|
|
||||||||||||||||
| Streda 17.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Stav nie je vyhovujúciDosiahnuť nezávislosť sudcov Som presvedčená, že sudcovia by mali byť vo svojom rozhodovaní čo najnezávislejší - od politických strán, od šéfov, od finančných ponúk i od mienky svojich priateľov. A zároveň dúfam, že v skutočnosti sú naozaj nezávislí a rozhodujú spravodlivo, uviedla v ankete Hospodárskeho denníka Silvia Kršková, riaditeľka marketingu vydavateľstva Ikar. Je to názor, s ktorým určite súhlasí značná časť našich čitateľov. Tí, ktorí sa zaoberajú týmito otázkami profesionálne, vidia súvislosti sudcovskej nezávislosti podstatne širšie. JUDr. Pavel Rohárik, prezident Združenia sudcov Slovenska: - Nezávislosť má dve základné roviny. Prvá je nezávislosť pri samotnom rozhodovaní v talári. V súdnej miestnosti by nikto nemal sudcovi hovoriť, ako má rozhodnúť. Veľa ľudí to vníma len takto a nezávislosť súdnictva obmedzuje len na túto skutočnosť. Lenže to nie je veľký pokrok oproti totalitnému režimu, pretože aj v totalitnom režime sa na 95 % takáto nezávislosť sudcov rešpektovala. Ide však o to, aby sa sudca naozaj mohol cítiť nezávislý. A takisto aby sa aj účastníkom konania javil ako nezávislý. To je dôležité. Aby mohol byť súdny sudca a súdna moc nezávislá, nemôže byť napríklad tak veľmi závislá od výkonnej moci tak, ako je teraz od ministerstva spravodlivosti, od vlády alebo aj od parlamentu. Je tu typický príklad inštitútu štvorročných sudcov, ktorých volí parlament. A znovu ich potom volí na neobmedzené časové obdobie na návrh vlády. Ak som sudca zvolený na štyri roky a dostanem nejakú politicky delikátnu kauzu, asi sa nebudem cítiť celkom nezávislý, keď budem vedieť, že jedna strana v konaní je poslanec alebo člen politickej strany, ktorá bude rozhodovať o mojej budúcnosti, pretože jej poslanci v parlamente o mne budú hlasovať. Samozrejme, nezávislosť má aj svoje materiálne dimenzie. Ak mladý sudca nemá byt, ak jeho príjem nie je dostatočný na určitý štandard, ak musí bývať na sídlisku a o dve poschodia nižšie býva človek, ktorý je účastníkom jeho konania alebo ktorého súdi, čo je pomerne bežný jav, tak znovu môžeme dosť ťažko hovoriť o nezávislosti súdnictva. Bude vecou spoločnosti, politickej reprezentácie, ale aj samotných sudcov, aby sme sa tej nezávislosti naučili, a aby sme pre ňu vytvorili podmienky a aby sme ju rešpektovali. Naša predstava je taká, že ministerstvo spravodlivosti by malo vykonávať technický, materiálny servis na zabezpečenie výkonu súdnictva. To znamená, zabezpečovať budovy, materiálne náležitosti, odborno-administratívny aparát. Ale samotný výkon súdnej funkcie - kto bude sudca, ako sa bude vzdelávať, na ktorom súde bude pôsobiť, či postúpi na vyšší súd alebo nie, či bude kárne stíhaný alebo nie a ak áno, aký kárny trest dostane - toto by malo byť vyslovene vecou súdnej moci. Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR označil stav justície v oblasti nezávislosti za absolútne nevyhovujúci, pričom od roku 1989 Slovenská republika na rozdiel od ostatných postkomunistických krajín zostala v tomto smere pozadu. Pre skutočnú reálnu nezávislosť súdnej moci, tak zákonodarnej, ako aj výkonnej, sa v slovenskej justícii neurobilo takmer nič, uviedol. Podľa neho po spoločensko-ekonomickej transformácii v roku 1989 sa síce prijal Sudcovský kódex a Organizačný zákon, avšak absolútne nevyhovujú kritériám z pohľadu EÚ. Na margo preťaženosti súdov a sudcov na nižších stupňoch Š. Harabin vyhlásil, že vzhľadom na počet nevybavených vecí nie je možné túto situáciu riešiť ináč ako navýšením ich počtu. Už asi pred rokom som upozornil, že je potrebné navýšiť súčasný počet asi o sto sudcov, pripomína Š. Harabin. V ankete k otázke nezávislosti sudcov budeme pokračovať. (zk, tu) |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |