|
|
||||||||||||||||
| Piatok 19.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nemajú ani na jednoduchú reprodukciuEkonomické výsledky poľnohospodárskej výroby v roku 1999 Na základe štatistických údajov (hodnoteného súboru s 1139 poľnohospodárskymi podnikmi) dosiahol hospodársky výsledok pred zdanením poľnohospodárskych podnikov s počtom 20 a viac zamestnancov za rok 1999 stratu 2 mld. Sk. Hospodársky výsledok sa medziročne zhoršil oproti identickému obdobiu o 31 % (482 mil. Sk), k čomu prispeli: - pokles produkcie v hodnote 3,6 mld. Sk, v dôsledku dosahov nepriaznivých poveternostných vplyvov, ktoré lokálne poznačili osevy pôdy a zber úrody (zaplavená a podmočená pôda s plochou 98-tisíc hektárov), čo zapríčinilo najmä zníženie produkcie obilnín o 17,2 % (600-tisíc ton, - pokles realizačných cien poľnohospodárskych produktov (1,8 %) pri pokračujúcom náraste cien vstupov, - stagnácia tovarových a finančných tokov vyvolávajúca platobnú neschopnosť. Z celkového počtu podnikov dosiahlo v roku 1999 zisk 41 %, ktorý však objemom (1,5 mld. Sk) nedokázal kompenzovať objem straty vytvorený v stratových podnikoch (3,5 mld. Sk). Medziročná tendencia vývoja hospodárskeho výsledku bola odlišná v obidvoch právnych formách podnikania. Pozoruhodné bolo, že kým v poľnohospodárskych družstvách došlo, aj keď mierne, k zníženiu straty (3,17 %), v obchodných spoločnostiach sa strata zvýšila až 7,2-násobne. Z toho vyplýva, že sa zmierňujú rozdiely v tomto ukazovateli medzi právnymi formami hospodárenia. Tendencie v neprospech obchodných spoločností boli aj v stúpajúcom podiele stratových podnikov (9 % bodov). Výrazné zhoršenie hospodárskeho výsledku v obchodných spoločnostiach možno odôvodniť postupnou pominuteľnosťou lepších východiskových štartovacích podmienok vzniku (prístup k úverom, bonitnejší majetok atď.). Tendencie poklesu hospodárskeho výsledku v obchodných spoločnostiach sa odrazili aj vo vyššej nákladovosti výnosov, v zhoršení nákladovej rentability a hlavne rentability vlastného kapitálu, v poklese investovania, v dlhšej lehote splatnosti záväzkov, v nižšej likvidite, a tým vyššej platobnej neschopnosti a vo výraznejšom podiele počtu podnikov, v ktorých cudzí kapitál prevýšil aktíva. Na druhej strane sa prejavili v obchodných spoločnostiach oproti poľnohospodárskym družstvám aj pozitívne tendencie, a to v rýchlejšom obrate zásob, a tým nižšej viazanosti zásob k objemu výroby, vyššej investičnej obnove hmotného investičného majetku, jeho nižšej opotrebovanosti a vyššej využiteľnosti. Aj napriek zvýšeniu počtu obchodných spoločností (2 %) a poklesu družstiev boli rozhodujúcou formou hospodárenia poľnohospodárske družstvá, ktoré vyprodukovali 64,38 % z celkovej produkcie poľnohospodárskej výroby, zaznamenali pomalšiu dynamiku poklesu výroby a vytvorili vyšší podiel pridanej hodnoty na výrobe ako obchodné spoločnosti. Nižšiu nákladovosť výnosov v poľnohospodárskych družstvách oproti obchodným spoločnostiam možno odôvodniť aj vyššou úspornosťou mzdových nákladov, kde priemerná mesačná mzda zamestnanca dosiahla 8916 Sk, čo bolo o 7,23 % (687 Sk) menej ako v obchodných spoločnostiach. Spoločným javom vo všetkých formách podnikania ako aj skupinách podnikov bol výrazný, v priemere 25,4-percentný pokles investičnej aktivity (1,6 mld. Sk) s rýchlejšou dynamikou poklesu v obchodných spoločnostiach (32,2 %). Táto tendencia prehĺbila opotrebovanosť