Vlnové dĺžky v živote ústredného riaditeľa SRo Má 33 rokov, je absolventom Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove v študijnom odbore slovenský jazyk a literatúra a ukrajinský jazyk a literatúra. Ženatý, hrdý otec dvoch dcér vo veku 6,5 a 4,5 roka. Práca so slovom je mu veľmi blízka a možno preto, alebo práve preto sa jej upísal profesionálne. Na riaditeľskú stoličku zasadol 1. júla 1993 ako šéf košického štúdia SRo a od septembra 1997 umne manažuje médium, ktoré dlhodobo obsadzuje prvé priečky v rebríčku profesionality, dôveryhodnosti a kvality. Hosťom Hospodárskeho denníka je ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu PhDr. Jaroslav Rezník. Riadite médium, ktoré si roky zachováva vysokú profesionálnu úroveň, ktoré zvyčajne v rôznych prieskumoch dostáva absolutórium. Aký sa vám darí udržať latku postavenú tak vysoko? - Slovenský rozhlas má 74-ročnú tradíciu a počas svojho účinkovania už toho veľa preskákal. Nazeral som do minulosti a zistil som, že za tých 74 rokov sa vymenilo viac ako 25 parlamentov, viac ako 35 vlád a Slovenský rozhlas, či v podobe slovenský alebo československý, spoľahlivo funguje počas celého tohto obdobia. Som si istý, že bude fungovať aj naďalej a s noblesou udávať tón mediálnemu priestoru. Po roku 1989, práve vtedajšie vedenie Slovenského rozhlasu presadilo koncepciu, ktorá znamenala, že Slovenský rozhlas sa zmenil zo štátnej inštitúcie na verejnoprávnu. Došlo k odštátneniu Slovenského rozhlasu do maximálnej možnej miery, aj keď dnes by sme si to vedeli predstaviť trošku ináč. Na Slovensku, alebo vo vtedajšom Československu vznikol duálny systém vysielania ako vôbec prvý duálny systém v krajinách strednej Európy. Slovenský rozhlas sa nesnaží byť pápežskejší od pápeža a v mnohom sme sa poučili z inštitúcie, ktorá sa volá BBC a ktorá je takou alma mater všetkých verejnoprávnych rozhlasov. V roku 1994 boli prijaté pravidlá spravodajstva a publicistiky Slovenského rozhlasu, ktoré sú východiskovým materiálom na fungovanie redaktorov pri nahrávaní a zostavovaní spravodajských relácií. Pravidlom je, že zásadne prinášame dva pohľady na jeden problém. Ale najdôležitejším kritériom je - pre poslucháča treba urobiť absolútne všetko. Vráťme sa do obdobia vášho nástupu, keď sa objavili aj diskusie o vašej osobe, či ste schopný zachovať takú istú mieru objektivity, ktorá tu bola predtým. Čím ste argumentovali, aby ste presvedčili, že ste človek na správnom mieste? - Myslím si, že v princípe nešlo o moju osobu, pretože podľa prieskumu verejnej mienky sa objektivita vysielania a dôveryhodnosť práve za môjho vedenia SRo zvýšila. Išlo o to, či zachovať alebo nezachovať doterajšie smerovanie Slovenského rozhlasu. Dnes je pomaly 19 mesiacov po voľbách a mám pocit, že náš priamy nadriadený orgán - Rozhlasová rada môže byť spokojná, že sa rozhodla zachovať kontinuitu vo vedení SRo. Z hľadiska dlhodobých rozvojových koncepcií Slovenského rozhlasu je pozitívne, že dlhodobo pracujeme s profesionálnymi víziami a istou kontinuitou vzťahov. Tu by som rád zdôraznil, že na rozdiel od Slovenskej televízie má SRo od roku 1989 len tretieho ústredného riaditeľa. Všetci traja sme dostali pomerne dlhé časové obdobie na to, aby sme presadili svoje predstavy a dokázali do nich zapracovať aj námety našich kolegov. Aj vďaka tomu sa nám darí zachovať potrebnú vyváženosť v programovej skladbe. Napriek všetkým politickým schémam a koncepciám, nikdy sme v rozhlase nerezignovali na zdravý národný princíp. Nerezignovali sme na pestovanie úplne prirodzenej národnej hrdosti a normálneho vlastenectva... Ďalšia vec, ktorá nám pomáha udržať si priazeň poslucháča je to, že dodržiavame programovú disciplínu. Slovenský rozhlas má dnes štyri základné okruhy a má ich pomerne presne vyšpecifikované. Dlhodobo pracujeme na tom, aby ľudia vedeli kde čo nájdu, a aby mohli veriť tomu, čo počujú. Takže - presvedčiť môžete len prácou. O ničom inom to nie je. Už ste naznačili, že ste dôsledne dodržali istú kontinuitu, darí sa vám zachovať vysokú profesionalitu vašich moderátorov aj redaktorov. Aký kľúč výberu adeptov rozhlasového remesla volíte? Ako sa vám podarilo zladiť dravosť mladých i nových, so skúsenosťami a profesionalitou starších? - Poslucháčsky stereotyp, ak chcete - návyk - je jeden z najposvätnejších vecí, ktorá v rozhlase funguje. Keď dôjde k nejakej úprave programovej štruktúry, na lekárnických váhach skúseností zvažujeme, aký to môže mať dosah. Rozhlas je aj o tom, že v dnešnom neistom svete chce byť istotou pre poslucháča. Pokiaľ ide o vnútorné fungovanie v Slovenskom rozhlase, je našou maximálnou snahou skĺbiť fungovanie niekoľkých generácií redaktorov. Dnes tvoria redaktori a umeleckí pracovníci približne 53 percent pracovníkov Slovenského rozhlasu. Na tomto čísle sme tvrdo pracovali, lebo obslužné zložky by nemali vo firme dominovať. Druhá vec je, že pracujú popri sebe generačne rozliční ľudia. Každá generácia má svoje špecifiká, svoje videnie sveta, ale ak chce byť publicistika, alebo spravodajstvo vyvážené a chceme, aby bolo počúvané, umenie rozhlasákov spočíva v tom, že poslucháčovi musíme ponúknuť kvalitné, pestré a profesionálne vysielanie tak, aby ho prijal za svoje. Musíme rešpektovať jeho vkus, citlivo vnímať nosnú cieľovú skupinu, pre ktorú je tá-ktorá relácia určená. Ak vieme, že napríklad Slovensko I má nosnú cieľovú skupinu od 35 do 55 rokov, nemôžeme prijať ako systémové pravidlo, že správy budú čítať 19-roční ľudia, pretože nosná generácia ich hlasy jednoducho neprijme a nebude spravodajstvo považovať za dôveryhodné. To sa týka všetkých relácií. Uvedomujeme si, že otázka personálnej stratégie je v každej jednej firme nesmierne dôležitá. Dnes sú sofistikované metódy ako vyberať uchádzačov a aj my máme databázu adeptov, o ktorých vieme, že spĺňajú základný okruh požiadaviek. Pri ich výbere má zásadné slovo skúsený redaktor, psychológ, ale aj hlasoví pedagógovia. Musím povedať, že dnes je rozhlasácky kolektív stmelený. Má svoju víziu v stredno- i dlhodobom horizonte a pozná spôsoby, ktorými ju dokáže napĺňať. Isteže, aj tu je vnútorná rivalita, aj tu sú vnútorné spory, ale sú to kolegiálne hádky o to, akým spôsobom dosiahnuť, aby finálny produkt - program SRo - bol čo najkvalitnejší. Ako by ste charakterizovali rozdiel, medzi verejnoprávnym rozhlasom a súkromnými médiami?
