Hospodársky denník
USD47,834 Sk
EUR42,883 Sk
CHF27,692 Sk
CZK1,171 Sk
  Štvrtok  18.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Budúcnosť pre slovenské letiská...

Čo je SSL?

SSL, resp. Slovenská správa letísk, je štátna príspevková organizácia, ktorá bola založená rozhodnutím ministra dopravy v decembri 1990. Základným účelom zriadenia tejto organizácie je správa a prevádzkovanie Letiska M. R. Štefánika Bratislava, Letiska Košice, Letiska Poprad - Tatry, vo vymedzenom rozsahu správa a prevádzkovanie Letiska Piešťany a Sliač a nakoniec správa ostatného zvereného majetku.

Určite najdôležitejšou úlohou Slovenskej správy letísk počas celého jej pôsobenia je zabezpečovať rozvoj letísk, ktoré riadi, spravuje a prevádzkuje, s cieľom rozširovania ponuky leteckých spojení uspokojujúcich trh leteckej dopravy.

Doterajšie centrálne prevádzkovanie letísk príspevkovou organizáciou je prežité. Nedáva možnosti na podnikanie, neplatič DPH predražuje výkony. Nemenej dôležitý je vstup Slovenska „do Európy“, na čo by naše letiská mali byť vopred pripravené, aby boli schopné obstáť v konkurencii s ostatnými. To sú hlavné dôvody, prečo je nutné úlohu organizácie uvedenú vyššie, teda rozvoj letísk, orientovať v súčasnosti iným smerom. Riešením je posilnenie samostatnosti letísk. Vláda v nedávno schválenom projekte transformácie príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk prijala uznesenie o vytvorení letiskových obchodných spoločností.

Letiská a reštrukturalizácia

Reštrukturalizácia slovenských letísk sa začala v roku 1994 s cieľom pripraviť letiská na trhové prostredie a zároveň ich postaviť na úroveň zodpovedajúcu európskemu štandardu. Okrem iných prekážok bola najdôležitejším problémom neexistencia a nestabilnosť leteckej dopravy na letiskách, z čoho vyplývalo veľmi rizikové prostredie pre akéhokoľvek prevádzkovateľa. Letecká prevádzka na letiskách Bratislava a Košice dnes už dosiahla úroveň ekonomickej samofinancovateľnosti. Tým sa naplnil spomínaný základný predpoklad na osamostatnenie týchto letísk. Prevádzkovanie ostatných letísk preukázalo, že terajšie prostredie limituje túto úroveň dosiahnuť. Dovŕšením procesu reštrukturalizácie je transformácia príspevkovej organizácie SSL. Projekt bol schválený vládou SR dňa 13. februára tohto roku. Jeho cieľom je zefektívniť a optimalizovať prevádzkovanie letiskovej infraštruktúry na Slovensku, zabezpečiť komercionalizáciu výkonov na letiskách, decentralizovať správu letísk a zachovať v

erejný charakter strategickej letiskovej infraštruktúry.

Projekt transformácie

Koncepcia transformácie obsahovala spočiatku viac variantov riešenia, viacero alternatívnych modelov. Bolo niekoľko návrhov vychádzajúcich z centralizovaného alebo decentralizovaného prístupu k riadeniu jednotlivých letísk. Vybral sa model samostatných letísk, ktorý najlepšie vyhovuje aj postupnej decentralizácii riadenia štátu orientovanej na posilňovanie samostatnosti regiónov. Zvažovali sa aj právne formy nových subjektov. Vytypovaná ako optimálna a najvhodnejšia je forma akciovej spoločnosti.

Civilné letiská sa však nikdy nemôžu stať plne privátnymi priestormi, vždy si musia zachovať charakter všeobecne dostupnej verejnej infraštruktúry. Dnes sa pripravuje legislatívna úprava zakladania obchodných spoločností a vzťah štátu k infraštruktúrnemu majetku. Navrhovaný zákon, ktorým sa majú stanoviť podmienky a spôsob založenia obchodných spoločností, bude rozhodujúci pre konkrétny chod letísk v nových podmienkach. Určí základný rámec, v ktorom sa letiská ako verejná infraštruktúra budú pohybovať.

Akú úlohu zohrá štátny rozpočet?

Z hľadiska štátu by bolo ideálne, ak by sa starostlivosť štátu o letiská úplne preniesla na letiskovú spoločnosť. Takýto stav by mal byť cieľom transformácie a následnej privatizácie. Transformácia v dnešnom ponímaní však neznamená úplné prestrihnutie „pupočnej šnúry“, viažucej doteraz letiská na štátny rozpočet. Čaká ich iba prvá etapa - etablovať obchodné spoločnosti a v reálnom živote si odskúšať na najväčších letiskách Bratislava a Košice samofinancovanie prevádzky v podmienkach obchodnej spoločnosti. Musí sa prejsť na systém „za všetko sa platí“. Taktiež štát by mal platiť za výkony, ktoré urobia letiská pri obsluhe letov štátnych lietadiel, za nariadenú ochranu letísk pred činmi protiprávneho zasahovania alebo ochranu životného prostredia z prevádzky leteckej dopravy v blízkosti letísk.

Bezpečnosť na letiskách

Nebezpečenstvo medzinárodného terorizmu nepominulo, naopak, môže sa pri zostrovaní medzinárodnej situácie zosilniť. Už zo samotného pojmu medzinárodný terorizmus vyplýva, že tento problém presahuje miestny či regionálny rozmer. Úloha štátu je preto v tejto oblasti nezastupiteľná, a to nielen v rámci pôsobenia pri odhaľovaní tejto činnosti, ale aj pri nasadení prostriedkov a síl na kontrolu alebo likvidáciu činov teroristického charakteru. Letisko má obmedzené možnosti pôsobenia zamerané predovšetkým na ochranu vstupov do jeho areálu. Je však nositeľom koordinačnej úlohy pri ochrane pred činmi protiprávneho zasahovania a dodržiavania verejného poriadku. Tieto úlohy môže naďalej plniť len v tesnej súčinnosti s Políciou SR a v krízových situáciách i s pomocou iných bezpečnostných zložiek štátu.

A čo sa od tohto procesu očakáva?

Uvoľnenie skrytej energie ľudí, a to lepšou organizáciou práce a orientovaním sa na zákazníkov. Je to nielen cestujúca verejnosť, ale aj leteckí dopravcovia, firmy ponúkajúce služby na letisku. Vzťahy k regiónu či mestu treba posunúť na vyššiu úroveň, lebo súčinnosť s nimi prinesie efekt v podobe nárastu zamestnanosti, rozvoja ostatnej dopravnej infraštruktúry, pritiahnutia zahraničných investícií, ale aj vyvážený postoj k životnému prostrediu. A čo sa týka optimálneho variantu vzťahu štát - civilné letiská, vo svete existuje viacero modelov a je veľmi zložité povedať, ktorý je ten správny. Je však isté, že všade je zastúpený štát či už priamo alebo nepriamo vo forme legislatívnych obmedzení.

Ivana Paulinyová

počasie

U ľudí, ktorí reagujú na počasie sa zosilňuje pocit nespokojnosti. Môže dôjsť k miernemu narušeniu koncentrácie, ako aj k zvýšeniu podráždenosti, nervozity a sklonu k depresívnym reakciám. Pri telesnej a duševnej námahe nastáva rýchlejšie únava, možné sú poruchy spánku. Mierne sa zvyšuje záťaž srdcovo-cievneho systému. Negatívne môže pôsobiť počasie na pacientov s reumatickými ochoreniami. n Zajtra predpokladáme zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno. V priebehu dňa v západnej polovici pribúdanie oblačnosti a popoludní miestami prehánky a búrky. Najvyššia denná teplota 26 až 30, na západe a severe miestami okolo 23 stupňov. Teplota na horách o výške 1500 m 16 stupňov. Južný, cez deň na západe severozápadný vietor 3 až 7 m/s. V piatok veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach prehánky alebo občasný dážď, vo východnej polovici územia aj búrky. V sobotu polooblačno až oblačno a už len miestami prehánky. Najnižšia nočná teplota 15 až 11 stupňov, v sobotu asi o dva stupne nižšia. Najvyššia denná teplota 18 až 22, v severných okresoch okolo 16 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.09 a zapadne o 20.28 hod.

Amsterdam prehánky21
Atényjasno28
Belehradslnečno28
Berlínprehánky23
Bratislavaslnečno28
Brusel prehánky20
Budapešťslnečno28
Bukurešťslnečno28
Frankfurtoblačno23
Helsinkipolooblačno13
Istanbuljasno24
Kodaňoblačno20
Kyjevslnečno23
Lisabonprehánky21
Londýndážď19
Madridoblačno26
Milánoslnečno29
Moskvaslnečno7
Oslooblačno20
Parížprehánky21
Prahaprehánky22
Rímjasno29
Sofiaslnečno24
Štokholmoblačno16
Varšavaprehánky25
Viedeňslnečno27
Záhrebslnečno26
Ženevabúrky26

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.