hmotného investičného majetku, dosahujúcu až 47,8 %. Nové investície, na rozdiel od predchádzajúcich rokov, smerovali v roku 1999 väčším podielom na obnovu a výstavbu budov a stavieb a menej na obnovu strojov a zariadení. Pozoruhodné bolo, že do investovania vstúpil aj zahraničný kapitál, ktorý súhrnným objemom bol síce zanedbateľný, ale vzhľadom na jeho koncentrovanosť len do siedmich podnikov bol rozhodujúci. Z vývoja hmotného a nehmotného investičného majetku, ktorý zaznamenal hodnotovo najvýraznejšie zníženie zo všetkých ukazovateľov, a to až o 8 mld. Sk, možno dedukovať, že výpadok z poklesu výroby bol čiastočne kompenzovaný jeho predajom, inak by strata bola ešte výraznejšia. Úbytok majetku môže byť spôsobený jeho postupným vyraďovaním, odpredajom (dobrovoľným či exekúciou), likvidáciou v dôsledku obmedzovania výrob, prípadne bezodplatným prevodom a tiež v dôsledku škôd. V poľnohospodárskych družstvách klesol hmotný investičný majetok o 5,7 % a v obchodných spoločnostiach o 14,41 %, čo znamená, že majetok sa znižoval rýchlejšie v obchodných spoločnostiach. Každoročný pokles majetku je tiež dôkazom jeho nedostatočnej obnovy a prehlbujúcej sa opotrebovanosti, ktorá bola výraznejšia v poľnohospodárskych družstvách (49,4 %) ako v obchodných spoločnostiach (43,08 %). Za globálnymi priemernými výsledkami poľnohospodárskych podnikov treba vidieť určité diferencie, za ktorými treba hľadať pozitívne aj negatívne stránky podnikania. Z tohto dôvodu aj analýza poskytuje nielen informácie o priemerných výsledkoch za poľnohospodárstvo SR, ale aj z hľadiska foriem podnikania, a čo je dôležité, aj z hľadiska úspešnosti podnikania v ziskových podnikoch na rozdiel od výsledkov v stratových podnikoch. Základné ekonomické ukazovatele ziskových a stratových podnikov a tendencie ich vývoja boli diametrálne odlišné. Aj keď ziskových podnikov bolo len 41 %, dosiahli väčšinový podiel na výrobe (56,43 %) a podarilo sa im zabezpečiť, aj keď len čiastočne, ekonomickú stabilitu a dôchodkovú primeranosť, ale priemerný ziskový podnik zatiaľ dosiahol len 5,7 % rentability, čo nepostačovalo na jeho výraznejší ďalší rozvoj podnikania a obnovu kapitálu. Napriek tomu, že pozícia ziskových podnikov bola vzhľadom na bonitu posudzovanú komerčnými bankami pri alokovaní úverového kapitálu pozitívnejšia, tieto podniky vlastnili z celkového objemu bankových úverov len 37 %, čiže bola pre ne charakteristická nižšia zaťaženosť úvermi, čo potvrdzuje aj nižší podiel úverov na nákladoch (o 5,9 bodu) a nižší podiel úverov na vlastnom imaní ako v stratových podnikoch. Môže to byť spôsobené nižším úverovým zaťažením starými úvermi aj zníženým záujmom o nové bankové úvery, pretože ďalšie zadlžovanie úvermi vzhľadom na vysoké úrokové sadzby bolo aj pre ziskové podniky pri dosahujúcej rentabilite ekonomicky značne nákladné. Napriek výrazným diferenciám v dosiahnutých výsledkoch väčšiny ukazovateľov medzi týmito dvoma skupinami podnikov je charakteristický poznatok takmer rovnakého podielu mzdových nákladov na celkových nákladoch, z čoho vyplýva, že v ziskových podnikoch je efektívnejšie využívaný potenciál pracovnej sily, o čom svedčí aj dvojnásobne vyšší podiel vytvorenej pridanej hodnoty na 1 Sk mzdových nákladov a vyšší objem produktivity práce z pridanej hodnoty. Hoci sa väčšina stratových podnikov nachádza v horších prírodných podmienkach, ktoré tiež ovplyvňujú