Zatiaľ čo slovenská politická scéna sa tvári, že nie je nič dôležitejšie ako vládna rekonštrukcia alebo predvolebná reštrukturalizácia strán, výrobná sféra, žiaľ, zostáva na okraji pozornosti mocenského centra. Veľa podnikov má existenčné starosti a žasne, s akou nonšalanciou okolo problému krúži vládny kabinet, hoci jeho programové vyhlásenie nešetrí sľubmi v ekonomickej oblasti. Niekoľko podnikov sa ocitlo v ťažkej situácii v dôsledku vlaňajšej leteckej vojny NATO proti Juhoslávii, zablokovaniu Dunaja v Novom Sade zničenými mostmi. Patrí medzi nich dôležitá exportná firma Slovenské lodenice, a. s., Komárno (SLK), ktoré tak dostali tvrdý úder a pracujú len na polovicu kapacity. O možných východiskách a očakávanej pomoci vlády hovoríme s generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva SLK Ing. Milanom Kopčokom:
Aké škody v súvislosti s krízou na Balkáne lodenice doteraz zaregistrovali? - Tieto škody nahlasujeme pravidelne každý mesiac ministerstvu hospodárstva, ako je naša povinnosť. Za minulý rok dosiahli rádovo 450 miliónov korún, tento rok ďalších 170 miliónov.
Z čoho sa skladajú? - Sú to priame i nepriame straty pre našu firmu, ktoré sa neprestajne hromadia. Napríklad všetky lode, ktorých stavba bola pribrzdená, viažu značnú investovanú hodnotu, 50 70 miliónov DEM, a na tieto peniaze stále bežia úroky, čo je pri dnešných úrokových sadzbách nemalá záťaž. Ak by sme doslova nič nerobili, aj tak by nám tieto neproduktívne náklady, ktoré sú čistou stratou, narastali. Ministerstvu hospodárstva sme predložili variantný návrh nahradiť tieto škody. Nebolo by dobré sa domnievať, že lodenice nepracujú. Robíme, hoci ideme asi na polovičný výkon oproti normálnej situácii. V rámci možností práce na niekoľkých lodiach pokračujú. Len nie tempom, na aké sme zvyknutí a na aké si zvykli naši zákazníci. Termíny dodávok sa posúvajú, čo je pre nás veľmi nepríjemné, lebo všetky investované prostriedky, ktoré sú tým viazané, zvyšujú materiálne náklady, úroky z úverov a niektoré sankcie, penále. Za normálnych okolností je zvykom mať na dva, dva a pol roka kapacitu vypredanú, krytú kontraktmi. V dôsledku krízy na Balkáne, novosadského bloku na Dunaji, sme museli sami obmedziť uzatváranie nových kontraktov. Museli sme aj požiadať niekoľkých zákazníkov o predĺženie dodacích termínov a paralelne aj financujúce banky týchto zákazníkov i naše banky. Bolo jednoducho potrebné výrobný proces spomaliť na tempo, aké dovoľujú finančné toky. Nijaký zázrak nevymyslíme. Došlo k redukcii zákaziek. Opčné kontrakty na roky 2001 a 2002, ktoré by už teraz vstupovali do platnosti a stavba lodí by sa začala, boli posunuté, v dôsledku čoho niektorí zákazníci od časti kontraktov odstúpili. Napríklad odberateľ mal objednaných šesť lodí, kontrakty na dve ponechal a na štyri anuloval s tým, že ak sa situácia znormalizuje, pôvodné kontrakty uplatní alebo si lode medzičasom objedná inde. Kapitál ide tam, kde má podmienky.
Strácate teda trh. - Napriek ťažkej situácii máme, našťastie, ešte dostatočnú zákazkovú náplň, dokonca mierne nad súčasné, z finančných dôvodov obmedzené kapacity. Preto je naliehavo potrebné, aby sa nám normalizovala situácia, aby sme mohli zvýšiť tempo a znova prijímať objednávky. Záujem o naše lode pretrváva, trh sme stále ešte nestratili.
Čo pre to robíte? - Obrátili sme sa na naše financujúce banky, ktoré v konkrétnych prípadoch v podstate prevzali financovanie už rozostavaných lodí. Banky na základe záložného práva tieto lode prevzali do svojho majetku a uzavreli s nami zmluvu na ich dostavbu, ktorú dofinancúvajú. Príkladom išla Prvá komunálna banka a Istrobanka. Loď, ktorú financuje Istrobanka, bude čoskoro hotová, lebo všetky rozhodujúce materiálové dodávky sú už na území lodenice, uhrádzaná je aj príslušná časť režijných nákladov a miezd. Tieto dve banky mali prvé odvahu pristúpiť na tento systém projektového financovania. Boli ťažkosti model z hľadiska účtovej techniky vyskladať, ale je na svete. Napokon naň pristúpili ďalšie dve komerčné banky a ešte s ďalšími práve rokujeme tak, aby sme v máji mali finančne pokrytých všetkých šesť rozostavaných lodí. Na jednu loď máme vystavený akreditív napríklad na 6,2 milióna DEM, prefinancovať stačí len 5,5 milióna, aby sa loď dokončila, tá sa odovzdá zákazníkovi, banka ju zinkasuje, nám preplatí rozdiel a vec je vyriešená.
Ako sa o vaše problémy zaujíma vláda? - Bol by ohromne pozitívny impulz, keby nás štát podporil vládnou garanciou na základe tohto modelu projektového financovania a povedzme v súčinnosti s poprednou bankou VÚB. Mohli by sme naplno začať stavať ďalšie tri lode. Niet v tom pre vládu riziko, nejde len o garanciu na úver. Peniaze napokon prídu od zákazníkov z Nemecka. Malo by to minimálne tri efekty. Začneme naplno stavať lode a dáme ľuďom prácu, získame prostriedky na krytie nákladov a poskytneme pozitívny signál pre komerčné banky, že môžu ísť smelšie aj do projektu, ktorý prostredníctvom nich realizujeme. Takto sú nesmierne opatrné, každá faktúra sa kontroluje päťkrát, čo zbytočne zdržuje. Keby vláda dala garancie, využil by sa paralelný multiplikačný efekt stavby už deviatich lodí, čo by boli dve tretiny kapacity lodeníc. Fixné náklady by sa rozriedili, konsolidácia by nabrala na tempe. V apríli sme požiadali o garanciu na tri konkrétne lode pre nemecké firmy v celkovej sume 30 miliónov DEM a očakávame, že v krátkom čase sa k žiadosti vláda vyjadrí. - Vládne záruky by zrejme priaznivo ovplyvnili aj zákazníkov. - Popri už uvedených, prinieslo by to ďalšie efekty. Je to postavené na zákazníkoch. Oni dobre poznajú, za aký čas sme schopní danú loď vyrobiť a kedy to už nie je možné fyzicky stihnúť v danom termíne. Ak ju začneme stavať do konca apríla, vieme ju do konca roka dodať a vtedy by už mal byť podľa predpokladov Dunajskej komisie Dunaj voľný. Nemožno však zákazníkovi sľubovať, že ju postavíme od septembra do konca roka. Jednak by sa to nestihlo, jednak by ju zákazník nechcel, lebo by nebola dobrá. Loď potrebuje čas. Jej priemerná stavba je 8 15 mesiacov, podľa typu. Keď je loď menšia a dostane forsáž, stihneme to ešte za sedem mesiacov. Rýchlejšie ju však nepostaví nik. Preto sme silno tlačili, aby sme dostali vládnu garanciu ešte v apríli. Išli sme do rizika. Z tých trocha prostriedkov, ktoré ešte máme, sme dve ďalšie lode ešte začali stavať. Alebo kontinuálne nadviažeme na šesť rozostavaných, alebo celý projekt začne škrípať. Myslím, že sme to dostatočne zrozumiteľne vysvetlili rezortnému ministerstvu a príslušným odborníkom. Lebo, ak by garančná pomoc prišla povedzme v jeseni, potom už nebude komu. Takže vám hrozí zima. - Nám nehrozí zima, nám hrozí máj. Ak do konca mája nebudeme mať situáciu doriešenú, potom tento model ako celok stroskotal. Potom to bude treba riešiť inak vrátane najhoršieho scenára. Náš variant je výhodný aj pre štát, lebo mu zachová významnú exportnú komoditu i zamestnanosť. A zamestnaný človek nie je na ťarchu štátu. Minister Magvaši nedávno uviedol prepočet svojho ministerstva, že v sektore strojárstva je ročne na 10-tisíc zamestnancov prínos do sociálnej sféry 700 miliónov korún. Naopak, 10-tisíc nezamestnaných ľudí predstavuje pre sociálnu sféru záťaž 500 miliónov ročne. Pri preklopení situácie ide teda o mínusový efekt 1,2 mld. Sk. Ak uvážime, že naše lodenice mali stav vyše 3-tisíc ľudí, teda tretinu uvedeného množstva a že pri ich prepustení by sa z toho región istotne tri roky nespamätal, išlo by o presne uvedenú stratu. Nie je potom múdrejšie dať na 650 miliónov korún garanciu, aby podnik vyrábal? Garanciu, za ktorú nemusí nik zaplatiť ani korunu, lebo lode budú vyrobené, dodané, zinkasované a garancia ako vstúpila, tak aj vystúpi z platnosti. Ako vyzerá aktuálny problém zamestnanosti? - Obmedzenie rozsahu disponibilnej práce, ktorú môžeme zaplatiť, nás prinútilo prepustiť dočasných zamestnancov, externé firmy, čo predstavuje asi 350 ľudí, rovnako ako vyše 500 kmeňových zamestnancov. Potom sme klesli na dnešných 1900 zamestnancov, čo je momentálne stopstav. Znížili sme kapacitu o tretinu a výkon je polovičný. Vyčerpali sme všetky posledné zdroje vrátane výroby uzlov na sklad. Voči zamestnancom máme 20 percent nedoplatkov na mzdách za február, do 40 percent za marec. Ľudia často nemajú ani na cestovné do zamestnania. Nechcú almužnu, lež prácu a za ňu plácu. Tá požiadavka nemá chybu. Ľudia vydržia veľa, ale chcú vedieť, čo bude ďalej. Sú ochotní potrpieť si, ale sú nešťastní z nejasnej perspektívy. Nechcem stavať štátnu garanciu na piedestál, ale toto opatrenie by dalo našej výrobe lodí forsáž a perspektívu založiť na budúci rok už výrobu dvanástich a na rok 2002 možno už štrnástich lodí, čo je naša plná kapacita. Jaroslav Brabec Rastislav Boldocký
Očakávame zintenzívnenie nepriaznivých účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí. Zvýšené budú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä u reumatikov. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Zvyšuje sa záťaž pacientov s kardiovaskulárnym postihnutím, prípadne aj s ochoreniami dýchacích ciest. Nižšia môže byť telesná a duševná výkonnosť a schopnosť sústredenia. Zvýšená je náchylnosť k nervozite, predráždenosti, depresii a celkovým nepríjemným telesným a duševným pocitom.n Zajtra predpokladáme ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Pretrvávať môžu reumatické ťažkosti a sklon k depresii. (zč)
n Dnes bude postupne od západu veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach občasný dážď, prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota18 až 22, na juhu stredného a na východnom Slovensku okolo 24, na horách vo výške 1500 m 9 stupňov. Západný až severozápadný, na východnom Slovensku južný vietor 3 až 6 m/s. V sobotu a nedeľu bude prevažne oblačno, na juhu časom polooblačno. Miestami prehánky. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, v horských dolinách miestami aj chladnejšie, najvyššia denná 19 až 23, v severných okresoch okolo 17 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.08 a zapadne o 20.29 hod.