- Špeciálna definícia pre verejnoprávne vysielanie, ktorú vypracoval EBU je veľmi jednoduchá: Verejnoprávne vysielanie je vysielanie pre verejnosť, financované verejnosťou, kontrolované verejnosťou. Potom je druhá definícia, ktorá hovorí, aký je rozdiel medzi komerčnými a verejnoprávnymi médiami. Verejnoprávne médiá dostávajú peniaze preto, aby vysielali pre celú verejnosť, nielen pre komerčné a finančne solventné skupiny obyvateľstva, a komerčné médiá vysielajú preto, aby zarobili peniaze, ktorých časť samozrejme zase investujú do programu. Rozdiel medzi nami a privátnym sektorom v rádiách spočíva v tom, že komerčná časť audiomediálneho trhu sa nikdy nebude venovať, povedzme, skúmaniu vážnej hudby, podpore vážnej hudby, podpore folklóru na Slovensku vo všetkých jeho druhoch a žánroch. Nebude sa venovať podpore literatúry, výtvarného, alebo filmového umenia tak, aby to robili systémovo. Ale keďže viem, aké náročné je robiť rádio, vážim si každého, kto sa na túto drinu podujme. Vy ste na jednom výbore Národnej rady hovorili, že vaším najväčším veriteľom sú Slovenské telekomunikácie. Čo bude znamenať ich sprivatizovanie pre rozhlas? - Slovenský rozhlas má v tejto chvíli záväzky voči Slovenským telekomunikáciám, presnejšie ich odštepnému závodu - Rádiokomunikáciám, ale - a to by som chcel zdôrazniť - nevyplynuli z nehospodárneho nakladania s financiami za uplynulých povedzme päť alebo viac rokov. V roku 1995 ministerstvo financií schválilo finančný výmer, ktorý upravil ceny za prenájom vysielacích sietí o 230 percent. Tento finančný výmer bol konštituovaný na základe požiadavky, aby Rádiokomunikácie spísali všetky svoje vnútorné náklady a aby dokladovali čo všetko sa do ceny bude premietať. A oni skutočne dokladovali koľko stojí cesta k vysielaču, jeho postavenie, údržba, odpisy, ale aj to, koľko majú chát, doškoľovacích zariadení, reštaurácií, drahých áut. Všetko sa zrátalo, a z toho sa potom vypočítala jednotná cena. Pritom Rádiokomunikácie sú na sto percent monopolným dodávateľom - prenajímateľom vysielacích sietí pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, ale napriek tomu dostali možnosť takýmto spôsobom napočítať si a odôvodniť takúto štruktúru ceny. Paradoxom je, že pokiaľ štruktúra ceny za prenájom jedného vysielača je vypočítaná na základe údajov Rádiokomunikácií, výška koncesionárskeho poplatku nikdy nebola vypočítaná na základe údajov predložených Slovenským rozhlasom, ktorý by presne deklaroval koľko nás čo stojí ročne, koľko potrebujeme na prevádzku... A z toho vyplýva ten základný rozpor, prečo máme záväzky voči Rádiokomunikáciám: pretože nie je možné vypočítavať cenu za vysielače na základe ekonomických kritérií a cenu koncesionárskych poplatkov stanovovať politicky. Takáto rovnica nemá riešenie. Veď vysielame zhruba 3300 hodín mesačne, koncesionársky poplatok je 30 korún čo je 3000 halierov. Čiže hodina stojí menej ako 1 halier... Naozaj nepoznám efektívnejšie médium. Aké teda vidíte riešenie... - Systémovo sa to nedá riešiť tak, že necháme koncesionárske poplatky desať rokov na jednej úrovni a budeme to vykrývať dotáciami zo štátu. Lebo pýtam sa, odkiaľ idú tie dotácie zo štátu? Zase len z daní občanov! Rozpor spočíva v tom, že pokiaľ nám dotácia príde prostredníctvom štátu a nie priamo prostredníctvom koncesie, tak je tu vždy nebezpečenstvo, že štát peniaze neuvoľní. Áno, rozhlas aj televízia majú záväzky voči Telekomu, ale nie sú to záväzky spôsobené nehospodárnosťou, ale tým, že jednoducho ľavá ruka nevie čo robí pravá. Pretože, ak sa dostaneme ku dňu, keď bude podpísaná zmluva o vstupe zahraničného partnera do Slovenských telekomunikácií, budú tieto záväzky vyrovnané aj rozhlasu a televízii. Zároveň si treba systémovo povedať, čo do budúcnosti. Ako to bude fungovať od dňa D, keď v Telekome bude 51-percentný majoritný zahraničný vlastník a kto vie, aké ceny nasadí. Kto nám dá záruky, že aj keď dlhy splatíme, tak o tri roky nebudeme mať dlhy ešte o pár desiatok miliónov vyššie? Toto je otázka, na ktorú som doteraz nedostal žiadnu odpoveď. Myslíte si, že by dokázal rozhlas, televízia alebo spoločne, vysielače niekto prevádzkovať ekonomickejšie? - Som presvedčený, že áno. Navrhoval som model, ktorý funguje v niekoľkých krajinách Európy: Tu by 33 percent Rádiokomunikácií mal rozhlas, 33 percent Slovenská televízia a 34 percent Asociácia nezávislých televíznych a rozhlasových staníc. Tento model má logiku v jednej veci. Po prvé, všetky tieto tri zložky majú záujem, aby kvalita pokrytia a kvalita signálu boli čo najlepšie. Po druhé, keďže by sme boli platitelia aj prevádzkovatelia vysielacej spoločnosti, mali by sme záujem na jej rozvoji. Ale nemali by sme záujem na tom, aby spoločnosť pracovala so 70-percentným ziskom, ktorý by sa prelieval inde a dostávala tak zakladateľské subjekty do druhotnej platobnej neschopnosti. Ak by sme boli aj používatelia aj vlastníci, celá spoločnosť by musela fungovať veľmi efektívne. Obávam sa, že ideme s krížom po funuse, pretože pokiaľ viem, tak je rozhodnuté, že v balíku Telekomu sú aj Rádiokomunikácie, čo považujem za jav ojedinelý, pretože Rádiokomunikácie nie sú len o vysielačoch pre STV a SRo. Na týchto vysielačoch sa poskytujú služby aj armáde, polícii, požiarnikom a iným špecifickým organizáciám. Prezraďte vašu životnú a pracovnú filozofiu. - Nikdy som sa nad tým nezamýšľal. Ešte som si nesadol a nepovedal som si: toto chcem dokázať do šesťdesiatky. Vzhľadom na to, že som na mediálny kolotoč nasadol pomerne mladý, skúsenosti ma zatiaľ presvedčili, že platí to, čo hovorievajú starší ľudia - rodina a práca. V rodine, aby sme boli zdraví, to je základná vec. V robote mám funkčné obdobie, ktoré plynie. Mám krátkodobé, strednodobé, dlhodobé koncepcie. Chcel by som, aby SRo bola zdravá, silná, všeobecne vážená, rešpektovaná a obľúbená inštitúcia, ktorá bude mať multikultúrny charakter nielen prostredníctvom vysielania, ale aj tým, že v pyramíde budú fungovať koncertné sály, že sa tu raz za týždeň bude hrať divadlo, bude tu kinoklub, džezový klub, že vydavateľstvo, ktoré vydáva nosiče, bude vydávať aj knihy. Chcel by som zanechať inštitúciu, ktorá bude mať dobre vybudované všetky neviditeľné aktivity, tvoriace základ toho, aby vysielanie mohlo byť naozaj kvalitné, fundované a poslucháčmi obľúbené. Ak sa toto podarí, tak budem spokojný. Ktorá vlastnosť vás najlepšie charakterizuje? - Hovoria mi, že som taký aktívny, iniciatívny a kreatívny po otcovi a po mame som tvrdohlavý. Nechcem povedať neústupčivý, ale keď si raz poviem, že toto je cieľ, tak za ním idem a snažím sa, aby nebolo okolo toho veľa rozruchu. Máte nejakú neresť? - Skôr je to profesionálna deformácia... Večer, keď je už pokoj a deti spia, mám naraz zapnuté aj rádio aj televízor. V televízore mám vypnutý zvuk a počúvam rádio. Ak je niečo zaujímavé, tak stíšim rádio a zapnem zvuk na televízore. Napríklad pri športových prenosoch, keď mám možnosť, sledujem obrazovku a súčasne rozhlasovú reportáž. Takže ste telom i dušou rozhlasák... - Rozhlas je geniálne médium. Je famózny vo svojej mnohovýznamovosti, lebo tým, že nemáte zrakový vnem, sluchový vnem si prenášate cez receptory a v mozgu si ho transformujete na zrakový vnem. Keď vám v televízii ukážu napríklad zelenú Saharu, na nej fialové ťavy a oranžové korytnačky, poviete si, že