|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 18.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Je to len ochota platiť cenuIzrael návratom osád Palestínčanom zapracoval Máme s Izraelčanmi kontakty, ale tie skutočne nemôžeme nazývať rokovaniami, uviedol na margo tajných stretnutí či diplomatických izraelsko-palestínskych posedení pod vedením amerického vyslanca pre Blízky východ D. Rossa, Yasser Abed Rabbo, štátny tajomník palestínskej vlády. Obul sa tak do sedemročnej nečinnosti Izraelčanov, ktorá má navonok vytvárať dojem aktivity, aj keď pre Palestínčanov žiadne ovocie nepriniesla. Hoci si pred týždňom Palestínčania hlučne pripomenuli 52. výročie skončenia britskej vlády v roku 1948 a založenie štátu Izrael, uplynul presne rok, čo vyslovili presvedčenie, že rok 1999 bude rokom ich samostatného štátu. Zmenilo sa len niečo. Palestínčania dostali pod úplnú správu tri dediny a Izraelčania predložili detailnú mapu návrhu dohody o konečnom usporiadaní, ktorej existenciu však šéf diplomacie David Levy popiera. Ako napísal denník Haaretz, palestínsky štát by sa mal rozkladať na 66 % Západného brehu a pásma Gazy. Tým by malo byť 20 percent územia, kde sú dnes izraelské osady a úzky pás pozdĺž rieky Jordán, spätne anektovaných Izraelu, a 14 % zo Západného brehu zostane ešte čas v bezpečnostnom náručí Izraela, no neskôr padne do lona Palestínčanov. Tí chcú len jediné, návrat územia z roku 1967. Je to reálne možné? Niežeby na to Palestínčania nemali nárok. Prinieslo by to len vzburu pol milióna Izraelčanov, ktorí na dotknutých územiach žijú. To sa týka aj Východného Jeruzalema, ktorý rovnako Izrael nezákonne anektoval, a ktorý by mal byť hlavným mestom štátu Palestína. Na druhej strane, ak by sa nič nerobilo, židovské obyvateľstvo by zapracovalo na tom, aby sa v nezákonnej výstavbe pokračovalo. Je veľa alebo málo to, že Palestínčania získali tri osady Abú Dis, Izzaríja a Sawahra pod úplnú kontrolu? Keď si zoberieme Abu Dis, izraelské sľuby vrátiť osadu sa vždy končili ospravedlneniami, že tak nemožno urobiť pre odpor strany Šaás. Vláda teda zapracovala, keď si dovolila rozhodnúť inak, ako chce Šaás. Lenže, Abú Dis bola aj tak skôr technickou záležitosťou, keďže nad ňou už majú Palestínčania plnú civilnú a z časti aj bezpečnostnú kontrolu. Omieľať teda otázku bezpečnosti, resp. ochotu a schopnosť Palestínčanov splniť bezpečnostné požiadavky, teda odstrániť teror militantných protiizraelských skupín po odchode Izraela z území, nemôže byť ponímaná bez politickej a ekonomickej reality, v ktorej Palestínčania žijú. Ako správne poznamenávajú pozorovatelia, pre Izrael je síce prvoradá otázka, či to Arafat vie zabezpečiť. Ale oveľa dôležitejšie by bolo opýtať sa, či je Izrael pripravený zaplatiť cenu za Arafatovu ochotu urobiť tak?! Slávka Blazseková |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |