Hospodársky denník
USD47,335 Sk
EUR42,978 Sk
CHF27,67 Sk
CZK1,168 Sk
  Streda  17.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čiernohorské lákanie návštevníkov - prosím čítať

Podgorica verí v turistický boom v priebehu nasledujúceho desaťročia

Vzhľadom na rozlohu a zemepisnú polohu je celkom prirodzené, že úrady v Podgorici zaraďujú turistiku medzi strategické odvetvia. A rovnako je samozrejmé, že hlavným lákadlom pre turistov je morské pobrežie, kde sa nachádza hneď niekoľko známych stredísk. Ak by sme sa vybrali smerom z juhu na sever, postupne by sme prechádzali cez mesto Ulcinj, kde sa stretávajú viaceré kultúry a kde nájdeme najdlhšiu piesočnatú pláž v Európe. Neskôr by sme míňali svetoznámy Sveti Stefan, Miločer, Budvu, záliv Boka kotorská či mesto Kotor s viacerými historickými pamiatkami pod záštitou UNESCO.

„Rozvoj turistiky ja najvyššou prioritou medzi súkromnými odvetviami Čiernej Hory,“ píše sa v strategickom dokumente čiernohorského ministerstva turistiky. „Od trvalého využitia prírodných potenciálov, zapojenia verejného a súkromného sektora, od atraktívnosti celkovej ponuky a jej medzinárodnej konkurencieschopnosti závisia pracovné miesta a životný štandard širokých vrstiev obyvateľstva.“ Pravda, vôbec nebude pre Čiernu Horu jednoduché vypracovať sa na špičkovú turistickú destináciu. Najmä nie po rokoch vojen a sankcií, ktoré poznačili celý región a podpísali sa pod výrazný pád životného štandardu. Počet prenocovaní klesol z necelých 11 miliónov v 80. rokoch na menej ako 5 miliónov. „Návrat zahraničných hostí prebieha pomaly, zatiaľ čo dopyt v Srbsku a Čiernej Hore sa koncentruje na šesť týždňov v špičke sezóny,“ tvrdia predstavitelia čiernohorskej vlády, ktorí zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre potrebné investície do verejnej a hotelovej infraštruktúry.

Niektoré trendy však avizujú lepšie dni. odvetvie turistiky už dnes tvorí 8 až 17 percent HDP (podľa úspešnosti roka a požitej štatistickej metódy). Celkové príjmy z turistiky za minulý rok predstavovali 111 mil. USD, čiže došlo k rastu o 24,8 percenta, pričom tu ešte nie sú započítaní turisti z Čiernej Hory (čísla sa teda vzťahujú na zahraničných hostí a návštevníkov zo Srbska). Ešte viac povzbudzuje zvýšenie počtu zahraničných turistov v minulom roku. V tomto prípade sú celkové príjmy 54 mil. USD, čo je o 67 percent viac ako v roku 2001. Ak tento nárast porovnáme so zvýšením zahraničných návštev (37 percent), vychádza, že štruktúra zahraničných hostí sa mení v prospech tých s vyššou platobnou schopnosťou.

Dlhodobé plány ministerstva turistiky sú však omnoho ambicióznejšie. V prvom rade je cieľom rozšíriť trvanie sezóny, čo je možné najmä rozšírením ponuky. Pokiaľ ide o letnú časť sezóny, znamená to spestriť ponuku v prímorských letoviskách, ale zároveň aj rozšíriť možnosti pre horskú turistiku, využiť možnosti Skadarského jazera, ako aj bohaté kultúrno-historické dedičstvo. Počas zimy by podľa vládnych materiálov mal turistický sektor ponúkať kvalitné produkty vo vybraných segmentoch trhu. V konkrétnych číslach je cieľom zvýšiť počet hotelových kapacít na 50 000 do roku 2010 a na stotisíc do roku 2020. Zároveň by malo dochádzať k zvyšovaniu kvality hotelových služieb. Príjmy z turistiky by sa do roku 2010 mali zvýšiť na takmer 1,2 miliardy USD a turisti zo západnej Európy by sa na týchto príjmoch mali podieľať 57 percentami. Takýto vývoj by podľa odhadov zabezpečil vytvorenie 75-tisíc nových pracovných miest.

počasie

Dnes bude prevládať príjemná teplotno-vlhkostná klíma bez podstatnejšej záťaže srdcovo-cievneho systému. Očakávame ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím, ktoré má skôr všeobecne priaznivý a povzbudzujúci vplyv. Pozitívne sú účinky na toleranciu telesnej a duševnej námahy - zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami sa však majú šetriť a vyhýbať priamemu slnečnému žiareniu, pri nízkom krvnom tlaku je mierne zvýšený sklon k migrénam a pocitom závratu. Ráno miestami možnosť záťaže dýchacieho systému. n Zajtra nepredpokladáme podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí, až k večeru predpokladáme zvyšovanie reumatických, srdcovo-cievnych a dýchacích ťažkostí, výskyt mrzutosti, podráždenosti a únavy. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno a naďalej veľmi teplo. Najvyššia denná teplota 26 až 31, na horách vo výške 1500 m 16 stupňov. Južný vietor 2 až 5 m/s. Vo štvrtok bude na východe spočiatku jasno až polojasno, cez deň od západu veľká oblačnosť a na mnohých miestach občasný dážď alebo prehánky, lokálne aj búrky. V piatok prevažne oblačno a miestami prehánky alebo búrky. Najnižšia nočná teplota 14 až 10, v horských dolinách miestami okolo 8, najvyššia denná vo štvrtok 22 až 26, na východe miestami ešte okolo 28, v piatok 20 až 24 stupňov, na severe chladnejšie. n Slnko vyjde zajtra o 5.10 a zapadne o 20.27 hod.

Amsterdam prehánky17
Aténypolooblačno27
Belehradjasno29
Berlínpolojasno28
Bratislavajasno29
Brusel oblačno16
Budapešťjasno28
Bukurešťpolooblačno25
Frankfurtpolojasno27
Helsinkipolojasno13
Istanbuljasno23
Kodaňoblačno21
Lisabonoblačno22
Londýnoblačno16
Madridoblačno24
Milánopolooblačno26
Moskvaoblačno14
Oslooblačno17
Parížprehánky20
Prahajasno28
Rímjasno29
Sofiajasno26
Štokholmpolooblačno18
Varšavajasno27
Viedeňjasno29
Záhrebjasno28
Ženevapolojasno26

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.