treba zavolať opravára, máme pokazený televízor. Ale keď z rádia počujete hlas, ktorý prečíta: po zelenej púšti sa pomalým krokom pohybovali tri záhadné na fialovo sfarbené koráby púšte a na nich sedeli ešte záhadnejšie oranžové korytnačky, nepoviete, že sa zbláznili, ale privriete oči a predstavíte si, ako by to týmto spôsobom fungovalo. V tom je rozhlas iný. Dáva väčšiu slobodu prijímateľovi, ktorý si môže urobiť vlastný názor oveľa slobodnejšie, ako keď sa pozerá na televíziu. Keď ste sa prihlásili do konkurzu na takýto post, mali ste predstavu čo vás čaká? Po skúsenostiach, ktoré máte, vybrali by ste sa opäť na túto dráhu? - Iste. Za to obdobie, ktoré som v rozhlase, mi táto inštitúcia veľa dala. Atmosféra, ktorá tu je, tým, že vnímam tých 1200 ľudí, za ktorých som zodpovedný, to všetko ma motivuje, aby som dával zo seba to, najlepšie... Dúfam, že táto symbióza vydrží k obojstrannej spokojnosti a prospešnosti - Slovenského rozhlasu i jeho Nie je príliš veľká priepasť medzi vašimi prvotnými ideálmi a dnešnou realitou? - Nie. Vždy som mal ambície robiť manažéra kultúry. Vo futbale sa len raz alebo dvakrát za zápas v priebehu piatich sekúnd zomelie niečo, čo ak finálny hráč využije, tak mužstvo vyhráva. To isté sa deje aj v živote každého človeka. Idete a vytvárate si predpoklady na to, že pre vás bude práca koníčkom, že nebudete chodiť do roboty otrávený a z roboty ešte otrávenejší. Každý má vlastné know-how. Ide o to, či vycítite, že toto je finálna prihrávka, ktorú ak správne spracujete, rútite sa sám na prázdnu bránu. To býva dva-trikrát za život. Vtip je v tom či premeníte alebo to kopnete pánu Bohu do okien. Manažovanie takéhoto komplexu je tvrdá podnikateľská drina, psychická záťaž. Ako relaxujete, a máte voľný čas? - Snažím sa. O pol deviatej sa prepnem na pracovný režim a keď prídem domov, mám síce zapnutý mobil, ale prepínam sa na inú vlnovú dĺžku. Musel som sa cieľavedome naučiť oddeliť prácu od rodiny, pravda, ten čas určený práci alebo rodine, potom využiť skutočne dokonale. Zatiaľ to funguje. Aj o tom je profesionalita. Eleonóra Bujačková
Očakávame zintenzívnenie nepriaznivých účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí. Zvýšené budú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä u reumatikov. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Zvyšuje sa záťaž pacientov s kardiovaskulárnym postihnutím, prípadne aj s ochoreniami dýchacích ciest. Nižšia môže byť telesná a duševná výkonnosť a schopnosť sústredenia. Zvýšená je náchylnosť k nervozite, predráždenosti, depresii a celkovým nepríjemným telesným a duševným pocitom.n Zajtra predpokladáme ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Pretrvávať môžu reumatické ťažkosti a sklon k depresii. (zč)
n Dnes bude postupne od západu veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach občasný dážď, prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota18 až 22, na juhu stredného a na východnom Slovensku okolo 24, na horách vo výške 1500 m 9 stupňov. Západný až severozápadný, na východnom Slovensku južný vietor 3 až 6 m/s. V sobotu a nedeľu bude prevažne oblačno, na juhu časom polooblačno. Miestami prehánky. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, v horských dolinách miestami aj chladnejšie, najvyššia denná 19 až 23, v severných okresoch okolo 17 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.08 a zapadne o 20.29 hod.