výsledky podnikania, rozhodujúci vplyv ostáva na ľudskom faktore, predovšetkým manažmentoch, čo potvrdzujú aj výsledky ziskových podnikov v týchto podmienkach. Ziskové podniky potvrdili nižší podiel zásob na výrobe, čiže rýchlejšie speňažovanie vyrobenej produkcie. Nižšiu nákladovosť výnosov (94,7 Sk) v týchto podnikoch možno odôvodniť aj vyšším objemom novovytvorenej pridanej hodnoty a vyšším využívaním hmotného investičného majetku vzhľadom na objem výroby. V stratových podnikoch stále pretrváva vysoká nákladovosť pre nižšiu využiteľnosť hmotného investičného majetku a vyššej nákladovosti v dôsledku odpisov nekrytých výrobou. Dynamika poklesu výroby bola pomalšia v ziskových podnikoch (5,42 %) ako v stratových (13 %). Pozitívnosť ziskových podnikov sa prejavila aj vo vyššej miere investovania, vo vyššom podiele disponibilného finančného majetku na obežných aktívach, čiže vyššej likvidite, čím podniky časove takmer o polovicu dní skôr uhradili záväzky ako stratové podniky, pre ktoré bola výrazne vyššia prvotná platobná neschopnosť. Vyššia úverová zaťaženosť v stratových podnikoch prispievala k zvýšenej nákladovosti, prehlbujúcej stratovosti a blížiacej sa radikálnej úpadkovej pozícii podnikov. Stratové podniky hľadali možnosti riešenia situácie doplnením výnosov inými, aj nepoľnohospodárskymi činnosťami, ale aj predajom hmotného a nehmotného investičného majetku, ktorého celý medziročný výpadok (8 mld. Sk) bol zaznamenaný práve v týchto podnikoch, kým v ziskových podnikoch došlo k jeho stagnácii. Stratové podniky realizovali obnovu majetku pri nižšej miere investovania, čo sa odrazilo aj vo výraznej dynamike poklesu investícií (33,69 %). Ekonomicko-finančná situácia poľnohospodárskych podnikov z regionálneho hľadiska bola značne rozdielna. Väčšina krajov (šesť) si zhoršila medziročne hospodársky výsledok, okrem Bratislavského a Banskobystrického, kde došlo k jeho zlepšeniu, čiže k zníženiu straty. Len v dvoch krajoch, v Bratislavskom a Trnavskom, prevládal podiel ziskových podnikov. Najvýraznejšie zhoršenie hospodárskeho výsledku oproti identickému obdobiu došlo v podnikoch Nitrianskeho kraja (o 183 mil. Sk). Najvyššiu stratu na podnik vytvorili podniky v Košickom (mínus 3,230 mil. Sk) a Žilinskom kraji (mínus 2,908 mil. Sk), ktoré aj najdrahšie vyrábali. Najnižšiu nákladovosť výnosov dosiahli podniky v Bratislavskom a Trenčianskom kraji. Najkritickejšia situácia v dosiahnutom hospodárskom výsledku bola v obidvoch krajoch východného Slovenska, kde bolo takmer 70 % podnikov stratových. V produkčnejších krajoch dosiahli podniky dvoj- až trojnásobne vyššiu pridanú hodnotu na zamestnanca v porovnaní s tými v menej produkčných oblastiach. Tiež využiteľnosť hmotného investičného majetku bola smerom k menej produkčným oblastiam nižšia. Aj keď sa črtajú určité pozitíva v dosahovaných výsledkoch ziskových podnikov, rozhodujúcim problémom vývoja a úrovne hospodárskeho výsledku poľnohospodárskych podnikov, ktorý sa týka všetkých krajov, teda aj najproduktívnejších, je, že v dôsledku dlhodobého roztvárania nožníc v neprospech poľnohospodárstva, poklesu reálnej hodnoty dotačnej podpory a vysokej ceny úverov nedokázali zabezpečiť zdroje ani na jednoduchú reprodukciu, čo negatívne ovplyvňuje úroveň technickej základne a stabilitu poľnohospodárstva. Ing. Zuzana Chrastinová VÚEPP Bratislava |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
