciu telesnej a duševnej námahy - zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami sa však majú šetriť a vyhýbať priamemu slnečnému žiareniu, pri nízkom krvnom tlaku je mierne zvýšený sklon k migrénam a pocitom závratu. Ráno miestami možnosť záťaže dýchacieho systému. n Zajtra nepredpokladáme podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí, až k večeru predpokladáme zvyšovanie reumatických, srdcovo-cievnych a dýchacích ťažkostí, výskyt mrzutosti, podráždenosti a únavy. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno a naďalej veľmi teplo. Najvyššia denná teplota 26 až 31, na horách vo výške 1500 m 16 stupňov. Južný vietor 2 až 5 m/s. Vo štvrtok bude na východe spočiatku jasno až polojasno, cez deň od západu veľká oblačnosť a na mnohých miestach občasný dážď alebo prehánky, lokálne aj búrky. V piatok prevažne oblačno a miestami prehánky alebo búrky. Najnižšia nočná teplota 14 až 10, v horských dolinách miestami okolo 8, najvyššia denná vo štvrtok 22 až 26, na východe miestami ešte okolo 28, v piatok 20 až 24 stupňov, na severe chladnejšie. n Slnko vyjde zajtra o 5.10 a zapadne o 20.27 hod.

Amsterdam prehánky17
Aténypolooblačno27
Belehradjasno29
Berlínpolojasno28
Bratislavajasno29
Brusel oblačno16
Budapešťjasno28
Bukurešťpolooblačno25
Frankfurtpolojasno27
Helsinkipolojasno13
Istanbuljasno23
Kodaňoblačno21
Lisabonoblačno22
Londýnoblačno16
Madridoblačno24
Milánopolooblačno26
Moskvaoblačno14
Oslooblačno17
Parížprehánky20
Prahajasno28
Rímjasno29
Sofiajasno26
Štokholmpolooblačno18
Varšavajasno27
Viedeňjasno29
Záhrebjasno28
Ženevapolojasno26

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.