Teplo škodí, búrky nepomôžu, riešenie: závlahy

Ohrozená potravinová bezpečnosť Slovenska
Krízový štáb na riešenie problémov ohrozenia úrod v dôsledku dlhotrvajúceho sucha začal tento týždeň pracovať pod vedením ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša. Podľa najnovších odhadov Výskumného ústavu meliorácií a krajinného inžinierstva môže deficit vlahy spôsobiť na poľnohospodárskej produkcii celkové škody až do výšky dvoch miliárd korún. Alfou a omegou súčasného vývoja je maximálne využívanie závlah, pretože zavlažovať treba všade a všetky plodiny bez výnimky. Čoraz negatívnejšie sa vyvíjajúca situácia však núti k ďalším krokom. Situáciu na celom území Slovenska nezlepšia ani avizované prípadné miestne búrky či prehánky. Tie za istých okolností môžu naopak situáciu ešte skomplikovať ďalším poškodením porastov. Rezort pôdohospodárstva v najbližších dňoch prostredníctvom svojich 36 regionálnych odborov preverí situáciu vo využívaní závlah a u užívateľov, ktorí nezavlažujú bez preukázania objektívnych príčin, pozastaví preplácanie štátnych dotácií. So zámerom zintenzívnenia zavlažovania požiada tento rezort ministerstvo financií o udelenie výnimky z pásma špičkového odberu elektriny na závlahy. Rezervy na záchranu úrody vidí MP SR aj v možnosti využitia verejnoprospešných prác. P. Koncoš chce požiadať vládu o zaradenie prác pri zavlažovaní plodín v tomto roku medzi krátkodobé priority trhu práce. Vývojom počasia je znepokojená aj poľnohospodárska samospráva. V tejto súvislosti Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) zdôrazňuje, že k negatívnych poveternostným vplyvom sa pridružuje aj nedostatočná výživa a chemická ochrana porastov, ktorú poľnohospodári nedokážu zabezpečiť z dôvodu pretrvávajúceho nedostatku disponibilných finančných prostriedkov. „Nepriazeň počasia môže ohroziť potravinovú bezpečnosť krajiny,“ uvádza SPPK v stanovisku, ktoré poskytla nášmu denníku. Nezvyčajné teplo urýchľuje vegetáciu minimálne o 15 až 20 dní a skracuje vegetačný čas všetkých porastov. „Dá sa reálne očakávať, že úroda všetkých plodín dosiahne najnižšie hodnoty za celé obdobie sociálnoekonomickej transformácie Slovenska a prispeje k zhoršeniu dôchodkovosti agrosektora.“ Predstavitelia SPPK už vlani na rokovaniach s vicepremiérom I. Miklošom a hospodárskymi ministrami presadzovali zásadu systémového riešenia časti nepoistiteľných a katastrofických škôd v poľnohospodárstve. Napríklad zriadením špeciálneho fondu na tieto účely a nie náhodne, len podľa obmedzených možností vlády. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu zaostal rozsah aprílových zrážok za priemerom posledných rokov minimálne o 30 až 40 percent. Závlahy vybudované na 315-tisíc hektároch pôdy sú často nefunkčné, prípadne sa nevyužívajú pre nedostatok finančných zdrojov v prvovýrobe, nedoriešené vzťahy s ich prevádzkovateľmi a cenu vody, ktorú agropodnikatelia nemôžu neraz uhrádzať ani napriek možnosti predstihového čerpania dotácií až do úrovne 50 percent ich rozsahu. K tomu sa najnovšie pridružujú viachodinové odstávky elektrickej energie. Agropotravinárska samospráva preto považuje za dôležité spolu s ministerstvom pôdohospodárstva pripraviť návrh na výnimku z vyhlášky ministerstva hospodárstva, podľa ktorej sa uplatňuje odstávka využívania závlahových zariadení približne v rozsahu šiestich hodín počas dňa. Za posledné štyri týždne boli zrážky najmä na západnom Slovensku minimálne. Napríklad v Bratislave za uplynulý mesiac napršal len jediný milimeter. V Lučenci napadlo 30 milimetrov, ale ani to nie je dosť. Veľmi zle je na tom Záhorská nížina, ktorá je vyprahnutá. Za uplynulých 30 dní bolo 14 rekordne teplých. Nešlo však o prekročenie rekordných teplôt o desatiny stupňov, ale o 2 až 5 stupňov Celzia. Prvým tropickým dňom v tomto roku bol 11. máj, keď v Senici namerali 30,8 stupňa Celzia. Výrazné vpády tropického vzduchu v druhej dekáde mája však boli zaznamenané aj v rokoch 1958,1968, 1969 a 1994. Podľa niektorých informácií meteorológov, ktoré už odzneli v médiách, aj leto by malo byť suché a teplé. Na Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ) v Bratislave sa však nechceli oficiálne vyjadriť na taký čas dopredu, lebo „nemajú názor na to, aké bude leto“. Takáto predpoveď je podľa nich pochybná a predpovede nie sú spoľahlivé. Ako však uviedol meteorológ SHMÚ RNDr. Eugen Lexmann, v nasledujúcom období sa počasie zmení, bude oblačno, začína prúdiť vlhký morský vzduch. Vyskytnú sa lokálne zrážky, ale nenastane situácia, že by prišli tzv. krajinské dažde, teda trvalejšie veľkoplošné zrážky. Budú však na mnohých miestach rozličnej intenzity. Po takomto týždni by sa vraj nemala situácia vrátiť do podoby, ako sme ju poznali v uplynulých týždňoch. Vladimír Turanský