Jadrový výbuch na Mesiaci? Spojené štáty uvažovali uskutočniť skúšku atómovej bomby na Mesiaci ako súčasť demonštrácie svojej vojenskej sily a technickej zdatnosti počas studenej vojny v období po vypustení prvej kozmickej družice, uviedol fyzik Leonard Reiffel (72), ktorý bol zodpovedný za tento prísne tajný projekt. Výskum tejto možnosti sa začal v roku 1958 s podporou Centra pre špeciálne zbrane v Albuquerque v Novom Mexiku. Na projekte pracovalo desať vedcov vrátane Carla Sagana - vtedy mladého astronóma a neskôr slávneho propagátora vedy a vesmíru. Najdôležitejšou úlohou bolo ukázať svetu silu a schopnosti USA, uviedol Reiffel. Žiara jadrového výbuchu na Mesiaci by bola dobre viditeľná aj zo Zeme. Keďže na Mesiaci je nedostatok atmosféry, po výbuchu by sa neobjavil charakteristický hríb, ale iba oblak prachu z vyhĺbeného krátera po explózii. Reiffel ďalej konštatoval, že sa uvažovalo odpáliť atómovú bombu rovnakej sily, akú USA vrhli na Hirošimu. Americké letectvo vylúčilo možnosť použitia vodíkovej bomby, pretože v tých časoch by ju bolo ťažké na Mesiac dopraviť. Projekt sa však nakoniec nerealizoval, pretože predstavitelia amerických leteckých síl nadobudli presvedčenie, že je príliš riskantný a nepriniesol by očakávaný výsledok. Podľa Reiffela mal pokus zvýšiť sebadôveru Američanov po tom, čo ZSSR ako prvý vypustil do vesmíru družicu. USA veľmi pomaly dobiehali Sovietsky zväz a prenasledovala ich celá séria neúspechov pri odpaľovaní rakiet. V dôsledku toho prevládala domnienka, že Sovieti môžu jadrovými zbraňami zasiahnuť USA, avšak Pentagón nebude môcť na takýto útok adekvátne odpovedať. Výskum súvisiaci s jadrovou skúškou na Mesiaci uskutočnil tím odborníkov v Chicagu na pracoviskách, ktoré teraz patria Inštitútu pre technológie. L. Reiffel ďalej uvádza, že spolu s C. Saganom chceli výbuchom zistiť, či na Mesiaci existujú organické molekule. V roku 1959 Sovietsky zväz ako prvý dopravil raketu na Mesiac, pričom Američanom sa to podarilo o tri roky neskôr. Podľa Reiffela však jeho tím nepracoval na konštrukcii rakety, ktorá by dopravila atómovú nálož na Mesiac. Jeho projekt bol iba ideou a nikdy sa nedostal do operačnej roviny. Nature, máj 2000
|
počasie U ľudí, ktorí reagujú na počasie sa zosilňuje pocit nespokojnosti. Môže dôjsť k miernemu narušeniu koncentrácie, ako aj k zvýšeniu podráždenosti, nervozity a sklonu k depresívnym reakciám. Pri telesnej a duševnej námahe nastáva rýchlejšie únava, možné sú poruchy spánku. Mierne sa zvyšuje záťaž srdcovo-cievneho systému. Negatívne môže pôsobiť počasie na pacientov s reumatickými ochoreniami. n Zajtra predpokladáme zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)n Dnes bude jasno až polojasno. V priebehu dňa v západnej polovici pribúdanie oblačnosti a popoludní miestami prehánky a búrky. Najvyššia denná teplota 26 až 30, na západe a severe miestami okolo 23 stupňov. Teplota na horách o výške 1500 m 16 stupňov. Južný, cez deň na západe severozápadný vietor 3 až 7 m/s. V piatok veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach prehánky alebo občasný dážď, vo východnej polovici územia aj búrky. V sobotu polooblačno až oblačno a už len miestami prehánky. Najnižšia nočná teplota 15 až 11 stupňov, v sobotu asi o dva stupne nižšia. Najvyššia denná teplota 18 až 22, v severných okresoch okolo 16 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.09 a zapadne o 20.28 hod. Amsterdam | prehánky | 21 |
Atény | jasno | 28 |
Belehrad | slnečno | 28 |
Berlín | prehánky | 23 |
Bratislava | slnečno | 28 |
Brusel | prehánky | 20 |
Budapešť | slnečno | 28 |
Bukurešť | slnečno | 28 |
Frankfurt | oblačno | 23 |
Helsinki | polooblačno | 13 |
Istanbul | jasno | 24 |
Kodaň | oblačno | 20 |
Kyjev | slnečno | 23 |
Lisabon | prehánky | 21 |
Londýn | dážď | 19 |
Madrid | oblačno | 26 |
Miláno | slnečno | 29 |
Moskva | slnečno | 7 |
Oslo | oblačno | 20 |
Paríž | prehánky | 21 |
Praha | prehánky | 22 |
Rím | jasno | 29 |
Sofia | slnečno | 24 |
Štokholm | oblačno | 16 |
Varšava | prehánky | 25 |
Viedeň | slnečno | 27 |
Záhreb | slnečno | 26 |
Ženeva | búrky | 26 |
|
|
|